Danajský narodeninový darček

Bábkové divadlo v Košiciach (BDKE) oslávilo v roku 2019 šesťdesiate výročie založenia. Pri tejto príležitosti vydalo jeho vedenie publikáciu Svet na niti. 60 rokov Bábkového divadla v Košiciach. Po preštudovaní knihy sa však zdá, že tento narodeninový darček je danajský.

Je dobrým zvykom, že divadlá vydávajú pri príležitosti okrúhlych výročí katalógy alebo aj výpravnejšie knihy. Tradične ich tvoria príhovory vedenia divadla, spomienky súčasných či bývalých zamestnancov a spolupracovníkov, fotografie a veľmi dôležitou súčasťou sú aj súpisy inscenácií, zájazdov a umeleckých pracovníkov. Takéto publikácie sú nie len reprezentatívnym materiálom na domácich a zahraničných podujatiach, no i cennou pomôckou pre výskumníkov a výskumníčky divadla alebo napríklad histórie daného mesta. Takou bola aj kniha Od Gulivera k Filipkovi. 50 rokov Bábkového divadla v Košiciach 1959–2009, ktorú BDKE vydalo k svojej polstoročnici. Jej zostavovateľmi boli Vladimír Predmerský a Ivan Sogel, grafickým dizajnérom výtvarník Peter Čisárik. Kniha mala jazykového redaktora i odbornú podporu Divadelného ústavu. Svet na niti však na jej kvality nenadväzuje. Práve naopak.

Predhovor riaditeľa divadla Pavla Hrehorčáka zjavne neprešiel žiadnou redakčnou úpravou. Tvoria ho krkolomné vety, ktorých obsahu je ťažko porozumieť. Napríklad: „Práca s dramaturgickým fenoménom postupom času odhalila na oboch scénach aj podobné dramaturgické operácie. Využívanie zručností bábkoherectva v laboratórnosti a naopak, umožňuje vytvárať univerzálny umelecký kľúč predvedenia inscenácií.“ (s. 4)

Dlhoročný umelecký šéf súboru Ivan Sogel vo svojom príspevku poukazuje aj na problém nedostatočnej recenzentskej reflexie tvorby BDKE a tvrdí, že kvôli vplyvom prostoduchej televíznej zábavy nie sú diváci a diváčky schopní spracovať niektoré zákonitosti divadelnej inscenácie. Zdôraznil stabilitu hereckého súboru i tradíciu rodinného festivalu Virvar, ktorý má za sebou už osem ročníkov.

Dejiny BDKE rozdelili zostavovatelia do siedmich kapitol. Prvé tri spracoval Martin Konečný, manažér divadla. Texty majú neistú štylistiku, ale predovšetkým nedostatočnú erudíciu. Obsahujú nesprávne použité pojmy hra, predstavenie a inscenácia a neobratné tvrdenia. Napríklad odkryté vodenie bábok autor pomenoval nasledovne: „Dalo do popredia herca ako vodiča bábky, aby bol viditeľný pre divákov.“ (s. 9) Tieto kapitoly sú nešikovným zhutnením rozsiahleho a podrobného príspevku Vladimíra Predmerského z knihy Od Gulivera k Filipkovi. Nezasväteným nedokážu dostatočne podať históriu BDKE (už len kvôli takým drobnostiam ako skracované mená a chýbajúce roky premiér) a zorientovaných môžu svojou nízkou kvalitou akurát tak pobúriť.

Kapitoly o období 1992–1999 a 2000–2019 napísal Ivan Sogel. Bol tak nútený hodnotiť svoju vlastnú prácu, keďže je umeleckým šéfom divadla od roku 1988. Nevyhol sa nepresnostiam, napríklad uvádza nesprávny názov festivalu Bábkarská Banská Bystrica (správne je Bábkarská Bystrica) či neuviedol miesto konania Festivalu inscenácií slovenských hier. Po štvrťstoročí od posledného ročníka dnes už málokto vie, kde sa FISH konal.

Dominantnú časť knihy tvorí príspevok Alchýmia bábkarskej poetiky Ľubomíra Šárika. Jeho prvá časť je skôr čítaním pre estetikov. Sú to pojmovo náročné úvahy o nazeraní na umenie a jeho hodnotenie. Postupne sa však dostane ku konkrétnym inscenáciám i režisérom a režisérkam uplynulého desaťročia a ponúka prínosný pohľad na tvorbu z tohto obdobia. Neobíde ani inscenácie, ktoré vznikli v obnovenom činohernom štúdiu Jorik. Ľubomír Šárik sleduje tvorbu BDKE kontinuálne už desaťročia. (V rokoch 1979 až 1984 bol jeho dramaturgom.) Má odlišný uhol pohľadu ako iní recenzenti a recenzentky a prehĺbený o pohľad filozofa–estetika.

Knihu tvorí bohatý obrazový materiál – nie len zábery z inscenácií, ale aj fotografie niekdajšej budovy divadla, plagátov a bábok. Zostavovatelia neuvádzajú autorov a autorky fotografií (!) a ani mená hercov na nich. A to je skutočne chyba. Nejde len o úctu k tým, o ktorých riaditeľ v predhovore píše ako o ľuďoch, bez ktorých by Bábkové divadlo v Košiciach neexistovalo. Nemenej dôležitý je aspekt historickej pamäti. Ak hercov a herečky na fotkách neidentifikuje samotné divadlo, teatrológovia a teatrologičky to budú neskôr robiť oveľa ťažšie. Ak sa im to vôbec podarí. Prekvapením je, že kniha neobsahuje súpisy zamestnancov (odchody a príchody v súbore i na mimoumeleckých postoch) ani inscenácií, ktoré vznikli od roku 2009. A na dôvažok skonštatujme, že má i nelákavú vizuálnu stránku. Rušivé je zalomenie textu – zle zvolená je veľkosť písma, font i riadkovanie. Andrej Lenko pri zalomení nebral do úvahy priestor pre väzbu knihy. Nepracoval s pevnými medzerami v texte (predložky sú oddelené od slova) a nepoužil delenie slov, čo pri obojstrannom zarovnaní textu vytvára neprirodzené medzery.

Otázka je, aký účel má táto kniha a komu má slúžiť. Jej dizajn nie je dostatočne lákavý na to, aby obstála ako reprezentatívna publikácia na medzinárodných podujatiach a obsahovo a faktograficky je tak chabá, že nie je ani prínosom pre výskumníkov a výskumníčky histórie (bábkového) divadla v Košiciach.

Martin Konečný – Ivan Sogel: Svet na niti. 60 rokov Bábkového divadla v Košiciach

Košice : Bábkové divadlo v Košiciach, 2019. 124 s.

Lenka Dzadíková, 18. 12. 2020

Provozovatelem těchto stránek je Sdružení pro vydávání časopisu Loutkář, Celetná 595/17 Praha, IČ: 67363741. Obsah těchto stránek je předmětem práva autorského a bez svolení provozovatele stránek jej nelze dále šířit. Provozovatel neodpovídá za obsah stránek třetích osob, na které na svých stránkách odkazuje. Vstup do administrace zde.