Kyselová, Eva: Kritikom a kritičkou sa nerodíš, ale stáváš

Kultová kniha Marka Fishera How to write about theatre: A manual for critics, students and bloggers, ktorú iste v prostredí divadelnej kritiky netreba predstavovať, sa doteraz tešila pozornosti v anglickom origináli.

Kultúrny spolok MLOKI, ktorý v roku 2011 založila najmladšia generácia slovenských kritikov a kritičiek rozšíril svoju činnost od internetového časopisu až k publikačným ambíciám a prvým vydavateľským pokusom je práve slovenský preklad Fisherovej knihy Ako písať o divadle. Príručka pre kritikov, študentov a blogerov.

Škótsky kritik a publicista mapuje podrobnú cestu kritického písania, od počiatočnej „dojmológie“, ktorá divadelnú kritiku sprevádza ako neumeleckú činnosť, tvorbu netalentovaných, zakomplexovaných jedincov, ktorá má výsostne negatívne asociácie, až k serióznej profesii. Tieto tradičné nesprávne interpretácie, s ktorými sa ostatne stretávame doteraz aj v profesionálnom divadle prevažne v podobe „vtipných“ komentárov, Fisher necháva v medziach konštatovania, ktoré je dobré vysvetliť, ozrejmiť, a na základe toho si uvedomiť, že majú pramálo spoločné s realitou.

Publikácia vo forme príručky pozostáva z dvadsiatich kapitol, ktoré systematicky vysvetľujú umeleckú kritiku v kontextoch historických, spoločenských a politických, pričom veľmi aktuálne autor reaguje na model kritika v 21.storočí, kedy už kritika naberá množstvo variantov, od denníkovej recenzie až k tweetom. Každá z kapitol je zakončená praktickými cvičeniami, ktoré v presne formulovaných zadaniach reagujú na obsah ale aj cieľ state a čitatelia si tak môžu sami a samé skúsiť, čo všetko presné zadanie obnáša a že sa v praxi stretneme viac s obmedzeniami žánru a rozsahu než s bezbrehou slobodou napísať čo chceme.

Prvých šesť kapitol je akousi fundamentálnou prípravou predtým, než skutočne autor/autorka pristúpi k vlastnej tvorbe. Fisher sa venuje historickému odkazu kritiky a jeho presahu k dnešku (kapitola Ako sa učiť od kritikov z minulosti), kde vyzdvihuje zásadné osobnosti anglosaskej kritiky, ich autorské prístupy, sleduje premenu divadelno-kritickej siete vo Veľkej Británii. V mnohých smeroch ide o kapitolu, ktorá nie je len exkurzom do dejín kritiky ale predovšetkým prezentuje umeleckú kritiku ako špecifický odbor, ktorý má svoju kontinuitu. Nemenej podstatnou je rozsiahla kapitola Ako si osvojiť rôzne kritické štýly, ktorá rozoberá na prvý pohľad jednoduchý termín „kritik“ z množstva aspektov a v rozličných možnostiach interpretácie a funkcie tohoto slova (kritik-reportér, kritik-sudca, kritik-obhajca atď.). Úvodná časť publikácie je zameraná na diskurz umenovedného odboru, presvedčivo dokladá, že funkcia umeleckej kritiky je pre vývoj divadla nemenej podstatná ako tvorivé režijné experimenty a že je tiež historickým prameňom svojej doby, stavu spoločnosti a divadla.

Ďalších štrnásť kapitol je už v znamení budovania kritickej osobnosti a osvojenia si vlastného originálneho rukopisu. Hoci má kniha v názve slovo príručka, rozhodne sa nejedná o návody, recepty alebo vzory písania, ktoré by viedli k uniformnej podobe divadelnej kritiky. Autor postupuje od jednotlivostí k celku, doslova od prvej vety (škoda len, že sa nevenuje výraznejšie aj formulovaniu nadpisov, titulkov) až k poslednej kapitole Ako to dať všetko dokopy. Výsledkom má byť teda kritický text, ktorý v sebe premietne uvažovanie nad scénickými komponentami, publikom, dramatickým textom, kontextom spoločnosti a prejaví v relevantnej podobe kritický názor, založený na argumentoch. Znova, aj v tomto prípade na záver každej kapitoly sú cvičenia, ktoré majú overiť, či sa obsah kapitoly stretol s porozumením.

Ideovým vrcholom je záverečná stať Kritika v záujme divadla, ktorá relativizuje praktické umelecké skúsenosti ako predpoklad kvalitnej kritickej činnosti, vyvracia urbánne legendy o tom, že zlý umelec je vždy kritikom, lebo nič iné nevie. Ide o text, ktorý by mal byť povinným nielen pre študentov umeleckých škôl ale aj ich pedagógov, pretože tieto zaujaté postoje často získavajú práve od nich. O tom, že je kritika rovnocennou umeleckou disciplínou k praktickej tvorbe a ich vzťah je komplementárny, by sa skutočne v 21. storočí už pochybovať nemalo.

Preklad Martiny Mašlárovej je presný a precízny, ale miestami až príliš. Vzhľadom na to, že ide o preklad z angličtiny a z anglického kultúrneho kontextu, je jasné, že ten slovenský alebo slovensko-český je v mnohom odlišný, odlišná je totiž aj naša kritická prax, a tak niektoré pasáže sú pre naše prostredie miestami vzdialené. Mnohé vety sú preložené doslova a kto ovláda angličtinu alebo pozná originál, tak chápe, že vyznenie v anglickom jazyku funguje jednoducho lepšie, než keď je prevedené do slovenčiny. To je samozrejme otázka prekladu a redakcie, iste nejde všetko prispôsobiť domácim jazykovým konvenciám, ale sú chvíle, kedy to tzv. bije do očí a na jazyk sa hrnie anglická formulácia.

Kniha obsahuje podrobný poznámkový aparát, ktorému by sa dalo vytknúť snáď len to (autorka recenzie by si to želala), že ak by mali prekladateľka a vydavateľstvo MLOKI výraznejšie ambície, mohli poznámky obohatiť o hlbšiu komparáciu so slovenským prostredím, upozorniť na to, čo vo Veľkej Británii funguje inak, jednoducho vyzdvihnúť kultúrne rozdiely a postavenie divadla, a s tým spojené aj postavenie a tradíciu divadelnej kritiky. Obzvlášť, ak si uvedomíme, že MLOKI sú v poslednej dobe skutočne výraznou divadelno-kritickou platformou, ktorá slovenskú súčasnú kritiku formuje v nemalej miere.

Grafické riešenie a obálka Martina Mistríka evokuje notes alebo poznámkový blok, a nijak nezaostáva za ikonickou červenou obálkou anglického vydania publikácie, pôsobí hravo a nenútene, upúta prehľadnosťou a nápaditosťou ale bez zbytočných okrás.

Publikácia Marka Fishera a vydanie jej prekladu patria k elementárnym nástrojom nielen pre študentov, publicistov alebo nadšencov, ale mali by byť aj výučbovým materiálom, pokojne na stredných školách, kde sa otázka kritického myslenia, prezentovania verbálneho a písomného kritického názoru, stáva našťastie čoraz dôležitejšou. O užitočnosti publikácie pre výučbu divadelnej kritiky, nemusí byť reč, po legendárnom Pavisovom dotazníku, je práve toto kniha, ktorá pomáha nielen písať ale aj učiť. Jedinou rezervou je, že práve učitelia v názve knihy absentujú.

Mark Fisher: Ako písať o divadle

Príručka pre kritikov, študentov a blogerov

Překlad: Mašlárová Martina, vydal Kultúrny spolok MLOKi, 296 stran, 2021, EAN 9788057024736, doporučená cena 12,00 €.

Loutkář 2/2021, s. 94–95.