Píše Dáša Godová a Jakub Molnár
Nedeľa ráno. Posledný deň Prvého impulzu. Začína sa jeden dlhý a intenzívny deň plný divadla. Už o deviatej ráno sme v BDNR, kde na nás čaká predstavenie Loďka a mesiac, určené pre najmenších divákov. Taliansky súbor prináša na javisko príbeh o loďke, ktorá má sny. Plaví sa po mori a chce to skúsiť aj po mesiaci. Detský divák sa zoznamuje s mesiacom, hviezdami, rybami či pelikánom. Herečka C. Zinni oživuje predmety, no nie práve inovátorskými spôsobmi. Zaujímavým spôsobom však pracuje s pohybom, ktorý v niektorých častiach predstavuje vodu a more. Práve tento živel je v inscenácii ukázaný aj iným spôsobom. Konkrétne priehľadný igelit predstavoval rozbúrené more, na ktorom pláva loďka. Toto sú tie najsvetlejšie body v tejto inscenácii. Okrem toho detský divák dostáva priestor až po skončení predstavenia. Až tu má možnosť zblízka sa zoznámiť z loďkou a zvieratkami. Najväčší úspech aj tak zaznamenáva igelit.
Pomaly už prechádzame do ďalšej rozprávky, za ktorou cestujeme do kultúrneho domu v Ladomerskej Vieske. Pezinské divadlo PIKI nám prináša naozaj čarovné predstavenie Babička z vajíčka. Rokmi skúsení tvorcovia aj herci zároveň (K.Aulitisová, Ľ. Piktor) vytvorili rozprávku o malom zázraku z vajíčka, ktoré bohato spracovali. Stále sa meniaca scéna dodáva príbehu tú správnu dynamickosť. V tejto inscenácii deti z publika dostávajú väčší priestor na zásahy do príbehu, čo sa ukázalo ako efektívne a samozrejme si týmto diváka získali. Príjemná atmosféra sa nesie doslova celou dedinkou, keď sa všetci stretávame na malom námestíčku pri výbornom občerstvení a hudbe. Avšak tu ešte nekončíme. Práve naopak. Pokračujeme, pretože máme toho pred sebou viac než dosť.
Prichádzame späť do centra festivalu, kde sme svedkami neobyčajnej inscenácie Kačka, smrť a tulipán od nemeckého súboru Couturier & Ikkola. Originálny príbeh o kačke, ktorá stretla smrť s tulipánom je atraktívny, či už spracovaním alebo námetom. Veľmi zaujímavo sa v príbehu pracuje s témou smrti. Zo začiatku pozorujeme vtipne podaný, jednoduchý život kačky, ktorá chodí každý deň k jazeru. Postupne sa však stretáva s postavou smrti. Tu sa začína emotívny príbeh tejto dvojky, ktorá si k sebe nachádza cestu. Podčiarkujúci kontrast medzi týmito dvomi postavami, vytvorili tvorcovia veľkosťou bábky kačky a výškou herečky stvárňujúcej postavu smrti. Po technickej stránke výborne zvládnuté a pre nás jednoznačne najlepšia inscenácia dňa.
Už dobre známymi a vyšliapanými chodníčkami sa opäť dostávame do Štátnej opery. Tá sa však po úvodnej znelke festivalu rázom mení na liany, zvedavé oči, paprade…na divokú džungľu….aj s knihou. R. Kipling napísal svoju Knihu džunglí, svojho Mauglího, Šer Chána aj medveďa Balu pred viac ako sto rokmi, no detské publikum (a nielen to) je opätovne strhnuté kvalitou tohto textu. Poľský súbor Teatr Lalek Banialuka si však svoju inscenáciu postavil predovšetkým na vizuálnych prostriedkoch, čo deti skutočne zaujalo.
Už prvé minúty prinášajú veľkovýpravné kostýmové a scénografické stvárnenie celého príbehu. Hlavný hrdina sa dramaturgickým zásahom mení na hrdinku Alicu, ktorá sa, podobne ako Alica v krajine zázrakov, dostáva zo šedého sveta ľudí do sveta mnohorakej džungle. Tŕňom v oku sú pre mňa obyvatelia džungle, ktorých vieme rozoznať len vďaka prepracovaným kostýmom a maskám, no ich pohyby ani zďaleka neevokujú zvieracie vlastnosti. Celý muzikálový nádych prispieva k dynamickosti a efektívnosti celého predstavenia, ktorému diváci nakoniec nechceli prestať tlieskať.
Z džungle nesmelo kráčame naspäť do BDNR, kde sa má odovzdať Cena detskej poroty a po nej máme vystúpiť my, študenti VŠMU v Bratislave a DAMU v Prahe s našimi príspevkami. Po nich nasleduje ostrá, no pritom plodná odborná diskusia na otázky, ktoré sme v príspevkoch položili. Na základe nezávisle zostaveného bodovania nakoniec detská porota vyhlásila ocenenia:
cena: Bodaj to hus kopla!, Teatr Animacji (PL)
cena: Kniha džunglí, Teatr Lalek Banialuka (PL)
cena: Malý princ, Divadlo Jána Palárika (SK)
Domáci herci nám už v neskorých večerných hodinách začínajú odohrávať posledné predstavenie Prvého impulzu, Tieňové divadlo pani Ofélie. Príbeh o dievčati, ktorá sa kvôli slabučkému hlasu nemohla stať herečkou, no nakoniec je prvotriednou šepkárkou dlhé roky až do momentu, kedy stretne osamelé a zblúdené tiene. Pravdepodobným zámerom tvorcov bolo čo najširšie obsiahnuť potenciál predlohy, no v konečnom dôsledku vytvorili až príliš rozvetvený príbeh, v ktorom sa divák strácal. No práve témy ako priateľstvo, obetavosť, oslava divadla či búranie hraníc fantázie sú adekvátnymi témami na ukončenie impulzu pre deti.
Lenže ten sa oficiálne končí až krstom knihy venovanej jubilejnému 20. výročiu festivalu. Patrón a matrónka Prvého impulzu (Jozef Mokoš a Ľubica Laššáková) sa zároveň stávajú krstnými rodičmi knihy. Nasleduje krátka diskusia a spomínanie si na prvé zážitky, ťažkosti a úskalia spojené s festivalom, ktorému všetci prajeme len to dobré a nech si ho strážime ako národný poklad.
Dáša Godová a Jakub Molnár, 3. 10. 2016
Karel Brožek (28. 4. 1935 – 21. 10. 2014)
Pavel Štourač (6. 10. 1969)
Vladimír Koutný (12. 10. 1924)
Jana Schlichtsová (17. 10. 1944)
Jana Altmanová (17. 10. 1944 – 31. 10. 2021)
Alena Hořínková (20. 10. 1934)
Provozovatelem těchto stránek je Sdružení pro vydávání časopisu Loutkář, Celetná 595/17 Praha, IČ: 67363741. Obsah těchto stránek je předmětem práva autorského a bez svolení provozovatele stránek jej nelze dále šířit. Provozovatel neodpovídá za obsah stránek třetích osob, na které na svých stránkách odkazuje. Vstup do administrace zde.
Twitter
RSS