Kyselová, Eva: Hejbni kostrou!

O tom, že krumlovské Otáčavé hľadisko má čaro aj bez šera a za slnečného počasia, presvedčila počas letnej sezóny inscenácia Stratený svet. Zdeněk Jecelín upravil známy Doylov román do svižnej a divácky nenáročnej exkurzie za amazonským dobrodružstvom a režisér Petr Hašek sa spolu s dramaturgičkou Helenou Kebrtovou rozhodli pre multižánrový a dodajme, že vo výsledku aj veľmi atraktívny tvar.

Zaľúbený mladý novinár Edward je odhodlaný za každých okolností presvedčiť svoju vyvolenú Margareth o tom, že on je ten pravý. Jediné, čo musí, je presláviť sa, a na to využije účasť na expedícii do Amazónie, kde podľa neznesiteľného profesora Challengera stále prežívajú prehistorické tvory. Samozrejme, že mu nikto neverí, a tak má byť spomínaná výprava prostriedkom, aby Challenger dokázal svoje názory, a Edward sa zasa ako účastník a referent tejto nebezpečnej cesty stane známym novinárom. Celé je to jednoduché a jasné, ale len do chvíle, kým expedícia, ktorú ešte dopĺňa odvážna a emancipovaná Lady Jane (doplnenie ženskej postavy predstavuje zásadný posun od originálnej predlohy) a Challengerov kolega Summerlee, nestratí batožinu, nedostane sa do ohrozenia obrovskými kliešťmi, a napokon nepadne do zajatia kmeňa opoľudí. Nakoniec všetci prežijú a Challenger sa nevráti naprázdno, ale privezie si aj vajce, z ktorého sa vyliahne malý tyranosaurus. Akurát Edward príde neskoro – ani jeho životu nebezpečná expedícia nepresvedčila Margareth, aby na neho počkala; medzičasom sa vydala za úplne bezvýznamného muža. Až teraz ale naplno dostáva význam účasť nebojácnej Lady Jane, ktorá Edwardovi naznačí, že sú ženy, ktoré nevedia, čo chcú, a potom sú tie, ktoré to vedia, a medzi ne samozrejme patrí aj ona.

Kto videl pred predstavením fotografie, napäto očakával príchod dinosaurov, respektíve obrovské konštrukcie, ktoré verne kopírujú kostry tyranosaura alebo pterodaktyla. Výtvarníci Ján Tereba a Jitka Nejedlá sa s obrovskými bábkami skutočne pohrali a v priestore prírodnej scenérie malo publikum neraz dojem, že kostry z prírodovedného múzea si odskočili na výlet. Každá táto konštrukcia je dômyselne vyriešená – vodič s ňou pohodlne manipuluje tak, že si ju akoby navlečie a tým evokuje skutočné ťažkopádne pohyby obrovských jašterov. Nejde pritom o nijak neznámy princíp, obdobne pracuje trebárs juhoafrický súbor Handspring Puppet Company, ktorý takto vytvoril mnohé výrazné inscenácie a dokonalosť svojej techniky preukázal napríklad v dnes už legendárnej inscenácii Warhorse.

Práve výtvarná zložka bola najatraktívnejším lákadlom, a to nielen vďaka bábkam, ale aj pôsobivým originálnym kostýmom, evokujúcim eleganciu predminulého storočia, ktorá niesla jemné náznaky safari outfitov. Tvorcovia sa ale neuspokojili len s tým, aby všetko „odmakali“ polystyrénové dinosaury. Zdeněk Jecelín upravil román do zjednodušenej podoby, ktorú ozvláštňujú hudobné a piesňové pasáže Davida Hlaváča, s vtipnými textami Heleny Kebrtovej, a tiež energické skupinové i párové choreografie (napríklad hneď v úvode pri ragbyovom zápase alebo rituálne tance opoľudí). Nielen, keď sa točí hľadisko, sa teda dá stále na čo dívať a čo počúvať, nehovoriac o tom, že sa využil i priestor medzi divákmi predstavujúci skalnatý vrch, na ktorý cestovatelia liezli.

Inscenácia pracuje s početným súborom, ktorý v skupinových scénach funguje v symbióze, pričom nejde o sterilne pôsobiaci monotónny komparz, naopak, aj medzi nimi sa dajú nájsť zaujímavé a osobité interpretácie. Spolu s protagonistami tak vytvárajú výborne zohratý kolektív.

Spomedzi hlavných hrdinov azda najviac zaujali František Hnilička ako Edward a Lucie Valenová v úlohe Lady Jane. Mladí a nedávni absolventi herectva KALD v exteriérovom divadle fungovali sebaisto, ani pri fyzicky náročných scénach nestrácali jasnú artikuláciu a gesto, predovšetkým Valenová vytvorila postavu neobyčajnej ženy, a to aj na menšom textovom priestore, bez zbytočnej irónie ale s humorom i rešpektom k mladému publiku. Challenger Jana Kaštovského je nevyhnutnou postavou, jeho interpretácia hysterického zoológa s násilníckymi sklonmi je dojemná hlavne pri scénach s Edwardom Františka Hniličky.

Napriek tomu, že inscenácia funguje ako dobre namazaný stroj, menšie rezervy sa nájdu v dramaturgickom výklade a temporytme. Trochu zbytočne rozsiahla expozícia preplnená pesničkami a dialógmi uberá čas, ktorý by sa venoval samotnej expedícii a využitiu nadrozmerných bábok. Nehovoriac o návrate, kedy akoby naopak už nebol čas, situácie sa odohrajú rýchlo, takže si divák musí v krátkom čase povšimnúť, že Margareth je vydatá, Edward nešťastný a Jane zamilovaná.

Stratený svet nemá vyhranenú cieľovú skupinu, je pravda, že detský divák je fascinovaný kostrami dinosaurov, baví sa pesničkami a vtipnými scénami hroziaceho nebezpečenstva, no súčasne asi ťažko vstrebáva odbočky vo forme dialógov, milostných zápletiek, ktoré práve nie sú plné akčných gagov. I tak ide o pozoruhodnú inscenáciu, ktorá by sa nemala stratiť z repertoáru Otáčavého hľadiska ani v ďalších sezónach.

Arthur Conan Doyle-Zdeněk Jecelín: Ztracený svět

Režie: Petr Hašek, scénář: Zdeněk Jecelín, písňové texty a dramaturgie: Helena Kebrtová, scéna a loutky: Ján Tereba, kostýmy a loutky: Jitka Nejedlá, hudba David Hlaváč, choreografie Martin Talaga

Premiéra: 23. 6. 2018, psáno z reprízy 31. 8.

Move Those Bones!

A review of The Lost World, a show performed at the revolving stage in Český Krumlov over the summer. The reviewer finds that the playwright Zdeněk Jecelín managed to adapt Doyle\’s famous novel into a fast-paced and easily digestible adventure in the Amazon; director Petr Hašek and dramaturg Helena Kebrtová together opted for a very attractive, multi-genre format. Among the actors, the review particularly praises František Hnilička as Edward and Lucie Valenová as Lady Jane. These young recent graduates from KALD were full of confidence on the outdoor stage and did not lose their clarity and precision even in physically demanding scenes.

Loutkář 3/2018, s. 52–53.