Loutkar.online

Načo bábkový festival? No na to!

Dlhodobá tendencia znižovania rozpočtu na kultúru vyvolala v ostatnom čase na Slovensku rôzne polemiky. Aká je spoločenská úloha bábkového divadla a (bábkového) festivalu v lokálnom kontexte (napr. pre mesto Banská Bystrica), ale aj všeobecne? Aj to boli otázky do diskusie s názvom Načo festival?, ktorá sa uskutočnila v rámci sprievodného programu medzinárodného festivalu Bábkarská Bystrica: Dvojitý impulz 2014.

Respondenti oslovení v ankete, ktorá diskusii predchádzala, odpovedali aj vzhľadom na svoje rozdielne spoločenské zázemie rôzne – krátke videá s nimi je možné vidieť na stránke dlhoročného organizátora festivalu, Bábkového divadla na Rázcestí. Najrelevantnejšie odpovede však zrejme poskytol samotný jeho tohoročný program.

V prvom rade potvrdil vyjadrenia mnohých, že bábkové divadlo a jemu zasvätený festival nemá iba kultúrny a umelecký, ale aj sociálny a sociologický rozmer. V prvej časti určenej deťom dramaturgia festivalu ponúkla až štyri z jedenástich produkcií najmladšiemu divákovi vo veku 0–4 rokov. Je zrejmé, že v tejto kategórii má pred divadelným zážitkom a jeho umeleckou hodnotou prednosť spoznávanie sveta, že súčasťou ranej divadelnej skúsenosti je takmer nevyhnutne hra, a že iniciácia do prvých kontaktov s divadlom je dôležitá nielen zo strany dieťaťa, ale najmä jeho rodiča. Na druhej strane produkcie ako Akvabatolárium domáceho súboru, Kolo, kolo mlynské Divadla Atofri (Poznaň) či Klipi-klapi, klipi-klap divadla Bóbita (Pécs) citlivým prístupom k materiálu a tvorivým využívaním zmyslových podnetov ukázali, že aj toto „divadlo“ môže byť nápadité, mať svoje kvality a opodstatnenie. Zrejme najviac však zarezonovala vtipná inscenácia O baránkovi, ktorý spadol z neba Naivního divadla Liberec. Na rozdiel od kolegov českí tvorcovia pracovali s uceleným dejovým oblúkom a ubrali na infantilnosti a insitnosti použitých výtvarných i hereckých prostriedkov. Mohli si to dovoliť aj vďaka tomu, že svoje divadlo adresovali o čosi starším deťom od 2 rokov – zaujali a pobavili však aj ich rodičov.

V kategóriách pre deti do a nad 10 rokov sa väčšina produkcií ukázala byť svojbytnou a kvalitnou alternatívou vyplnenia voľného času popri počítačových hrách či televíznej zábave. Tak ako najmenším deťom môže divadlo sprostredkovať svet farieb, zvukov či dotykových vnemov, inscenácie ako Dobrú chuť, vlk! Divadla na Rázcestí, Naozaj alebo O chlapcovi, ktorý kreslil Bratislavského bábkového divadla, Pes (prí)tulák pezinského divadla Piki alebo Čertov švagor pražského hosťa, divadla ANPU, ale aj inscenácie pre adolescentov, Alica bývalých študentov bábkarskej katedry VŠMU či Marvin ostravského Divadla loutek sa napriek svojmu (s výnimkou Marvina) rozprávkovému jadru dotkli aj otázok a problémov, s ktorými sa dieťa môže bežne stretnúť v reálnom živote. Príbehy ich postavy spájal odklon od tradičnej opozície dobra a zla, krásy a škaredosti (vlk, ktorý sa stáva najlepším priateľom zajačika, sympatický racionálny čert, škaredý, no dobrý psík), otvorenosť v spracovaní vážnych, „dospeláckych“ tém (smrť, choroba, šikana, nevhodná výchova, rasová neznášanlivosť a i.). V javiskovom spracovaní dominovali moderné postupy nad tradicionalizmom, väčšinu inscenácií charakterizovala pôsobivá výtvarnosť, inovatívna a imaginatívna práca s objektom a hojné prepájanie prostriedkov bábkového divadla s prvkami činohry či dokonca pohybového divadla.

Keďže BDNR je jediným divadlom, ktoré sa na pôde bábkového divadla systematicky venuje aj tvorbe pre dospelého diváka, vyhradiť časť festivalu práve dospelému publiku bolo logickou voľbou jeho dramaturgie už po tretí raz v takmer štyridsaťročnej histórii bienále. Druhý impulz tento rok ukázal dve veci – že bábkové divadlo stojí na pozícii rovnocennej akémukoľvek inému divadelnému druhu pokiaľ ide o schopnosť sprostredkovať výpoveď a osloviť aj dospelého diváka, a to aj v prípade, že použije tradičnú bábku, marionetu či javajku, dodnes často skreslene vnímanú len ako prostriedok „gašparkovského“ pobavenia pre najmenších. Inscenácie poľského Teatra Lalek Banialuka Sen noci svätojánskej v réžii dvorného režiséra BDNR Mariána Pecka či inscenácia bystrického divadla Odivo Láska P a vášeň B použili bábku ako alter-ego javiskovej postavy a nechali ju prežívať rovnaké vášne a pocity, ako keby postavu stelesňoval živý herec. Na druhej strane väčšina inscenácií druhého programového bloku bola pozoruhodná jednak snahou o angažovaný postoj k dráždivým spoločenským témam a zároveň tiež istým posúvaním hraníc vnímania toho, čo možno či nemožno ako bábkové divadlo pomenovať.

Výnimočným projektom bola v tomto ohľade otváracia inscenácia druhej časti festivalu Začnite s vysťahovaním!, na ktorej spolupracovali tri divadelné školy (JAMU, VŠMU a bystrické Konzervatórium JLB) a výtvarne, herecky i ideovo silným spracovaním témy Povstania a zároveň výnimočným site specific priestorom chátrajúceho Kaštieľa Radvanských patrila k najvýraznejším zážitkom festivalu. Vojnovú tematiku prepojilo s materiálom kovu a s nadhľadom i drsne spracovalo Divadlo Líšeň (Brno) v inscenácii Hygiena krvi. Bartimejove pašie Ivana Martinku s hudbou Andreja Kalinku traktovali náboženskú tému nepietne a s humorom a vytvorili atmosféru takmer transcendentálneho zážitku. Ďalšou rezonujúcou témou boli rečové stereotypy a zneužívanie jazyka ako nástroja manipulácie, ktorú vo forme gynokritického kabaretu prinieslo Štúdio T.W.I.G.A. pôsobiace pri BDNR pod vedením domácej režisérky Ivety Škripkovej. Celkom osobitým typom produkcie bola retro erotická peepshow Mironescópio: The love machine pre 16 divákov v kombinácii s prednáškou v salóne madam Gigi, ktorú na festival priniesla lisabonská skupina A Tarumba.

Najväčšou devízou 19. ročníka Bábkarskej Bystrice bola schopnosť presvedčiť diváka, že bábkarský festival nemožno chápať striktne v ošúchaných hraniciach tohto pojmu. Svojou dramaturgiou a výberom kvalitných produkcií dokázala, že bábkové divadlo má svoj výrazný spoločenský, (sveto)názorový i umelecký zástoj v spektre kultúrnych podujatí. A že ho treba. Len aby sme na to mali…

Martina Mašliarová, 12. 12. 2014

Článek zatím nemá žádný komentář.
Vložit komentář:

Jméno a příjmení (povinné)

Příspěvek

Potvrďte, prosím, že nejste loutka: napište jméno Spejblova syna

Provozovatelem těchto stránek je Sdružení pro vydávání časopisu Loutkář, Celetná 595/17 Praha, IČ: 67363741. Obsah těchto stránek je předmětem práva autorského a bez svolení provozovatele stránek jej nelze dále šířit. Provozovatel neodpovídá za obsah stránek třetích osob, na které na svých stránkách odkazuje. Vstup do administrace zde.