Zasadiť strom a nebyť viac sám

Batolárium Moja záhrada mohli diváci zhlédnout v rámci festivalu Bábkarská Bystrica TOUR 2018.

Batolárium brazílskej divadelnej skupiny Grupo Sobrevento vzniklo na námet literárnej predlohy Mandany Sadat Moja záhrada. Zobrazuje príbeh pútnika, ktorý sa z nudného a osamelého putovania rozhodne na púšti vybudovať záhradu. Krok po kroku si plní svoj sen a následne svoje nadobudnuté poznatky posúva ďalej.

Symbolický príbeh je tak podnetným aj pre dospelého diváka. Na oko detská rozprávka obsahuje mnohé metaforické obrazy každodenného života. Otvára široké spektrum tém o základných ľudských potrebách (vzťahov, zmyslu života, zázemia, atď.) a trpezlivej ceste k vytúženému cieľu.

Formálna stránka inscenácie je zameraná priamo na detské publikum. Je cielená najmä pre najmladšie deti vo veku od šesť mesiacov. Tomu je podriadená celá dramaturgicko-režijná koncepcia (L. A. Cherubini a S. Vargas) inscenácie. Dominujú prvky, ktorých cieľom je jednoduchým spôsobom upútať pozornosť a podnietiť interakciu batoliat.

Celé dianie na scéne sa odohráva v ohraničenom priestore štvorcového koberca. Ústredný herec L. A. Cherubini ako pútnik ilustruje blúdenie po púšti krúživým kráčaním až po prvý prehovor k divákom o svojich pocitoch. Následne tak, ako sa rozvíja dej, pomaly na scéne manuálne vytvára obraz záhrady. Pripravuje zeminu, sadí stromy, polieva ich… Deti sedia okolo koberca, v priamej blízkosti hereckej akcie. Herec jednotlivé konania opakuje na viaceré strany, čím sa mu darí získať si pozornosť aj najmladších divákov/diváčok. Ide najmä o jednoduché pohyby, spojené so simultánnym vytváraním rôznych zvukov a šumov.

S budovaním záhrady sa mení aj atmosféra a farebnosť scény. Herec pretočí koberec z béžovej na červenú stranu a odhalí pestrofarebný odev, dovtedy skrytý pod bielym plášťom. Dochádza tak nielen k ilustrovaniu obrazu zakvitnutej púšte ale aj podvedome pôsobenie na správanie divákov a diváčok. Náhla zmena farieb, dynamickejšej hudby a výraznejšieho svietenia so sebou prináša väčšiu interaktivitu detí.

Ďalšiu výraznú zmenu v inscenácii prináša situácia, kedy do deja vstupujú zvieratá. Farebné objekty herec po jednom vyťahuje z veľkého batohu, oživuje a vodí rôznymi spôsobmi. Deti prostredníctvom zvierat priamo oslovuje a následne necháva voľne položené v ich blízkosti. V tomto bode sa celkovo mení meditatívna atmosféra na hravú. Dochádza k prirodzenému narušeniu, hoci len pomyselného, no dovtedy udržiavaného, rozdelenia na javisko a hľadisko. Po zvyšok inscenácie sa deti voľne pohybujú po celom priestore scény.

L. A. Cherubini má pre naše prostredie možno až exotický herecký prejav. Využíva najmä jemné gestá a detailnú prácu s prstami. Repetitívnosť jeho gest má miestami až meditatívny charakter. Svoje ruky dáva do popredia a upriamuje na ne pozornosť. To sa stáva až hypnotickým prvkom pre najmladšiu časť publika. Jeho slovný prejav sprevádza neustály úsmev. Kombinácia pozitívneho výrazu s meditatívnym vytvára v inscenácii pocit ojedinelej atmosféry.

Cherubini sa tiež neustále snaží s deťmi nadväzovať intenzívny očný kontakt. Pri deťoch v predškolskom veku ja práve toto veľmi funkčný spôsob ako získať ich reakciu. Na získanej pozornosti stavia svoje nasledujúce konanie a snaží sa deťom sprostredkovať emóciu, napr. strach prostredníctvom pomalých pohybov šelmovitých zvierat.

Po scéne sa Cherubini pohybuje veľmi ladne a často plynulo prechádza až do tanca. Aj jeho stretnutie s ďalším pútnikom (M. Santana) je vyjadrené spoločnou choreografiou, ktorej dominujú prvky capoeiry (tradičný brazílsky tanec, ktorý spája tanec s bojovými prvkami). Ich stretnutie je jedným z tých momentov inscenácie, ktorá skrýva filozofickejší presah príbehu. Archetypálny stret dvoch osamotených cudzincov, ktorý prechádza od strachu k dôvere.

Pohyb hercov sa podraďuje dominantnej hudobnej zložke (J. Poleto). Dianie na scéne je po celý čas sprevádzané živou hrou na gitare a striedaním rôznych hrkálok, tamburíny a hudobných trubíc. Spája sa tak atmosférotvorná melodická hudba s významovo-určujúcimi zvukmi.

Súboru Sobrevento sa v inscenácii Moja záhrada podarilo sprostredkovať poetický až filozofický príbeh a pritom nenásilne začleniť deti do diania na scéne. V inscenácii sa spájajú roviny, ktoré dokážu osloviť rodičov aj najmladšie deti. V detskej rovine dochádza skôr k upútaniu ich pozornosti, jemnej interaktivite a sprostredkovaniu emócií. Nejde o prevratný divadelný tvar, no kvalitne uchopený žáner batolária.

Článek byl převzat z festivalového zpravodaje festivalu Bábkarská Bystrica TOUR 2018. Další rozhovory a recenze naleznete v online verzi zpravodaje.

Diana Pavlačková, 13. 10. 2018

Provozovatelem těchto stránek je Sdružení pro vydávání časopisu Loutkář, Celetná 595/17 Praha, IČ: 67363741. Obsah těchto stránek je předmětem práva autorského a bez svolení provozovatele stránek jej nelze dále šířit. Provozovatel neodpovídá za obsah stránek třetích osob, na které na svých stránkách odkazuje. Vstup do administrace zde.