Loutkar.online

Dzadíková, Lenka: Prieniky bábkového divadla a popkúltury

Prieniky bábkového divadla a popkultúry

Popkultúra je nepopierateľnou súčasťou spoločnosti a každodenného života, je teda logické, že ju i divadlo – a teda aj to bábkové – reflektuje.

O popkultúre hovoríme od tridsiatych rokov 20. storočia. Samotné slovo vzniklo skrátením pojmu popular culture (populárna kultúra blízka masám). Zasahuje do oblasti kulturológie a sociológie, presahy nachádzame v politológii a ekonómii. Je to spôsob estetickej reflexie skutočnosti.

Medzi znaky popkultúry patrí prítomnosť recepčného kódu. Ten vopred radí prijímateľovi, ako popkultúrne dielo dešifrovať. Príkladom sú podtituly filmov romantická komédia, sci-fi horor, historická freska, strhujúci životopisný príbeh, celosvetový bestseller…. Úspech popkultúrneho artefaktu je teda podmienený aj tým, ako samotný produkt naplní očakávania, ktoré vyvolal predsunutý recepčný kód.1

V prípade divadelného umenia sú paralelou podtituly inscenácií. Spomenúť môžeme aj trailery, čiže krátke filmové útvary s ukážkami z inscenácie a s výpoveďami tvorcov a tvorkýň. U divákov majú vzbudiť záujem a môžu im ponúknuť aj spomenutý recepčný kód.

Popkultúra prispieva k liberalizácii spoločnosti, k tolerantnému prijímaniu menšín a subkultúr a pozitívne zobrazuje proekologické postoje. Charakterizuje ju teda aj didaktickosť. Zároveň však k jej znakom patrí aj bezohľadnosť, napríklad voči sakrálnemu či smrti, a brutalita.

Dôležitým znakom je celoplošnosť v zmysle rýchleho a mnohorakého šírenia. Ak je východiskom film a je úspešný, nadväzujú na neho ďalšie produkty – počítačové hry, literárne spracovania, vydanie filmu na DVD/Blu-ray a jeho zaradenie do ponuky streamovacích služieb, predaj hračiek, odevov a rôznych predmetov dennej spotreby s motívmi z filmu a vyobrazením hrdinov. Estetik Juraj Malíček píše, že vrcholom, ktorý môže popkultúrny artefakt prostredníctvom celoplošnosti získať, je mánia, ktorá nie je časovo obmedzená a týka sa menšej skupiny recipientov, ale je permanentná. Vtedy začíname v popkultúre hovoriť o kultovom popkultúrnom artefakte.2

Na začiatku vytvárania kultovej popkultúrnej ikony alebo artefaktu môže byť aj kniha (napríklad Harry Potter, séria kníh od Terryho Pratchetta), počítačová hra (Tomb Raider), seriál (Simpsonovci), hudba (Beatles), výtvarné umenie (tvorba a osobnosť Fridy Kahlo či Andyho Warhola), náboženstvo (napríklad Ježiš Kristus). Práve na poslednom menovanom príklade môžeme znova potvrdiť neodškriepiteľnú prítomnosť popkultúry, ktorá zasahuje do rôznych oblastí života. Ježiš Kristus je vlastne stabilnou popkultúrnou ikonou. Je zobrazovaný vo filmoch, muzikáloch, videoklipoch, je predmetom intertextuality v popkultúrnych dielach, objavuje sa na tričkách i na rôznych predmetoch dennej spotreby.

Zaujímavé je postavenie divadla v reťazci vzniku kultového popkultúrneho artefaktu. Divadlo naň reaguje, až keď je kultový. Teda divadelné inscenácie inšpirované filmom vznikajú zväčša, až keď je to film overený časom a stal sa kultovým. Najčastejšie na popkultúrne inšpirácie reflektuje žáner muzikálu. V zahraničí reaguje takmer na každého známeho hrdinu: Tarzan, Shrek, Čarodejník z krajiny Oz, Batman, Spiderman a nepreberné množstvo ďalších.

Máme však aj prípady, kedy divadlo spustí vytváranie popkultúrneho kultového artefaktu. Teda keď divadelná inscenácia je tým štartovacím prvkom, na ktorý sa nabaľujú ďalšie diela – film, kniha, vyobrazenia na predmetoch dennej spotreby atď. Takým je napríklad muzikál Pomáda, ktorý mal na Broadway premiéru v roku 1971 a až potom vznikol slávny, dnes už kultový film. Za popkultúrne kultové ikony, ktoré sa zrodili v divadle, v tomto prípade u dramatika, môžeme považovať napríklad aj niektoré postavy a motívy z hier Williama Shakespeara. Existuje i prípad zrodu popkultúrneho kultu v bábkarskej oblasti. Takým príkladom sú The Muppets, ktorých vytvoril na konci 60. rokov 20. storočia Jim Henson. Bábky z tejto televíznej šou pre deti sa objavujú vo videoklipoch, vznikli filmy, ich podobizeň nájdeme na rôznych predmetoch.

Ďalšie znaky popkultúry sú podľa Juraja Malíčka autotematizmus a intertextualita, bizarnosť, budovanie popkultúrnych mýtov, globálnosť – v distribučnej aj absorpčnej rovine –, irónia, pragmatizmus, relativizácia a recyklácia. K popkultúrnym prejavom zaraďuje aj obsah televízneho vysielania, videohry a počítačové hry, komiksy a tiež esteticky nazerané hraničné fenomény korešpondujúce s ekonomikou, public relations, marketingom, politikou a so sociológiou, ktoré vytvárajú globálny obraz prítomnosti sveta a životného štýlu (reklama, volebné kampane, fast food, móda, subkultúry, antiglobalizmus, atď.).3

Podľa Malíčka je základným znakom popkultúrneho diela to, že jeho tvorca už pri jeho vzniku myslí na prijímateľa. Umelec tvorí z vnútorných pohnútok, kým autor popkultúrneho diela vidí konkrétneho prijímateľa a prípadne i zisk: Popkultúra je to, čo prináša zisk, výmenou za prísľub estetického zážitku.4 Teda kým umelecké dielo môže existovať aj bez diváka, popkultúrny artefakt bez neho stráca zmysel.

Popkultúra je nepopierateľnou súčasťou bežného života i umenia. Už roky publikujú kulturológovia, estetici, filozofi i sociológovia state o tom, že popkultúru je potrebné vnímať a reflektovať. Napríklad gýč je v popkultúre nič nehovoriaci pojem, pretože v popkultúre sa na hodnotenie používa výlučne vkus jednotlivca. Pre popkultúru je typický chaos.5 V dobe keď je reprodukovaná vážna hudba pozadím rutinných denných činností, keď sa operné árie spievané špičkovými spevákmi dajú vypočuť na YouTube alebo Spotify a diela nobelistov sú dostupné v lacnej paperbackovej verzii, stráca pojem vysoké umenie na svojej vážnosti. Naopak, galérie sa nebránia prezentovaniu graffiti a streatartu.

V dobe postmoderny (či už post postmoderny) už nie je možné určovať hranice medzi vysokým a nízkym umením. Akúkoľvek významnú a hodnotnú divadelnú inscenáciu uvidí len zlomok z divákov, ktorí uvidia reklamu či politickú satiru. Preto je potrebné skúmať prejavy popkultúry a sledovať ich prúdenie do „vysokého“ umenia. Tak ako reklama či hudobný videoklip čerpá z tradície, histórie, poézie, tak sa do inscenácií hier Shakespeara alebo Čechova dostávajú zložky popkultúry. Vzájomné vplyvy sú prirodzené a nezastaviteľné.

Popkultúrne artefakty inšpirované bábkou a bábkovým divadlom

Popkultúra je otvorený estetický komplex. Reaguje na spoločnosť, jej momentálny vývoj, na to, čo zaujíma masy, to čo je dostupné, známe, aktuálne. V artefaktoch popkultúry nachádzame aj inšpirácie bábkovým divadlom. Bábka je svojou podstatou aj mimo divadla veľmi inšpiratívny prvok. Nesie v sebe isté tajomstvo, mágiu oživenia neživého. V kontexte ziskovej činnosti je lacnejšou pracovnou silou ako človek-herec. Môže mať mnohorakú podobu, je ľahko zapamätateľná. Je metaforou ovládania, môže byť prostriedkom zosmiešnenia, karikovania, môže evokovať niečo starosvetské, no i aktuálne. Bábky nachádzame vo filmoch, reklamách, hudobných videoklipoch, no i v politických kampaniach alebo politickej satire.

Bábky vo filmoch

Použitie bábky vo filme je osobitou a rozsiahlou kapitolou umeleckej tvorby. Ak hovoríme o umelom vytváraní filmovej reality, v animovaných filmoch je to animácia, v hraných filmoch sú to špeciálne efekty. Jedným z prostriedkov na vytváranie tejto umelej filmovej reality je použitie bábky.

Častý je princíp jej použitia ako metafory ovládania. Jeden z filmov režiséra Ingmara Bergamana sa volá Zo života bábok (1980). Vo filme sa žiadna bábka ani bábkarské princípy nenachádzajú. Snímka kladie otázku, či sú ľudia bábkami svojho podvedomia, svojej psychiky. Bergamnov film teda uvádzame ako príklad, keď je bábka metaforou na úrovni jazyka.

Na metaforu ovládania, manipulovania sa v jednej zo scén odvoláva aj filmový muzikál Chicago (2002). Scéna živých bábok – ľudí naviazaných na nitiach – je v súlade s poetikou filmu. Právnik Billy Flynn zastupuje Roxie Hart obvinenú z vraždy svojho priateľa. Scéna výstupu pred davom novinárov sa mení na symbolický obraz hraný štylizovaným herectvom: právnik sa stáva bruchovravcom a obvinená bábkou-manekýnom v jeho rukách. Novinári sú naviazaní na nitiach a ich pohyb ovláda právnik Flynn. Následne vychádzajú novinové články a verejnosť sa o prípade dozvedá tak, ako Flynn chce.

Bábka, najmä ak je antropomorfná, nesie so sebou aj predstavu jej ožitia. Tento motív poznáme aj z rozprávok, no veľmi často je vo filmovom priemysle princíp oživenia bábky využívaný v žánri horor. Existuje množstvo tzv. béčkových filmov na túto tému: Dolls (1987), Dolly Dearest (1992), Pinocchio’s Revenge (1996), Dead silence (2007), Triloquist (2008). V menovaných filmoch ide o jednoduchý princíp, v ktorom bábky, prípadne bábiky, ožívajú a vraždia. Z radu béčkových hororov vybočuje film Magic (1978). Je to psychologický triler s hororovými prvkami. Tvorcovia využili princíp bruchovravca a jeho bábky. Do bábky sa prevtelil aj vrah Freddy Krueger vo filme A Nightmare on Elm Street 3: Dream Warriors (1987). Bábka, ktorá visí v izbe sa zväčší a prevezme výzor vraha. Ten potom zobudí spiaceho muža a jeho šľachy používa ako nite na to, aby ho vodil. Pocit, že by nejaký predmet v našom okolí mohol nabrať ľudské vlastnosti a začať sa správať agresívne, je nepríjemný. Bábka týmto filmom dáva pridanú hodnotu (oproti snímkam, kde je násilníkom človek) – nadhľad, bizarnosť, mystickosť a magickosť.

Bábkové divadlo, bábkari a bábkarské princípy sú silnou zložkou aj vo filme Being John Malkovich (1999). Hlavnou postavou je bábkar Craig Schwartz. Jeho majstrovské vodenie marionet sa však nestretáva s odozvou. Žije na ekonomickom okraji spoločnosti. Svoj mimoriadny talent využije ako archivár vo firme, v ktorej potrebujú človeka s rýchlymi rukami. V kancelárii objaví tajný vchod – je to cesta do hlavy herca Johna Malkovicha. Dokáže sa v ňom udržať pätnásť minút a dívať sa na svet jeho očami. Z tejto možnosti si urobí biznis a za poplatok do hlavy Johna Malkovicha púšťa všetkých záujemcov. Film nominovaný na Oscara a ocenený na mnohých festivaloch ponúka nielen zaujímavý pohľad na neprajný osud bábkara s mnohými odkazmi na divadelný a bábkarský svet, ale zároveň hovorí o ovládaní a zodpovednosti za ovládaného.

Postava bábkara účinkuje aj vo filme Dvojaký život Veroniky (1991). Film je poetickou drámou – pohľadom na život dvoch žien, Véronique a Weroniki. Jedna žije v Paríži, druhá v Krakove. Veronique zažije osudové stretnutie s rozprávkarom a bábkarom Alexandrom Fabbri a súčasťou filmu je jeho vystúpenie s bábkou baletky.

Vyslovene popkultúrny je napríklad celovečerný marionetový film Team America: World Police (2004). Ide o spoločensko-kritickú, ostrú satiru na politické a mocenské rozhodnutia USA. Výrazovým prostriedkom ostro ironizujúcej snímky sú marionety. Je priznané, že sú to bábky, je im vidno kĺby i nite. Ide o cielene parodovaný pohyb bábok – nemotorný, akoby ich vodili deti. Na druhej strane tvorcovia využili danosti bábok – možnosť hyperbolizácie detailov a jednoduchšie znázorniteľné scény násilia, sexuality, explózií a podobne. Film je výnimočne ostrou satirou a paródiou a takým mohol byť práve vďaka tomu, že je bábkový.

Dôvody použitia bábky vo filme sú teda rôzne – okrem zámeru parodizovať, ironizovať či zosmiešňovať sú tu aj estetické dôvody, viera filmárov v jedinečnosť a magickosť bábky. Vedomie jej špecifík a pohrávanie sa s estetikou bábkovosti môže filmu priniesť pridanú hodnotu.

Bábky v hudobných videoklipoch

Videoklip sprevádzajúci pieseň vznikol ako reakcia hudobného priemyslu na rozmach televízie. Od prvých statických záberov spevákov sa videoklip prepracoval k svojbytnému umeleckému dielu, ktoré sledujú odborníci, hodnotia ho, píšu naň kritiky a udeľujú zaň ceny. Videoklip má dnes rôzne formy – môže to byť príbeh v podobe krátkeho hraného filmu, zostrih z koncertu či prezentácia speváka alebo speváčky s jeho/jej tanečnými schopnosťami a extravagantným odevom. V snahe o niečo nové začali vznikať i videoklipy ako krátke animované filmy a aj videoklipy s použitím bábky. K takým patrí napríklad videoklip k piesni anglickej skupiny Coldplay Life in Technicolor (2009). Populárna anglická kapela využila tradičné anglické ľudové divadlo – Puncha a Judy.

Okrem hrdinov jarmočného divadla, vystupujú vo videoklipoch aj hrdinovia relácie Sesame street – žabiak Kermit, miss Piggy a veľa ďalších. Vo videoklipe k piesni Sugarbaby (2008) od newyorskej hudobnej skupiny Morningwood účinkuje v reálnom prostredí bábka zo štúdia Jima Hensona, ktorá sa farbou vlasov a odevom podobá na speváčku kapely. Kým je hrdinka príbehu nešťastná, je bábkou, v závere sa po stretnutí „toho pravého“ muža mení na živú bytosť. V tomto prípade bábka umožnila vniesť do príbehu nadhľad. Videoklip o nešťastnej žene, ktorá sa háda s partnerom, túla mestom a nočnými podnikmi, je klišé. No ak to všetko robí bábka, príbeh je humorný.

Do hudobného videoklipu sa dostala aj marioneta z Divadla Spejbla a Hurvínka. Spejbl sa stal hrdinom klipu k piesni Hot in here (2003) kanadského producenta elektronickej tanečnej hudby DJ Tiga. Spejbl je odetý v hiphopovom štýle. Tancuje, jazdí autom i na motorke, fajčí. Ide o paródiu na slávne hip-hopové videoklipy. To, že hrdinom klipu sa stal práve Spejbl, bola náhoda – hudobník bábku kúpil v Prahe a to, že je to postava chránená autorskými právami, sa dozvedel až po zverejnení videoklipu.

Bábky v (slovenskej) reklame

Bábka ako nástroj reklamy je stabilnou súčasťou sveta marketingu. Dôvodom sú estetické i finančné aspekty – pre svoju mnohorakosť môže účinkovať v reklame na akýkoľvek výrobok či službu. Uveďme štyri staršie príklady zo slovenského prostredia.

Špecifická bola reklamná kampaň z roku 2006 na hernú konzolu Playstation 2. Bol v nej Kuko, bábka známej televíznej relácie pre deti zo začiatku 90. rokov 20. storočia Od Kuka do Kuka, pohodený v kontajneri so sloganom: Zabudnite na televízne relácie, hrajte hry na PlayStation 2.

V rokoch 2009 až 2012 boli hrdinami reklám Poštovej banky marionety Hugo a Dorotka. V tejto reklamnej kampani boli bábky cudzorodý a umelo implementovaný prvok. Neboli esteticky ani technologicky či animačne zaujímavé, nepracovala sa tam s priznaním bábkového divadla, išlo o samoúčelné použitie. Mobilný operátor O2 zvolil do svojej reklamnej kampane z roku 2010 javajky. Reklamy boli výlučne bábkové, teda nešlo o kombináciu bábky a výstupov hercov ako v predchádzajúcom prípade.

Firma Kofola spolupracovala na projekte Kofola maňušky. Séria televíznych spotov zobrazovala maňušky vyrobené z ponožiek. Vyzývala divákov, aby pomohli maňuškám získať peniaze pre deti v nemocnici, lebo samy to nedokážu. Rozsiahla kampaň spôsobila záujem spoločnosti o bábky. Na rôznych podujatiach mohli návštevníci vyrobiť vlastnú maňušku, prípadne doma vyrobenú maňušku mohli predať v internetovej aukcii a peniaze venovať občianskemu združeniu Bábky v nemocnici.

Bábka má pre svet marketingovej komunikácie mnohé výhody. Je oveľa dlhšie zapamätateľná a je lacnejšia ako herec. Stále je originálna, dá sa zobraziť mnohorako. Bábka je tvárna a zákazník-spotrebiteľ si k nej dokáže rýchlo vybudovať vzťah.

Inšpirovaná popkultúra

Na príkladoch sme ukázali, že bábky sú v popkultúre stabilnou inšpiráciou, objavujúcou sa pravidelne. Zároveň však stále nie sú „opozerané“. Sú dobrým marketingovým nástrojom, ponúkajú veľký priestor pre kreativitu. Môžu byť smutné aj optimistické, parodizujúce i dojímajúce. Reklamný, filmový ani hudobný trh nimi nie je presýtený. Vzbudzujú záujem. Ak autor diela (filmu, klipu, reklamy) dokáže s bábkou pracovať, ťažiť z jej vlastností, môže vzniknúť dielo, ktoré bude mať aj umeleckú hodnotu. Alebo aspoň dosiahne to, čo má dosiahnuť napríklad reklama – záujem prijímateľa a následne zisk. Aj spoločensko-recesistické aktivity vytvárajú prienik medzi bábkovým divadlom a popkultúrou. Sú dôkazom toho, že o bábku je v spoločnosti záujem a prezentujú ďalšiu jej možnú polohu. Bábka môže byť nielen nástrojom reklamy, ale i „hlasom spoločnosti“. Podstatne ťažšie sa zdiskredituje. Bábky nemajú minulosť, ktorá by mohla poukázať na to, že nik nie je tak vzorovo morálny, aby mohol nenapadnuteľne kázať o morálke.

V oblasti popkultúry sa teda s bábkou pracuje ako s estetickým prvkom, ako napodobeninou interpreta, stelesnením konkrétnej krajiny, neduhu či vlastnosti. Tvorcovia v popkultúre pracujú so známymi typmi, ktoré evokujú detstvo či historickú etapu, alebo vytvárajú vlastnú postavičku, ktorá sa môže stať maskotom výrobku alebo firmy. Ozvláštnenie, jedinečnosť, nadhľad, dobrá vizuálna zapamätateľnosť, to sú vlastnosti bábky a jej možnosti, pre ktoré ju autori popkultúrnych artefaktov používajú.

Popkultúrne inšpiračné zdroje v bábkovom divadle

Na Slovensku nie je popkultúra v divadle silným inšpiračným zdrojom a v slovenskom bábkovom divadle nachádzame len málo inscenácií, v ktorých tvorcovia čerpajú z jej prejavov. Dôvodmi sú kratší čas kapitalistického rozvoja krajiny, neskoršie preniknutie niektorých prvkov popkultúry a dieťa ako dlhoročný apriórny adresát bábkového divadla. Odlišná situácia je v Českej republike. Hoci sa krajina vyvíjala v obdobných spoločenských a politických podmienkach, tradícia bábkového divadla je tam silnejšia. Z pohľadu popkultúry v bábkovom divadle možno konštatovať, že inšpirácia ňou je podstatne väčšia ako na Slovensku – českí tvorcovia a tvorkyne oveľa intenzívnejšie čerpajú napríklad z komiksov a z filmov.

Komiks je jedným z emblémových žánrov popkultúry. Je žánrom, ktorý bol v dobe svojho vzniku považovaný za nehodný odbornej reflexie, dokonca sa mu pripisovali negatívne zmeny v správaní jeho mladých čitateľov. Dnes je však situácia iná. Komiks je vnímaný ako spojenie literárneho a výtvarného umenia. Často zobrazuje superhrdinov (Superman, Batman, Spiderman, Wolverin, Iron Man…), ktorých príbehy majú podobu kreslených obrázkov s textovými bublinkami. Špecifickosť v jeho percepcii spočíva v tom, že sa číta po jednotlivých políčkach. Dôležitý je nielen text v bubline, ale aj kresba. Dá sa teda povedať, že autor komiksu oproti autorom iných literárnych žánrov viac „režíruje“, musí rozloženie informácií pre čitateľa do jednotlivých okienok dobre premyslieť. Táto špecifickosť komiksu ho približuje k divadlu. Pri jeho inscenovaní ale nesie so sebou riziko. Autor komiksu má vlastný výtvarný štýl, často neoddeliteľne spätý s daným hrdinom. Pri inscenovaní komiksu v divadle musia tvorcovia zvážiť, ako veľmi je komiks, jeho hrdinovia a ich výtvarné spracovanie známe, vžité, teda či môžu narábať iba s príbehom, alebo musia do istej miery prebrať aj jeho výtvarnú stránku.

Komiksom sa pre jednu líniu svojej tvorby inšpiroval napríklad Jiří Jelínek z českého Divadla Dno. Pripravil inscenáciu Svět podle Fagi (2010). Fagi, trinásťročné dievča, je hlavná hrdinka komiksov, ktoré Jelínek takmer denne uverejňoval na Facebooku. Získala si značnú popularitu, stala sa motívom zobrazovaným na tričkách a komiksy vyšli aj knižne. Jelínek sa rozhodol zobraziť ju aj v divadle. Pripravil dynamickú humornú inscenáciu zloženú zo skečov z Faginho života. Hrá rôznorodými hračkami a hlavná hrdinka je, prislúchajúc svojmu komiksovému pôvodu, obrázok prilepený na špajdľu. Intertextualitu (o. i. jeden zo znakov popkultúry) nachádzame v podobe postavy Ducha dospelosti, ktorý je stvárnený prostredníctvom bábky Spejbla. Jednotlivé príbehy oddeľuje piesňami s vtipnými textami. Táto inscenácia sa teda podieľa na vzniku popkultúrnej ikony – Fagi. V súčasnosti Jelínek priviedol na svet novú komiksovú hrdinku – kočku Lexu. (Recenzi nové inscenace si přečtěte na s. XX, pozn. red.)

Filmové umenie je významnou súčasťou popkultúry. Prispieva k vzniku alebo formovaniu popkultúrnych ikon, produkuje tzv. kulty – kultové filmy či hlášky. Aj mnohé inscenácie bábkových divadiel sa inšpirovali filmom, filmovou postavou, alebo filmovým tvorcom. Napríklad v Divadle Alfa v Plzni vznikla inscenácia, ktorá čerpala z oblasti filmu. Ide o akčného hrdinu Jamesa Bonda. To, že pôjde aj o jeho parodizáciu nasvedčuje už názov inscenácie – James Blond (2009). Podtitul inscenácie znie: Akční megafilm! Superšpión v akci! Striptýz marionety a jiné katastrofy! Sex, pot a slzy – a přece se točí! Inscenácia je o nakrúcaní filmu, filmovom zákulisí a výnimočnom, no nahraditeľnom hrdinovi Jamesovi Blondovi, o typoch, ako sú neurotický režisér, hlúpa blonďavá herečka a bezmenní komparzisti. Paroduje nielen hrdinu, ale i proces vzniku filmu a prostredie Hollywoodu. Je to iluzívna marionetovo-maňušková inscenácia na vysokej animačnej i obsahovej úrovni, je to divadlo v divadle, film vo filme.

Vo veľkej miere sa filmami a popkultúrnymi hrdinami inšpiruje súbor Buchty a loutky. Tvorba BaL dokazuje, že bábkou sa môže stať čokoľvek a čokoľvek možno animovať. Spájajú marionety z rodinných divadielok s hračkami a rôznorodými predmetmi. Irónia, sebairónia, groteska, parodizácia, persifláž, dekompozícia, demytizácia… to sú pojmy, ktoré charakterizujú tvorbu súboru Buchty a loutky. Sami sa priznávajú k popkultúrnym inšpiračným zdrojom: Milují kýčovité příběhy o lásce a přátelství, akční hrdiny a fatální ženy z pokleslých filmů, vlezlé melodie, balancování na hranici braku, milují přehrabovat se na smetišti a sjíždět na internetu nové technologie…6

Medzi popkultúrne ikony nepochybne patrí boxer Rocky stvárnený Sylvestrom Stallonem v sérii šiestich filmov Rocky. Inscenácia BaL Rocky IX (2004) ironizuje príbeh tvrdého bojovníka hľadajúceho lásku, ale napríklad aj silné americké národné povedomie. Rocky boxuje, zaľúbi sa, stretáva priateľov aj nepriateľov. Členovia súboru jeho príbeh zobrazujú bábkovými etudami i činohernými výstupmi, použili marionety, maňušky, ale aj rôzne predmety.

Okrem akčných filmov sa zdrojom inšpirácie pre BaL stal aj western. Inscenácia Sedum statečných (2005) obracia na ruby slávny film The Magnificent Seven. V poňatí súboru Buchty a loutky sa siedmimi statočnými chcú stať aj ôsmy trpaslíci, dvojitý agent Kašpárek-Rumcajs, roboti z Hviezdnych vojen a matka so svojim dieťaťom – Jánošíkom. Intertextualita je aj v tejto inscenácii neprehliadnuteľná. Ďalším z inšpiratívnych filmových tvorcov bol David Lynch, režisér so silným snovým a surrealistickým rukopisom, autor scén vyvolávajúcich des. Inscenácia čerpajúca z jeho poeticky a motívov z tvorby (najmä seriálu Mestečko Twin Peaks) sa volá výstižne – Lynch (2009).

Filmové inšpirácie BaL vyvrcholili sériou Reloaded. Počas roka 2011 vznikli štyri inscenácie na námety amerických sci-fi a hororových filmov Psycho Reloaded, Barbarella Reloaded, Čelisti Reloaded a Mucha Reloaded. Inscenácie pracujú s kultovými filmami i voľnými asociáciami na dané témy a všetky niesli jasné znaky tvorby BaL (výber bábok, humor, nadhľad, montáž motívov), citovali slávne scény z daných filmov a často pracovali so zobrazením detailu – napríklad krv odtekajúca do výlevky z filmu Psycho, detail odhryznutej končatiny z filmu Čeľuste. Demaskovali filmové klišé a intertextualita bola viacnásobná: čerpali nielen z daného filmu, ale aj z iných diel – použili citácie z filmu Planéta Opíc, z diela Voskovca a Wericha a v inscenácii Čeľuste Reloaded vystúpi aj bábka Kuky z rovnomenného českého filmu, tu má však erotomanské sklony. Poklesnutá erotika je prítomná aj v iných formách, napríklad exponovaním mužského pohlavného údu v Psycho Reloaded (postava Sam) a v Čeľuste Reloaded (postava Šerifa). Erotično je najsilnejšie prítomné v inscenácii Barbarella Reloaded, kde hlavnú hrdinku predstavuje nahá bábika Barbie. Spoločným znakom je aj zosmiešnenie autorít, napríklad postava nahlúpleho policajta v inscenácii Psycho Reloaded aj Čeľuste Reloaded.

Tetralógia Reloaded je ukážkou vedomého čerpania zo studnice popkultúry – z hollywoodskeho filmu. BaL ukázali ako možno dej, známe postavy a príbehy pretvárať. Programové inšpirácie filmom súboru Buchty a loutky sú príkladom toho, že popkultúra môže byť v bábkovom divadle dlhodobým a inšpiratívnym zdrojom.

Vybrané kapitoly z dizertační práce Prieniky bábkového divadla a popkultúry obhájené na bratislavské VŠMU v roce 2012. Redakčně kráceno, autorizováno.

Poznámky pod čarou

1 Viac pozri: Malíček, J.: Vademecum popkultury, Nitra 2008, s. 25–28.

2 MALÍČEK, Juraj: o. c., s. 46.

3 Malíček, J.: o. c., s. 17.

4 Malíček, J.: o. c., s. 16.

5 Malíček, J.: o. c., s. 62.

6 Vlastná charakteristika súboru na webe BaL.

Loutkář 2/2020, s. 12–16.

Provozovatelem těchto stránek je Sdružení pro vydávání časopisu Loutkář, Celetná 595/17 Praha, IČ: 67363741. Obsah těchto stránek je předmětem práva autorského a bez svolení provozovatele stránek jej nelze dále šířit. Provozovatel neodpovídá za obsah stránek třetích osob, na které na svých stránkách odkazuje. Vstup do administrace zde.