BYSTRICA vol. 1.6:01

Píše Dáša Godová a Jakub Molnár

Zvoní budík. Je 4:45 ráno. Nenávidím divadlo. S trochou šťastia ma cestou na vlakovú stanicu prejde MHD. No už o 6:01 sa vo vlaku zhovárame (s prestávkami na spánok) o najbližších dňoch na medzinárodnom festivale Bábkarská Bystrica TOUR 2016 v Banskej Bystrici. Tam totiž smerujeme. Každým prejdeným kilometrom sa hladina stresu pomaličky zvyšuje. Do Banskej Bystrice vchádzame o 9:25. O päť minút je naplánovaný odchod festivalového autobusu do Ostrého Grúňa, kde sa má odohrať predstavenie. My však stále stojíme na stanici. Do BDNR prinášame okrem zadychčanej batožiny aj stres a miernu úzkosť, ktorá priamo súvisí s naším oneskorením. No na oplátku dostávame vrúcne úsmevy, ochotu a upokojujúcu informáciu, že autobus odchádza až o desiatej. Celí sme doslova nasiakli príjemnou a pohodovou atmosférou. Tú stelesňujú aj naši festivaloví dáždničkári, ktorí nás s úsmevom sprevádzajú a usmerňujú celým dňom.

Maličký kultúrny domček Ostrého Grúňa sa zapĺňa takmer okamžite, prevažnú časť divákov tvoria deti. Smiech a pohoda nám pomaly, ale iste zatieňujú naše úvodné pocity. Toto pozitívne fluidum dokonca narastá, keď prichádzajú herci M. Šamajová a P. Butkovský z BDNR na rozkošné javisko predviesť Dve rozprávky na brušku: O Jurkovi s kozou a o Dobromilovi a Lenimírovi. Obe rozprávky deti doslova hlcú. A myslím, že aj oboch hercov, ktorí veľmi šťavnato prezentujú svoje herecké umenie. Krásne vygradované, technicky zvládnuté a kostýmovo i scénograficky pútavé predstavenie zožalo dlhotrvajúci potlesk od najmenších i tých najstarších. Po rozprávkach nasleduje krátka spontánna diskusia s najmenšími divákmi. Neľútostným kritikom sa prekvapivo páčilo efektný oheň, vtipné striedanie hlasov či ľúbostná pieseň.

Foto: bábkové divadlo na rázcestí

Po odchode z kulturáku však prichádza emočný šok. Vysmiatu sálu striedajú chladné steny, ktoré konzervujú smutnú a ešte nie takú starú históriu. Symbolicky kladieme veniec na pamiatku obetiam druhej svetovej vojny. Majú tieto značné kontrasty aj čosi spoločné? V rozprávkach vyhráva dobro nad zlom, cnosť nad zákernosťou, pracovitosť nad lenivosťou. Jurko za pomoci priateľov rozveselí krásnu princeznú, ktorá sa stane jeho nevestou, rovnako ako Dobromil ukáže svojmu bratovi poctivé chodníčky. Ak tieto cnosti a každodenné prejavy dobrosrdečnosti pretavíme do reality a podvedome sa nalepia na nás (rovnako pevne, ako sa postavičky v rozprávke prilepili na kozu) nebudeme musieť už vence nikdy klásť. Po chvíli sú naše srdcia opäť naplnené príjemnou atmosférou. No teraz sa k nim pridávajú i naše žalúdky, o ktoré je kráľovsky postarané na obecnom úrade. Po chvíli naše kroky opäť smerujú do autobusu.

Za nami je prvý tour a my sa vraciame do nášho centra festivalu (BDNR), kde na nás čaká taliansky súbor Compagnia L´asina Sull´isola s inscenáciou Očami čajok. Všetci už čakáme pred vstupom do sály, no prví idú aj tak najmenší diváci. Sú nedočkaví. Úprimne? My starší sme rovnako zvedaví ako deti, len o tom toľko nerozprávame. Keď vstupujeme do tmavej sály, prvý pohľad nám padne hneď na scénu. Herec oblečený v smotanovom fraku s cylindrom sedí na malom drevenom mini rebríku. Má zvláštne pohyby, ktoré sa opakujú. Zrazu sa pozerá do obecenstva, no veľmi nevšedným pohľadom. Predstavuje človeka? Nie, v zvedavých pohľadoch spoznáte čajku. Čajka sedí, prehrabáva si perie a skúma divákov. K nej sa pridá ďalšia a už si letia jedinečným, pre nás ťažko pochopiteľným životom. Z vtáčej perspektívy sa pozerajú na život ľudí a snažia sa nás pochopiť. Ale dokážu to? Keď ľudia nechápu čajky, podarí sa čajkám pochopiť ľudí? Niekedy netreba chápať. Treba zastať na okamih a len sa pozerať. A deti to vedia! „Deti potrebujú chvíľku ticha v dnešnej uponáhľanej dobe. Potrebujú sa na okamih len tak zapozerať, a pritom nevnímať nič iné,“ vysvetľuje nám predstaviteľka čajky, Slovenka pôsobiaca v Taliansku, K. Janošková, s ktorou sme sa po predstavení spontánne pustili do rozhovoru.

Foto: divadlo jána palárika v trnave

Diváci v tejto inscenácii majú naozaj veľa možností uniknúť z reality do jednoduchého sveta čajok, napríklad cez tieňohru, hudbu, zvuky, tanec… Nás, študentov, zaujal jazyk, akým herci hovorili. Zaznela slovenčina s talianskym prízvukom. Naozaj očarujúce. Aj keď takýchto slovíčok bolo len pár, stáli za to. Herečka nám prezradila, že príbeh čajok vznikol celkom nenápadne, keď si pozerala diela jedného maliara, na ktorých boli zobrazené čajky, cesta, kamienky a cez asociácie to spolu s hereckým partnerom preniesli na javisko.

Ďalšou postavou, ktorá chce pochopiť svet ľudí, je Malý princ, no to sa už odohráva na doskách Štátnej opery, kde hosťuje Divadlo Jána Palárika z Trnavy. Hoci nejde o dramatické dielo, na javisko zavítalo už veľakrát. Pevné režijne a dramaturgické vedenie (P. Palik a M. Geišberg) pretkané jemnou lyrickou hudbou prenáša magickú atmosféru aj do hľadiska. Slovami Martina Geišberga: „Pokojne sa uvoľnite. Sledujte a počúvajte. Predstavujte si. Veď je to iba dieťa. Nepotrebuje, aby ste ho pochopili. Stačí keď tam budete s ním.“ A my sme tam s ním naozaj boli. Je 0:19 a my dvaja milujeme divadlo!

Dáša Godová a Jakub Molnár, 1. 10. 2016

Provozovatelem těchto stránek je Sdružení pro vydávání časopisu Loutkář, Celetná 595/17 Praha, IČ: 67363741. Obsah těchto stránek je předmětem práva autorského a bez svolení provozovatele stránek jej nelze dále šířit. Provozovatel neodpovídá za obsah stránek třetích osob, na které na svých stránkách odkazuje. Vstup do administrace zde.