Dzadíková, Lenka: Čítanie v mysli Jozefa Mokoša

Poézia, divadlo pre deti, bábkové divadlo – tvorca z týchto oblastí sa zákonite ocitá v menšine a nie vždy sa jeho práci dostane dostatok pozornosti, reflexie a ocenenia. Slovenský básnik, režisér, dramaturg, herec a pedagóg Jozef Mokoš oslávil v roku 2016 na pozadí stále aktívnej činnosti 75. narodeniny.

Dve slovenské divadlá si toto jubileum pripomenuli naštudovaním jeho hry. Bratislavské bábkové divadlo uviedlo inscenáciu Zhavranelí a Bábkové divadlo Žilina Z rozprávky do rozprávky. Zásadným príspevkom k ohodnoteniu Mokošovho prínosu pre slovenské divadlo a literatúru je rozsiahla publikácia, ktorú zostavila teatrologička Dagmar Inštitorisová.

Čítanie v mysli bábkara a básnika (Jozefa Mokoša) je obsiahlou, viac než 400-stranovou čítankou, ktorá komplexne zachytáva tvorivú cestu jedinečného autora a strojcu odklonu slovenského bábkového divadla od didaktickosti k hravosti.

Zostavovateľka rozdelila knihu na celky, ktoré sa venujú dramatickej tvorbe, básnickej tvorbe a pedagogickej činnosti. Tie sa potom rozvíjajú chronologicky a veľmi vhodne sú k nim priradené spomienky Mokošových spolupracovníkov. Nie sú vyčlenené v osobitnej časti, ale dopĺňajú odborné štúdie o pohľad „zvnútra“ a často aj o dôležité fakty. Sú nepatetické, kreujú obraz o dobových podmienkach a atmosfére (Samuel Ivaška, Pavel Uher, Ján Kožuch, Jaroslav Rezník a ďalší). Kniha je pretkaná ukážkami z Mokošovej tematicky vybranej literárnej tvorby a jej poslednú časť tvoria jeho diplomová práca, referát prednesený v roku 1976 a habilitačná prednáška.

Autorkami a autormi štúdií sú teatrologičky, literárna vedkyňa a vedec aj doktorand na Katedre bábkarskej tvorby DF VŠMU: Dagmar Inštitorisová (dramatická tvorba), Andrea Bokníková (poézia), Ida Hledíková (tvorba v Bábkovom divadle Žilina a Štátnom bábkovom divadle v Bratislave), Barbora Krajč Zamišková (pedagogická činnosť), Matúš Mikšík (poézia pre deti) a Peter Tilajčík (tvorba v Krajskom bábkovom divadle v Banskej Bystrici). Ich príspevky tvoria os knihy. Všetci autori a autorky sa zhodujú na obojstrannom prúdení inšpirácií v tvorbe Jozefa Mokoša – básnické videnie vchádza do divadla aj pedagogiky, dramatické do literatúry. V časti o jeho pedagogickej činnosti Barbora Krajč Zamišková ukážkami z posudkov dokladuje, že ešte aj pri oponentúre záverečných prác študentov nezapiera v sebe Mokoš básnika.

Hlavné štúdie sú doplnené ďalšími podnetnými príspevkami. Za prínosnú považujem Inštitorisovej kapitolu Dramaturgické myslenie ako báseň. Prináša nový uhol pohľadu na Mokoša. Analyzuje jeho dramaturgické myslenie, vyberá jeho citáty o dramaturgii, divadle. Sčasti sa tu autorka dotýka Mokošovej práce v Poetickom súbore Novej scény v Bratislave. Osobitná kapitola o tejto tvorivej etape v knihe absentuje, čo je škoda. Je to dosiaľ málo evaluovaná časť jeho práce.

Zostavovateľka neobišla ani fakt, že Jozef Mokoš patrí do prvej desiatky najrecitovanejších autorov súťaží v prednese poézie a prózy Hviezdoslavov Kubín. Lektorka a metodička umeleckého prednesu na Slovensku Jaroslava Čajková napísala príspevok o najvýraznejších interpretáciách jeho básní.

Súčasťou knihy sú aj súpisy tvorby a výber z bibliografie. Prílohu knihy tvorí DVD, ktoré obsahuje veľké množstvo fotografií, skenov rôznych dokumentov, bulletinov, posudkov k Mokošovej habilitácii či jeho posudkov k záverečným prácam študentov. DVD dopĺňa pocit absolútne vyčerpávajúceho zhromaždenia dokumentačného materiálu k Mokošovej celoživotnej tvorbe.

Čítanie v mysli bábkara a básnika (Jozefa Mokoša) je náročná, rozsiahla publikácia. Pri jej dôkladnom čítaní sa žiada povedať, že by jej prospelo ešte jedno kolo odborných korektúr. Niektoré poznámky pod čiarou sú nadbytočné, inde vysvetlenie chýba, akoby autorky a autori počítali so zorientovaným čitateľom. Napríklad neuvádzajú miesto uloženia archívnych dokumentov, ako sú interné hodnotenia, či festivalové spravodaje, o autorkách sa píše ako o autoroch, do niektorých štúdií prenikli žurnalizmy, neodborne pôsobí a čitateľnosť narúša skracovanie krstných mien. (V celej knihe sa píše o J. Mokošovi, C. Turbovi, Ľ. Feldekovi atď.) Pre mladšieho čitateľa bude pravdepodobne neznáme slovo „pokrývač“. (Jozef Mokoš bol pokrývačom pre hry Jaroslava Rezníka.) Dagmar Inštitorisová tento fakt ďalej nevysvetľuje, ani v krátkosti neosvetlí dobový kontext. Čiastočne to o 240 strán neskôr v spomienke Zblížila nás poézia vysvetľuje samotný Rezník. Ten zase označuje bábkové divadlo ako žáner.

Výsledná kniha vznikla s podporou Fondu na podporu umenia, zostavovateľka Dagmar Inštitorisová urobila kus dobrej práce, keď dokázala osloviť a udržať časový manažment nemalého a rôznorodého autorského kolektívu. Domnievam sa, že niektoré nedostatky možno pripísať časovej príkrosti grantových podmienok FPU. V porovnaní s prínosnosťou výslednej publikácie ich považujem za drobnosti. Čítanie v mysli bábkara a básnika (Jozefa Mokoša) je kniha, akú by si zaslúžilo viac slovenských tvorcov nie len z oblasti bábkového divadla.

Dagmar Inštitorisová – Andrea Bokníková – Ida Hledíková – Barbora Krajč Zamišková – Matúš Mikšík – Peter Tilajčík: Čítanie v mysli bábkara a básnika (Jozefa Mokoša). Slovenské centrum UNIMA v spolupráci s VŠMU v Bratislave: Bratislava, 2016. 424 str. ISBN 978–80–972485–8-1.

Loutkář 2/2017, s. 55.