Loutkar.online

Dzadíková, Lenka: Buchty a loutky a letiaca sliepka

Umelecká šéfka Bratislavského bábkového divadla Katarína Aulitisová získala na hosťovanie ďalšiu zaujímavú osobnosť a v tomto prípade rovno celý súbor. Buchty a loutky tu naštudovali svoju prvú slovenskú inscenáciu – Popolvár. Hoci to BBD takto neprezentuje, mohli by sme túto spoluprácu považovať aj za príspevok k minuloročnému stému výročiu vzniku Československej republiky. Spojenie tradičnej slovenskej rozprávky s trochou českého nadhľadu prinieslo kvalitnú rodinnú inscenáciu.

V Bratislavskom bábkovom divadle pracovala časť súboru Buchty a loutky v zložení Marek Bečka, Zuzana Bruknerová a Radek Beran. Vít Brukner je autorom hudby, text spolu s nimi pripravila dramaturgička Kateřina Schwarzová. Vychádzali z dvoch verzií príbehu od zberateľa ľudových rozprávok Pavla Dobšinského – Popolvár najväčší na svete a Popolvár – Hnusná tvár. Výsledný text sa však inšpiruje len základnou schémou – príbehom o najmladšom bratovi, ktorý vylezie spoza pece a na prekvapenie všetkých dokáže prekonať rôzne nástrahy a jediný spomedzi bratov uspieť. To podľa Marka Bečku zaujalo aj tvorivý tím: Totální outsider, který je podceňovaný, třetí nejmladší bratr, a tak dále, a tak dále, tak tahle postava najednou něco dokáže, částečně uspěje – a jeho reakce? Stoupne si a řekne: Jsem Popolvár, největší na světě! Žádná skromnost, žádné rozpaky, ne, prostě ode zdi ke zdi. To my v Čechách nemáme.1

Medzi prednosti textu patrí aj vývoj vzťahu medzi Princeznou a Popolvárom. Nejde o tradičné zamilovanie sa na základe princezninej krásy a jej okamžité opätovanie citov z dôvodu obrovskej túžby vydať sa. Spočiatku o toho druhého nejavia záujem, spojí ich až to, čo spoločne zažijú.

Príbeh pôvodnej rozprávky je košatý. Hrdina musí prekonať najprv troch drakov, oslobodiť tri princezné a potom poraziť aj železného mnícha. Tvorcovia a tvorkyne príbeh zhutnili a znížili počet postáv. Princezná je len jedna a stratia sa jej svadobné ponožky. Podľa starej veštby bude nasledovať zmiznutie svadobných šiat, koruny a napokon aj samotnej princeznej. Popolvárovi bratia šaty ani korunu neustrážili, na druhý pokus porazil Černokňažník aj Popolvára. Princeznú je potrebné oslobodiť z jeho veže.

Kým verným druhom Popolvára v ľudových rozprávkach je hovoriaci kôň, Buchty a loutky mu ako súputníčku a dôležitú pomocníčku určili sliepku. To ona mu povie, aby premenil svoje slabosti na prednosti a pomôže mu pri všetkých nástrahách, ktoré musí prekonať.

Vynikajúco ju zobrazuje najprv Miroslava Dudková, v druhej časti inscenácie, keď je ona animátorkou Princeznej, vodí Sliepku Ľubomír Piktor. Je to výrazná hrdinka, a to nie len preto, aké miesto dostala v hre, ale aj vďaka jej podmanivej javiskovej realizácii. Patrí jej hneď prvý výstup. Nedočkavo budí Popolvára, lebo chce cvičiť – trénovať, aby mala schopnosti orla. Reaguje na povely „k nohe“, „sadni“, „ľahni“, dokáže urobiť aj „ventilátor“ a následne sa dojemne pritúliť k svojmu trénerovi. V lietaní má ešte rezervy, ale nevzdáva sa. Hoci ide o jednoduchú, priamo animovanú látkovú bábku, dokáže aj zniesť vajíčko alebo dať dýchanie z úst do úst. Mimoriadne vtipná je scéna, v ktorej Popolvár píše list pre Princeznú priamo na telo Sliepky.

Ostatné bábky realizovala výtvarníčka Soňa Mrázová ako drevených manekýnov. Autorkin rukopis prezrádzajú typické tváre, najmä nosy zdobené pásikmi.

Scénu navrhla Markéta Plachá. Rozdelila ju do troch sekcií, ktoré sú umiestnené v rôznej výške. Najnižšie je dom Popolvára a jeho bratov, je to len jednoduchá dvojkrídlová skrinka. Vyššie je umiestnené okno, to je priestor kráľovského zámku. Záclona jeho vyznenie jemne romantizuje. Najvyšší komponent, rovnako tvorený oknami, je Černokňažníkova veža.

Hercom navrhla Markéta Plachá civilné kostýmy, sú to takmer bežné odevy. Majú, podľa súčasného módneho trendu, kratšie nohavice odhaľujúce farebné vzorované ponožky. Pôsobia veľmi moderne, prirodzene, sú najmä v zemitých a tlmených farbách, aby javisku dominovali bábky. Herečka stvárňujúca Princeznú má jednoduché červené šaty, v čase, keď animuje Sliepku jej kostým dopĺňa baretka.

Na rozdiel od Dobšinského predlohy, v ktorej sú traja draci, tu zlo zastupuje Černokňažník sám. V poslednej časti však zavolá na pomoc aj bratov Kleofáša a Oldomáša. Ich realizácia je jednoduchá, no absolútne dostačujúca. Ide o masky, ktoré kopírujú tvár Róberta Laurinca, predstaviteľa Černokňažníka. Nasadí si ich na ruky a tak zahrá všetkých troch bratov.

Popolvár, Princezná a Sliepka Černokňažníka porazia a získajú aj vajce od zlatej kačky, ktoré mu malo dodať silu. Popolvár s Princeznou ho vypijú, zmenia sa na ľudí a naopak, Černokňažník, ktorý bol dovtedy stvárnený hercom sa zmení na malú bábku.

Skúsený režisérsky tím nepotreboval násilné aktualizácie ani ohurujúce vonkajšie prostriedky. Dej má spád a ani tradičné rozprávkové trojnásobné opakovanie nie je únavné.

Inscenácia je v tom najlepšom význame slova tradičná, no so silne prítomným nadhľadom a humorom. Je decentná, nie je to však uhladená nuda. Tvorcovia a tvorkyne ju pretkali živočíšnymi, naturalistickými prvkami. Kráľ upozorňuje princeznú, aby nepľula na trezor, Černokňažník sa pri hľadaní spôsobu, ako Popolvára poraziť, vyzuje a hovorí: Teraz ucítiš moju silu! V boji použije smradľavé nohy aj zápach z úst. Sliepka pomôže poraziť Černokňažníka tým, že namieri svoje vylučovanie priamo na jeho hlavu a podarí sa jej trafiť mu do oka. Tieto vtipy nie sú vulgárne, sú urobené s citom a inscenácii dodávajú trocha živelnosti.

Popolvár je vydarenou rodinnou inscenáciou. Deťom ponúka príbeh víťazstva dobra nad zlom s pridanou hodnotou kvalitného bábkového divadla, vkusnej výtvarnej stránky a humoru, ktorý ich baví, no nie je primitívny. To všetko je dobrou ponukou aj pre ich rodičov.

Bratislavské bábkové divadlo

Pavol Dobšinský – Kateřina Schwarzová a kol.: Popolvár

Dramaturgia: Peter Galdík, hudba: Vít Brukner, scéna a kostýmy: Markéta Plachá, bábky: Soňa Mrázová, réžia: Marek Bečka, Zuzana Bruknerová, Radek Beran

Premiéra: 15. 2., písané z repríz 17. a 20. 2. 2019.

Poznámky pod čarou

1 Rozhovor v mesačníku divadla BéBéDepeše, február 2019.

Buchty a Loutky and the Flying Hen

A review of Popolvár, a show made by part of the Buchty a loutky group at the Bratislava Puppet Theatre. The show is based on two different tellings of a story collected by folklorist Pavel Dobšinský. Rather than following any specific version, the result is merely inspired by the basic story arc of a youngest brother who surprises everyone and succeeds where all his brothers failed. The reviewer believes that the marriage between a traditional Slovak fairy tale and a light touch of trademark Czech irony results in a very good family show. The production is well paced and even the structure based on the usual fairy tale rule of threes cannot slow it down. The show is traditional in the best sense of the word, presented with humour and the right degree of irony; it’s restrained, but not boring. It’s also strongly inspired by the animal and natural world

Loutkář 1/2019, s. 60–61.

Provozovatelem těchto stránek je Sdružení pro vydávání časopisu Loutkář, Celetná 595/17 Praha, IČ: 67363741. Obsah těchto stránek je předmětem práva autorského a bez svolení provozovatele stránek jej nelze dále šířit. Provozovatel neodpovídá za obsah stránek třetích osob, na které na svých stránkách odkazuje. Vstup do administrace zde.