Dzadíková, Lenka: Slovenská divadla v karanténě

Koronavirová katastrofa postihla pochopitelně nejen českou kulturu, ale i tu slovenskou. Jak se tady s několika vlnami pandemických zákazů a omezení vyrovnali slovenští loutkáři? Zde jsou jejich odpovědi. (red)

Druhá vlna bola poznačená vyčerpaním

Michal Németh, Bábkové divadlo Žilina

Pandémia koronavírusu spôsobujúceho ochorenie Covid-19 mala na Slovensku dve vlny. Počas prvej boli divadlá zatvorené od marca do mája 2020, v druhej od polovice októbra do polovice novembra a potom definitívne od polovice decembra 2020 až do mája 2021. Ako ste poňali komunikáciu s divákmi v týchto obdobiach, čo obnášal váš projekt BábkarAnténa?

Prvá vlna bola veľmi živelná. V divadle sme sa deň pred plánovanou premiérou lúčili so slovami, že sa vidíme o dva týždne na javisku. Odcestovali sme do svojich bunkrov a boli plní energie a nádeje. Keď sa však z dvoch týždňov stávalo „v nedohľadne“, vznikla BábkarAnténa. Doslova na kolene, z nadšenia a vďaka kontaktom na skvelého žilinského grafika z Ústavu mediamatiky Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského, ktorý sa postaral o kompletné technické zabezpečenie. BábkarAnténa bol webový portál, na ktorom sme v pravidelných intervaloch zverejňovali zadarmo záznamy nášho kompletného repertoáru, neskôr sa pridali edukatívne videá o bábkarskej tvorbe, autorské videá hercov a maľovanky spracované výtvarníkom Jurajom Poliakom z historických materiálov divadla. Portál mal vysoké tisícky unikátnych návštevníkov a s odstupom času ho hodnotíme ako malý marketingový zázrak.

Druhá vlna bola poznačená vyčerpaním a istým sklamaním, že po uvoľnení opatrení sa vraciame na začiatok. Online aktivity sme vyčerpali a cítili sme, že divák je presýtený všemožnými čítaniami a záznamami. Sedemdesiate výročie divadla sme sa rozhodli pripomenúť aspoň minisériou videoklipov na sociálnych sieťach a YouTube s názvom Zaujímavosti z bábkača.

Ako pandémia zmenila váš dramaturgický plán sezón 2019/2020 a 2020/21?

Od marca 2020 sa ani jeden projekt v BDŽ nezrealizoval podľa pôvodného plánu. Premiéra inscenácie Neprebudený (réžia Marián Pecko) bola presunutá o pol roka, projekt Šimona Spišáka sa nezrealizoval vôbec. Natiahol sa aj Pinokio Gejzu Dezorza a následne sa kvôli vrcholu pandémie v Žiline zastavil proces Smelého zajka Mateja Trubana, ktorý by mal mať premiéru v máji. Neuskutočnila sa ani Bábková Žilina 2021 – celoslovenská prehliadka profesionálnej bábkarskej tvorby a neprebehli žiadne akcie spojené s výročím divadla. Budúce projekty stále vyhodnocujeme a niektoré už teraz vyzerajú, že sa budú minimálne presúvať.

Prehliadka Bábková Žilina má dvojročnú periodicitu. V máji 2021 sa mal uskutočniť jej siedmy ročník. V akom režime plánujete pokračovať, kedy sa bude konať?

Organizačný tím Bábkovej Žiliny pripravoval prehliadku ešte do marca 2021. Mali sme pripravených niekoľko variantov, od klasického modelu s trojdňovým festivalom, až po natiahnutie festivalu na niekoľko víkendov po sebe. Všetky modely však počítali s aspoň elementárnou možnosťou hrať. V istom momente sme sa však museli rozhodnúť a uprednostnili sme bezpečie divákov a účinkujúcich. Festival je o stretnutiach, nadväzovaní kontaktov a nemal by byť poznačený strachom. Prehliadka sa presúva na rok 2022 a veríme, že bude pokračovať v roku 2023 s dvojročnou frekvenciou a v plnej sile.

Pandémia napáchala a pácha aj výrazné ekonomické škody. Zasiahla aj do vášho rozpočtu?

Našťastie nie, minulé obdobie nás vyčerpalo vo všetkých možných oblastiach, ale ako zriaďovaná inštitúcia svoje náklady na prevádzku a chystané projekty pokryť stále vieme bez väčších obmedzení.

Klobúk dolu pred všetkými zamestnancami divadla

Martin Kusenda, Staré divadlo Karola Spišáka Nitra

Pandémia koronavírusu mala na Slovensku dve vlny. Ako ste poňali komunikáciu s divákmi v týchto obdobiach?

Naše bábkové divadlo na túto situáciu zareagovalo pohotovo a pripravilo historicky prvú online divadelnú premiéru, čo si všimla aj Česká televízia a uverejnila o tom krátku reportáž. Všetky naše aktivity sme v zapätí presunuli do online priestoru. Prišli sme s nápadom zriadiť Prvé divadelné Callcentrum. V tejto jubilejnej sezóne sme uviedli skoro na rok presne od začiatku pandémie veľkovýpravnú inscenáciu Doktor Faust, tentokrát nie online, ale „on air“ – na televíznej Dvojke RTVS. Naše divadlo ponúka svoje inscenácie prostredníctvom portálu navstevnik.online. Takže s divákmi sme komunikovali telefonicky, cez internet a cez televíznu obrazovku.

Ako sa karanténne obmedzenia dotkli vašich ďalších aktivít? Vaša budova je v rekonštrukcii. Zasiahla pandémia plán stavebných prác?

Rekonštrukcia nám padla veľmi, veľmi vhod! Myslím počas pandémie. Áno pandémia zasiahla sčasti realizáciu dramaturgického plánu a na istý čas sa obmedzili aj rekonštrukčné práce. Musím ale podotknúť jednu dôležitú vec. Sme najväčším slovenským bábkovým divadlom. Od môjho nástupu realizujeme najviac aktivít na našom veľkom javisku. Tomu zodpovedá aj objem výroby a skladovacie kapacity. Napriek tomu, že sme opustili budovu a ocitli sa vo veľmi provizórnych podmienkach, dokázali sme prakticky „na kolene“ vyrobiť a aj premiérovať výtvarne náročnú inscenáciu Marka Zákosteleckého Doktor Faust. Klobúk dolu pred všetkými zamestnancami divadla!

Ako zmenila pandémia váš dramaturgický plán sezón 2019/2020 a 2020/2021? Ktoré pripravované a plánované inscenácie mali premiéru neskôr, ktoré sa presunuli o dlhší čas? Sú aj také, ktoré ste museli úplne zrušiť?

Dramaturgický plán sezóny 2019/2020 sa nám nijako nezmenil. Keďže sme v apríli 2020 opustili budovu divadla, všetko plánovanie sme prispôsobili tejto skutočnosti. Bohužiaľ sme po vzájomnej dohode nezrealizovali autorskú inscenáciu Matěja Formana (pracovný názov bol Hora volá), ktorá mala mať premiéru v druhej polovici jubilejnej 70. divadelnej sezóny 2020/2021. Nevzdávame sa však a intenzívne pracujeme na náhradnom titule, s iným tvorcom.

Pandémia napáchala a pácha aj výrazné ekonomické škody. Zasiahla aj do vášho rozpočtu? Budete musieť prehodnocovať výdavky na tvorbu či personálne výdavky?

Ešte pred časom sme v našom divadle uvádzali šesť nových titulov za sezónu. Z toho sme mali možno dve inscenácie podporené z Fondu na podporu umenia. Tie najväčšie inscenácie sme však prevažne realizovali z vlastných prostriedkov, ktoré tvorilo hlavne vstupné. Tento príjem nám však na 99 % vypadol. Sme rozpočtová organizácia a našou povinnosťou je dobre hospodáriť. Určite sme prehodnocovali a prehodnocujeme všetky výdavky. Zakrývame sa takou perinou, na akú máme. Náš rozpočet bol v istej miere upravený a na základe toho aj pracujeme. V istých prípadoch sme museli pristúpiť aj k úprave personálnych výdavkov. Toto ale nie je iba „krízová hospodárska politika“. Je to podľa môjho názoru zodpovedné hospodárenie, ktoré reflektuje okolnosti. Tak tomu bude aj po skončení krízy.

Karanténne opatrenia priniesli nový druh aktivít

Katarína Aulitisová, Bratislavského bábkové divadlo

Pandémia koronavírusu na Slovensku dve vlny. Ako ste poňali komunikáciu s divákmi v týchto obdobiach, čo ponúkal váš on-line program Rozprávky spod rúška?

V prvej vlne, v marci 2020 sme práve skúšali našu miniatúru Rozprávky o Malej tučnej víle. Život, nielen v našom divadle, sa zrazu zastavil a nastalo veľké ticho. V divadle sme sa stretávali len piati ľudia a snažili sa v trochu pochmúrnej atmosfére doskúšať rozrobený projekt. To bola posledná kontaktná práca. Keď sa divadlá zatvorili, vyskúšali sme osloviť divákov autenticky, zo svojich domov. Každý herec sám doma nakrúcal rozprávky, využívajúc objekty a materiál, ktoré mal prirodzene, vo svojom prostredí k dispozícii. Nešlo teda len o čítanie kníh, ale o improvizované miniatúrne predstavenia, ktoré niekedy viac, niekedy menej pracovali aj s prvkami bábkarského a filmového jazyka. Hrdinami našich príbehov sa stali bežné predmety a objekty (klbká, náradie, topánky…) a scénou izba, garáž, chodba, záhrada. Rozprávky sme uvádzali každý pracovný deň, a tak vzniklo štyridsať sedem častí. Spoluprácu sme ponúkli aj nezávislým umelcom, pre ktorých to, okrem iného, bola aj malá finančná výpomoc. Cyklus sme ukončili v momente, keď sa opatrenia uvoľnili a my sme mohli pokračovať v skúšaní v divadle. Videá síce neboli technicky dokonalé, ale veríme, že to vyvážila kreativita a osobný prístup našich hercov. Možno aj preto si rozprávky diváci obľúbili a počet záujemcov o naše divadlo na sociálnych sieťach výrazne stúpol.

Ako pandémia zmenila váš dramaturgický plán sezón 2019/2020 a 2020/21? Museli ste zrušiť prípravu niektorého z plánovaných titulov?

Neviem, či to bolo šťastie alebo naše odhodlanie, ale žiadny z naplánovaných titulov sme nezrušili. Naopak, pribudla navyše nová exteriérová produkcia v záhrade divadla, ako reakcia na podmienky opatrení. Jediná zmena bola, že sme jeden titul posunuli z jesene 2020 na jar 2021. Výsledkom je šesť nových premiér, ktoré zmrazené v studených priestoroch nášho skladu čakajú na svoje reprízy.

Ako sa karanténne obmedzenie dotkli ďalších vašich aktivít? Mali ste napríklad zazmluvnené zahraničné zájazdy, či spolupráce?

Karanténne opatrenia priniesli nový druh aktivít. Okrem Rozprávok spod rúška sme nahrali štrnásť audiorozprávok pre portál Aktuality.sk, ktoré budú vysielané formou podcastov. Nakrútili sme záznamy niektorých našich inscenácii v špičkovej kvalite a ponúkali ich online nielen verejnosti, ale aj školám. Súčasťou projekcie našich predstavení boli aj live diskusie priamo z divadla.

Všetky festivaly, ktoré sme mali naplánované, sa zrušili. Avšak niektoré nám ponúkli účasť na svojich ďalších ročníkoch. V júni 2021 sa chystáme na festival Regiony do Hradca Králové, čakáme na nový termín festivalu Dotyky a spojenia v Martine, kde by sme sa mali tiež zúčastniť a jednáme o našej účasti na festivaloch v Chorvátsku a Bosne a Hercegovine.

Vaša budova na Dunajskej ulici je v rekonštrukcii. Zasiahla pandémia plán prác na budove?

Divadlo je v rekonštrukcii prakticky už trinásť rokov. Už pomalšie to asi nejde. Takže všimli by sme si, ak by to išlo rýchlejšie, ale nešlo.

Pandémia napáchala a pácha aj výrazné ekonomické škody. Zasiahla aj do vášho rozpočtu? Budete musieť prehodnocovať výdavky na tvorbu či personálne výdavky?

Náš zriaďovateľ – Bratislavský samosprávny kraj nám skrátil rozpočet o desať percent. Túto sumu sme ušetrili na prevádzkových nákladoch. Napríklad tri mesiace sme nemuseli platiť prenájom budovy. Tým, že sme nehrali, ušetrilo sa na rolovnom. Zároveň sme však prišli o príjem zo vstupného. Výpadok z príjmov za rok 2020 bol cca 80 000 eur. Momentálne pracujeme v normálnom režime, teda to, čo máme naplánované, realizujeme, aj za to platíme.

Bolo to mimoriadne náročné obdobie

Ivan Sogel, Bábkové divadlo Košice

Pandémia koronavírusu mala na Slovensku dve vlny. Ako ste poňali komunikáciu s divákmi v týchto obdobiach, čo ponúkal váš online program Do bábkača z gauča?

Počas prvej vlny koronavírusu – v mesiacoch apríl a máj 2020 sme pracovali predovšetkým z domu, aj keď to sa dá v divadlách realizovať nanajvýš problematicky. Živá kultúra je založená na blízkom kontakte a interaktivite herec – divák, a práve toto v danom období absentovalo, keďže diváci do divadla nemohli prísť… V týchto, pre nás nesmierne zložitých, mesiacoch sme takmer na dennej báze pripravovali online prenosy členov hereckého súboru s desať až pätnásťminútovými rozprávkami. Nebolo to iba „suché“ čítanie rozprávok, naši herci si pripravili dramatizované čítanie, ich vystúpenie bolo oživené akciou, použitím bábky, či scénických prvkov, prípravou a použitím originálnej scénickej mini výpravy, kostýmov, hrou na hudobný nástroj, komponovaním vlastnej hudby a spevom. Bolo to mimoriadne náročné obdobie, pretože herci museli byť v priebehu piatich až siedmich dní nielen hercami, ale zároveň aj scénografmi, hudobníkmi, konštruktérmi scény i bábok, osvetľovačmi, zvukármi, kameramanmi i režisérmi. Postupne sa tak vystriedali všetci herci. Okrem toho, sme pripravovali z divadla online vysielania pracovníkov umeleckých dielní, ktorí v priebehu približne piatich minút predviedli, ako sa vyrába bábka, či scéna, scénické prvky a kulisy, ako sa šije kostým na hercov i na bábky.

Pred druhou vlnou pandémie sa nám podarilo natočiť päť inscenácii z nášho repertoáru na štyri až päť kamier, takže sme počas druhej vlny mohli ponúkať online predstavenia. Pokiaľ sa dalo skúšať, naštudovali sme niekoľko menších inscenácií v alternáciách, aby sme boli mobilnejší. Okrem toho sme popri online predstaveniach začali čítať príbehy z dvoch rozprávkových kníh spisovateľa Petra Karpinského. Scénu a atmosféru dotvárali kulisy z našej zabudnutej inscenácie a každý deň čítal rozprávku iný člen hereckého súboru, takže sa na tom podieľal celý umelecký súbor.

Ako pandémia zmenila dramaturgický plán sezón 2019/2020 a 2020/21? Ktoré pripravované a plánované inscenácie mali premiéru neskôr, ktoré sa presunuli o dlhší čas? Sú aj také, ktoré ste museli úplne zrušiť?

Všetky naše plány, ako aj dramaturgický plán, pandémia citeľne zasiahla. Pripravovanú inscenáciu Záhada zlatého kufríka, ktorá mala mať pôvodne premiéru v máji 2020, sme presúvali niekoľkokrát. Napokon mala premiéru koncom novembra 2020 a som rád, že pred divákmi, pretože v tom čase sme mohli uvádzať predstavenia pre polovičnú kapacitu divadelnej sály. Inscenáciu Plešatá speváčka, ktorej premiéru sme mali uviesť koncom roka 2020 na našej druhej scéne Jorik, sme odložili na neskoršie obdobie. Veľmi ma mrzí, že ju nenaštudujeme ani v tomto roku. V januári a februári 2021, sme pôvodne plánovali dve nové premiéry – Snehová kráľovná a O rybárovi a rybke, ktoré sa ale neuskutočnili, pretože ich mal režijne pripraviť zahraničný režisér. Presunuli sme ich na neskôr a namiesto nich sme naplánovali dve úplne nové inscenácie so slovenskými režisérmi, avšak ani tie sa neuskutočnili, pretože umelecké dielne nemohli ani len nakúpiť materiál pre zatvorené obchody. Inscenáciu Prečo plánujeme uviesť v premiére v septembri 2021 a Neposlušná Linda až v marci 2022. Vlastne jediná inscenácia, ktorá zostala na svojom mieste, je Chaplin v réžii Braňa Mazúcha.

Mali ste zazmluvnené zahraničné zájazdy, či spolupráce?

Museli sme zrušiť plánované cesty do Poľska a na Ukrajinu. Treba však dodať, že aj naši zahraniční partneri svoje festivaly zrušili.

Organizujete festival Virvar – dni bábkového divadla a hier pre rodiny. Ako pandemická situácia poznačila jeho ôsmy ročník? Pripravujete festival aj v roku 2021, zasiahne pandémia aj do jeho koncepcie?

Termín nášho festivalu Virvar sme v minulom roku presunuli z júna na začiatok septembra. Viacero pozvaných zahraničných divadiel svoju účasť odrieklo. Hranice niektorých krajín sa uzavreli, takže pohyb ľudí bol značne obmedzený. Napríklad naši ukrajinskí priatelia sa k nám nemohli dostať. Snažili sme sa preto pozvať na festival divadlá a účastníkov z krajín, vyhlásených za bezpečné. V dramaturgickej skladbe festivalu preto absentovalo viac účastníkov zo zahraničia, pretože zdravie našich divákov, všetkých účinkujúcich, ako aj nás, organizátorov, bolo prvoradé. Napriek tejto zložitej situácii sa na festivale predstavili divadlá zo štyroch krajín. Na všetkých podujatiach minulého ročníka Virvaru sme dodržiavali všetky obmedzenia, ako obsadenie polovičnej kapacity v hľadiskách a dodržiavanie hygienických opatrení. Tento ročník festivalu opäť chystáme, ale, žiaľ, pravdepodobne aj tento rok budeme môcť realizovať len s podobnými obmedzeniami, ako tomu bolo v uplynulom roku. Mnohé divadlá svoju účasť odriekli, a tak sa sústredíme predovšetkým na slovenské divadlá a všetky programové aktivity budeme ponúkať v exteriéri.

Pandémia napáchala a pácha aj výrazné ekonomické škody. Zasiahla aj do vášho rozpočtu? Budete musieť prehodnocovať výdavky na tvorbu či personálne výdavky?

V minulom roku sme mali krátené mzdové prostriedky. Nemôžeme nakupovať tovary a služby mimo zazmluvnených partnerov – napríklad hmotný majetok pre javiskovú techniku alebo pre umelecké dielne.

Myslím si, že to najťažšie na nás ešte čaká

Iveta Škripková, Bábkové divadlo na Rázcestí Banská Bystrica

Pandémia koronavírusu mala na Slovensku dve vlny. Ako ste poňali komunikáciu s divákmi v týchto obdobiach?

Dve obdobia pandémie v divadle vnímam ako výrazne odlišné. Prvé obdobie od marca do júna 2020 bolo poznačené strachom z neznámeho, avšak súčasne aj neočakávanou vnútornou mobilizáciou. Komunikáciu s ľuďmi sme udržiavali v rámci našich verejnoprospešných akcií. Zavolali sme na krízový štáb nášho zriaďovateľa, Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK), že nemôžeme hrať, ale vieme byť užitoční/užitočné inak. Hneď na druhý deň po zatvorení divadiel v marci sme iniciovali verejnú zbierku na zber textilu, aby sme mohli šiť rúška, ktoré v tom čase chýbali. Ľudia sa spontánne zapojili a pomáhali sme si. Vyzbierali sme päťsto kíl látok a vydávali ich všetkým, čo prišli do divadla. Členky divadla z rôznych úsekov (ateliéry, produkcia, dramaturgie) šili doma rúška, neskôr plášte. Materiál sme odovzdávali na štáb BBSK a ten ich distribuoval do seniorských domovov. Počas prvej vlny pandémie sme ušili 4044 rúšok, 195 plášťov a rozvážali potraviny v rámci regiónu BBSK pre osamelých starších občanov. Obdobie prvej vlny bolo veľmi hektické, avšak istým spôsobom súdržné a kolegiálne. V divadle, všade okolo nás, prevládala motivácia, že to zvládneme a bude dobre. Pravidelne sa konali online stretnutia súboru a radili sme sa, čo ideme/môžeme robiť. V tom čase sme písali zápisky z domu, akýsi pandemický denník, výpovede o tom, ako každý z nás prežíva zatvorenie divadiel a pandémiu. Zápisky v istej forme ovplyvnili inscenáciu Divadlo na konci sveta. Po čase, keď sme pochopili, že pandémia neskončí za pár týždňov, stalo sa online vysielanie súčasťou každej kultúrnej inštitúcie.

Koncom apríla 2020 ste spustili vaše Internetové divadlo. Čo bolo jeho obsahom?

Nechceli sme čítať rozprávky z obývačiek, alebo sa uspokojiť len s vysielaním záznamov našich divadelných produkcií na internete. Cieľom Internetového divadla bolo jednak udržať komunikáciu s publikom na akej-takej úrovni a jednak ponúkať programy, ktoré môžu zaujať niečím osobitým. Nových produkcií, ktoré sme vymysleli a natočili pre verejnosť počas toho obdobia bolo pomerne veľa. Najprv sme ich tvorili s hosťujúcim filmovým tímom, v roku 2021 sme točili a strihali už samostatne. Počas obidvoch vĺn sme uviedli online tridsaťdva predstavení pre deti a osemnásť pre dospelých z repertoáru a archívu divadla. V rámci online komunikácie sme sa dostali do Belgicka a Luxemburska, keď sme jednu marcovú nedeľu v spolupráci so slovenskou ambasádou ponúkli inscenáciu našim krajanom.

Z online aktivít menovite spomeniem aspoň Pohľady do spätného zrkadla, Spomienky a úvahy Jozefa Mokoša. Vznikli pri príležitosti premiéry inscenácia Hra a 60. výročia divadla; Hviezdy bábkového divadla, recesistická talkshow umeleckého súboru; 16 dní aktivizmu v BDNR s pískačkou divadla proti násiliu páchanému na ženách, videá participovali na kampani mimovládnej organizácie Fenestra s rovnakým odkazom.

Pre základné školy sme vytvorili nové online projekt Divadlo ide do školy. Predstavenia v rámci projektu DIVADLO MOFEM (divadlo mobility&flexibility&emocionality) boli určené pre liečebné zariadenia, pre deti hendikepované mentálne, fyzicky a sociálne. Projekt mal pôvodne prebiehať naživo. Vo februári 2021 sme vysielali výnimočné produkcie z minulosti divadla, z 90. rokov. A od marca 2021 vysielame cez portál navstevnik.sk. V marci 2021 sme s dohodnutými školskými klubmi priamo naživo online s našimi hercami a herečkami realizovali Čítanie s divadlom.

Monitorovali sme sledovanosť online produkcií pre verejnosť, ale štatistiky neuvádzam, nevieme to záväzne vyhodnotiť tak ako projekty pre školy. Za touto štatistikou sa skrýva veľa práce, ale predovšetkým dôležité až existenčné otázky, aký to má a malo zmysel? Pre divadlo ako pre svojbytný umelecký druh?

Akopandémia zmenila váš dramaturgický plán sezón 2019/2020 a 2020/21? Ktoré pripravované a plánované inscenácie mali premiéru neskôr, ktoré sa presunuli o dlhší čas? Sú aj také, ktoré ste museli úplne zrušiť?

Presunuli sme dve premiéry pre deti, obe sme absolvovali online a aj naživo. V marci 2020 sme tesne pred uvedením inscenácie pre deti od dvoch rokov Šepoty lesa (réžia Honorata Mikosza), uzavreli divadlo a premiéra sa uskutočnila 20. septembra 2020 v novej divadelnej sezóne. A druhú inscenáciu pre deti, hru Jozefa Mokoša Hra (réžia Marián Pecko), sme uviedli premiérovo tiež dvakrát. Hra mala mať premiéru 18. októbra, čo sa nepodarilo kvôli novým pandemickým opatreniam, takže sme hru zverejnili najprv online 30. októbra a naživo sme ju uviedli 13. decembra 2020. Ďalšiu inscenáciu sme skúšali počas pandémie v máji a v júni a prezentovali online podľa plánu – (Vý)činy slovenčiny (réžia Iwa Rečislawa). Nepremiérovali sme dve inscenácie pre mladých ľudí a dospelých a tieto skúškové obdobia sme presunuli. Konkrétne titul Istvan Tasnadi Cyber Cyrano (réžia Soňa Ferancová, premiéra je plánovaná na september 2021). Druhá inscenácia, s ktorou sa pohrala pandémia, bola inscenácia Divadlo na konci sveta (réžia Marián Pecko), postfaktický kabaret zo súčasnosti, bábkové antivírové hypnotické mystérium. Mala byť venovaná 60. výročiu divadla. Túto inscenáciu sme skúšali na viacero fáz od decembra 2020, online i naživo a skúškový proces sme uzavreli 1. apríla 2021 internou generálkou. Čakáme, kedy ju budeme môcť uviesť naživo.

Akosa karanténne obmedzenie dotkli vašich ďalších aktivít? Museli ste zrušiť zahraničné zájazdy, či dohodnuté spolupráce? Čo z plánov osláv 60. výročia založenia divadla sa vám podarilo zachovať?

Vplyvom pandémie sa zrušilo naše turné do Belgicka a Luxemburska, účasť na dvoch medzinárodných festivaloch v Čechách a na jednom v Rumunsku, a tiež na troch domácich celoslovenských festivaloch. A výročie? Oslavy sme chceli pripraviť na december 2020. Vo viacerých líniách. Avšak od polky decembra sme sa ocitli v lockdowne, stihli sme premiéru inscenácie Jozefa Mokoša Hra, ktorú sme venovali 60. výročiu divadla. Ešte v októbri 2020 sme v priestoroch divadla zrealizovali výstavu fotografií osobností a inscenácií zo 60. až 80. rokov Krajského bábkového divadla (niekdajší názov BDnR) s názvom Prvé divadelné hľadanie. V októbri a novembri 2020 sme pripravili online rozhovory s Jozefom Mokošom Pohľady do spätného zrkadla. Samotné oslavy 60. výročia založenia divadla sa nekonali. O výročie nebol záujem, boli iné starosti.

Bábkové divadlo na Rázcestí organizuje medzinárodné bienále Bábkarská Bystrica. V septembri 2020 sa mal konať 22. ročník festivalu, no nestalo sa tak…

Festival sme dvakrát presunuli. Zo septembra na december 2020 a potom na apríl/máj 2021. Pôvodne sme uvažovali, že pod hlavičkou festivalu spravíme národnú verziu, v open air prostredí na konci sezóny 2020/2021. Doteraz však nie sú známe podmienky a termíny pre otvorenie divadiel, informácie o prevádzke sa rozchádzajú. Tak sme opustili aj od tohto zámeru. Pripravujeme ďalší, 23. ročník, na jeseň v roku 2022. Dvadsiaty druhý ročník festivalu sa teda nekonal. Stalo sa to druhýkrát v histórii festivalu. Prvýkrát sa festival zrušil v roku 1998 z rozhodnutia vtedajšieho ministra kultúry Ivana Hudeca. (To bol horúci rok v slovenských divadlách, kvôli tzv. reforme divadelnej siete a vytvoreniu intendantúr, s čím sme vtedy nesúhlasili.)

Pandémia napáchala a pácha aj výrazné ekonomické škody. Zasiahla aj do vášho rozpočtu? Budete musieť prehodnocovať výdavky na tvorbu či personálne výdavky?

Naše divadlo je zriaďované vyšším územným celkom, sme závislí od jeho dotácie. V roku 2020 sme vplyvom pandémie museli znížiť schválený rozpočet o sedem percent, zasiahlo to predovšetkým naše prevádzkové náklady. Rovnako výrazne klesli naše tržby. A to temer o dve tretiny, čo je fatálne. Personálne zmeny sa nekonali, ale výdavky prehodnocujeme neustále. Našu tvorbu čiastočne istia schválené dotácie z Fondu na podporu umenia a šestnásťtisíceurová účelová dotácia z BBSK. Situácia je stále kritická, zatiaľ sa nedá (ani v krátkodobom horizonte) plánovať a organizovať činnosť divadla. Ako sa budú správať školy a verejnosť po prípadnom uvoľnení? Ako zareagujú učitelia, rodičia, bežná verejnosť? Každá oblasť verejného života má vlastné problémy… Myslím si, že to najťažšie (keď si odmyslíme nakazenie novým koronavírusom) na nás ešte čaká. A na dlho.

Štát zlyháva

Gejza Dezorz, Dezorzovo lútkové divadlo

Venovali ste sa v čase, keď nebolo možné realizovať predstavenia pre verejnosť online komunikácii s divákmi?

Áno. Niekoľkokrát sme zdieľali záznamy niektorých našich inscenácií.

Zmenila pandémia váš dramaturgický plán sezón 2019/2020 a 2020/21? Plánovali ste v tom čase uviesť novú inscenáciu?

Naše divadlo nie je klasickým repertoárovým divadlom s pravidelným mesačným fermanom. Inscenácie sa snažíme reprízovať v pravidelno nepravidelných intervaloch aspoň raz v mesiaci. Dramaturgický plán nemáme. V roku 2020 som si dal záväzok uviesť v roku 2021 premiéru novej inscenácie a 8. mája 2021 ju aj uvedieme v online prostredí a to najmä vďaka podpore Fondu na podporu umenia, Bratislavského samosprávneho kraja a Nadácie mesta Bratislavy. (Premiéra inscenácie sa napokon konala aj s prítomnými divákmi v sále a zároveň bola streamovaná, pozn. aut.)

Pandémia napáchala a pácha aj výrazné ekonomické škody. Ako pomoc štátu vidíte z pohľadu nezávislých tvorcov?

Všetky prostriedky na tvorbu získavame z dotačných schém. Štát zlyháva, ale to je na komplexnejšiu a komplikovanú diskusiu o celom systéme riadenia štátu a štátnych inštitúcii či o politickej kultúre.

Našou prioritou bolo a je hrávať naživo

Monika Kováčová a Mária Danadová, Odivo Banská Bystrica

Venovali ste sa v čase, keď nebolo možné realizovať predstavenia pre verejnosť online komunikácii s divákmi?

K online uvedeniam sme sa dostali pomerne neskoro, keďže našou prioritou bolo a je hrávať naživo (celkovo sme odohrali dve online predstavenia pre dospelých, jedno pre deti a v čase odpovedania na otázky nám beží cyklus online workshopov). Oko kamery sa dá zobrať do hry ako ďalší partner a je to príležitosť podať svoju tvorbu iným spôsobom, ako aj rozšíriť okruh svojho publika, ktorému doslova stačí pár kliknutí, aby v reálnom čase mohlo sledovať vaše dielo. Ale nikdy to nenahradí to, že sa kvôli vášmu predstaveniu niekto vyberie do hracieho priestoru, kúpi si lístok, sadne si spolu s ostatnými do hľadiska, extrovertne alebo introvertne reaguje a zdieľa s vami to povestné „tu a teraz“, ktoré prinesie daná chvíľa.

Akopandémia zmenila váš dramaturgický plán sezón 2019/2020 a 2020/21? Plánovali ste v tom čase uviesť novú inscenáciu?

Najvýraznejšie pandémia zasiahla do skúšania našej bábkovej multimediálnej performancie Svetlonos. Presun premiéry nebol spôsobený len nemožnosťou skúšať, ale aj meškaním dodávok rôznych komponentov, ktoré autor animatronickej bábky Ivan Martinka potreboval na jej výrobu. V Odive sa snažíme plánovať premiéry a zásadné projekty na dva až tri roky dopredu. A jeden presun zákonite spustil domino efekt ďalších presunov. Pandémia však aj dala, nielen vzala. Neprestali sme pracovať, len sme sa sústredili skôr na prípravné fázy a vnútorný život Odiva. Čas sme teda využili na režijno-dramaturgickú a scénografickú prípravu plánovaných projektov. Ale aj na prehodnotenie fungovania Odiva a všetkých procesov, ktoré s jeho životom súvisia, a to vďaka programu Escalator, kde vašu organizáciu rozanalyzuje zahraničný lektor a spoločne hľadáte cestu ako ju posunúť na ďalší level. Celé toto obdobie nás podnietilo, aby sme mysleli viac „outside the box“.

Akosa, okrem zákazu hrania, dotkli karanténne obmedzenie vašich ďalších aktivít? Mali ste napríklad zazmluvnené zahraničné zájazdy, či spolupráce?

Mali sme dohodnutých viacero zahraničných festivalov v Česku, Poľsku, Slovinsku a vôbec prvýkrát sme mali vycestovať do Srbska. Niektoré zájazdy sa podarilo presunúť na lepšie a cestovaniu prajnejšie časy. Na pandémii je však nepríjemný ešte ďalší rozmer – mnohé projekty, ktoré vznikli pred ňou alebo počas nej môžu ľahko upadnúť do zabudnutia. Pretože nefunguje životný cyklus predstavenia v podobe reprízovania, zájazdovania, hrania na festivaloch, tak buď nejaký projekt zažiari ako svetlica a veľmi rýchlo zhasne alebo sa zmrazí a tvorivé tímy čakajú, kedy a či sa ho podarí odpremiérovať.

Zasiahla pandémia aj do rozpočtu Odiva?

Zasiahla – nielen materiálne, ale aj mentálne. Toto obdobie pre nás nie je likvidačné len preto, lebo má každá z nás aj iné povolanie, ktoré ju živí a môžeme aj naďalej – aj keď v skomplikovaných podmienkach – tvoriť a skúšať. Pandémia ukázala legislatívnu neuchopenosť, krehkosť a zraniteľnosť nezávislých zoskupení, ako aj postoj jednotlivých vlád a ľudí ku kultúre samotnej.

Online priestor divadlu ubližuje a popiera jeho výnimočné aspekty

Veronika Gabčíková, Nové divadlo Nitra

Pandémia koronavírusu mala na Slovensku dve vlny. Ako ste poňali komunikáciu s divákmi v týchto obdobiach?

Tvorba Nového divadla je založená na vzájomnej aktívnej interakcii hľadiska a javiska v súlade s pozitívnou historickou výnimočnosťou scénického umenia vychádzajúceho z dialógu na všetkých úrovniach vnímania. Preto sme v rámci pandémie komunikovali v online priestore s divákom iba formou akýchsi propagačných príspevkov, našu tvorbu sme v online priestore neprezentovali. Nielen kvôli tomu, že sme presvedčení, že divadlo potrebuje časopriestorovú vzájomnosť diváka a divadelného konania, ale dokonca sme presvedčení, že online priestor divadlu ubližuje a popiera jeho výnimočné aspekty.

Akopandémia zmenila váš dramaturgický plán sezón 2019/2020 a 2020/21?

Počas pandémie sme zrealizovali a odpremiérovali pred publikom inscenáciu Rozprávky po telefóne Gianna Rodariho, ktorá bola spontánnou reakciou na vzniknutú situáciu, čiže vznikla mimo stanovený dramaturgický plán. V čase sa skoro o rok posunula realizácia troch plánovaných inscenácií. V tejto chvíli (koniec apríla 2021) sme vo finálnej fáze realizácie inscenácie v réžii Martina Geišberga Druhá smrť Jany z Arku, od mája budeme skúšať inscenáciu o možnosti sebarealizácie mladých ľudí v spoločenskom priestore a v októbri odpremiérujeme, aspoň veríme, inscenáciu na motívy knihy Marcusa Zusaka Zlodejka kníh. Celý dramaturgický plán sa tak posunul približne o desať mesiacov. Ale robíme všetko preto, aby sme ho tzv. dobehli a ďalej pokračovali v dlhodobom dramaturgickom pláne.

Ako sa, okrem zákazu hrania, dotkli karanténne obmedzenie vašich ďalších aktivít? Mali ste naplánované zahraničné zájazdy, či spolupráce?

Nové divadlo z plánovaných stodvadsať predstavení v roku 2020 odohralo štyridsať, zväčša v exteriéri. Z účastí na festivaloch doma i v zahraničí sa nezrealizovalo ani jedno a z tridsať plánovaných hosťovaní v SR a ČR sa zrealizovalo päť. Možno smutná bilancia, ale ak porovnáme proporčne pomer medzi pandemickou uzáverou (deväť mesiacov z dvanástich) a plánovanými predstaveniami (plánovaných stodvadsať, zrealizovaných štyridsať), prídeme k záveru, že sme zrealizovali jednu tretinu plánovaných aktivít za štvrť roka, kedy došlo k uvoľneniu opatrení. Podľa tohto výpočtu, by sa nám za normálnych okolností teda podarilo prekročiť stanovený produkčný plán… Väčšina pozvaní na festivaly či hosťovania zostáva v platnosti a bude sa realizovať v najbližšom možnom čase a dokonca je deklarovaný aj záujem o tzv. domáce organizované predstavenia, ktoré sa mali uskutočniť v čase od marca do júna 2020.

Akozasiahla pandémia do vášho rozpočtu? Ako pomoc štátu vidíte z pohľadu nezávislých tvorcov?

Keď sa pozrieme na čísla, tak sme samozrejme prišli o dve tretiny príjmov z realizácie a predaja predstavení, čo by vo veľkej miere ovplyvnilo predovšetkým spolufinancovanie nových projektov a revitalizáciu nášho domovského priestoru. Zo strany FPU sa dotácia pre naše divadlo neznížila, naopak o niečo zvýšila, čo je pozitívne, aj keď z dlhodobého hľadiska by bolo žiaduce vytvoriť aj pre divadlá možnosť čerpania trojročných podporných grantov. V tejto situácii pomohlo aj Ministerstvo kultúry SR – dotáciou vo výške osemdesiat percent poklesu tržieb v období marec až december 2020 a dvadsať percent nepokrytých nákladov za rok 2020. Táto suma pre Nové divadlo činí reálne asi polovicu príjmov, ktoré by za normálnych okolností zrealizovalo. V tejto chvíli tak Nové divadlo má základ spolufinancovania pripravovaných a podporených projektov aj na realizáciu plánovanej revitalizácie domovského priestoru (vymaľovanie stien, sálovej i javiskovej dlážky, ušitie novej opony i výkrytov), na plánovaný nákup techniky však už financie nezostali. Z finančného pohľadu roku 2020 tak Nové divadlo nedopadlo až tak zle, no problém sa plynulo posunie do sezóny 2021/22, pretože návrat divákov bude pomalý a hoci chcem byť optimistka, do normálu sa dostaneme možno v sezóne 2022/23. Súčasne v dôsledku toho, že finančné prostriedky MK SR sú realizované ako dotácia, v budúcej sezóne nás dobehnú limity schémy de minimis a tieto aspekty začne pociťovať nielen divadlo ako organizácia, ale aj jednotliví umelci. V pandemickom roku 2020 totiž väčšia časť členov Nového divadla mohla a čerpala finančnú dotáciu zo schémy Ministerstva sociálnych vecí a rodiny – Prvá pomoc a Prvá pomoc plus. Súčasne získali jednorazové štipendiá od FPU a verím, že získajú aj dotáciu pre fyzické osoby od MK SR. V roku kedy sa opatrenia uvoľnia táto pomoc skončí a pôjde výlučne o schopnosť divadla zrealizovať čo najviac predstavení, za čo najväčšie peniaze a vyplatiť tak čo najväčšie honoráre svojim členom. Áno, pandemický rok bol pre umenie a kultúru nepríjemný, ale domnievam sa, že sezóne 2021/22 bude rovnako náročná a možno ešte náročnejšia ako predchádzajúce. Toto sú síce nepríjemné fakty, dôležitá je však schopnosť divadla prežiť, čoho dôkazom je jeho niekoľkotisícročná tradícia a zmysluplná existencia. Verím, že sila tvorcov, hercov, produkčných a technikov prekoná aj túto situáciu. Súčasne si myslím, že pandémia a všetko čo s ňou súvisí, bude akcelerátorom nových vývojových trendov divadla, umenia a kultúry ako celku, a to nielen v tematickej rovine.

Loutkář 2/2021, s. 46–51.

Dzadíková, Lenka: Slovenská divadla v karanténě

Aktuální číslo

Premiéry

Festivaly

Výročí

Odkazy

Podporují nás