Podpořte Časopis Loutkář nákupem na internetu

Predmerský, Vladimír: Anton Duša

Anton Duša (18. 6.1933–6. 7. 2016)

Pravdepodobne už iba starí bábkari si pamätajú, čo znamenal v divadle technológ – samostatná funkcia konštruktéra bábok, schopného vyriešiť rozdielnu technickú funkčnosť bábok a vedieť pohotovo odstrániť jej problémy.

Text: Vladimír Predmerský, foto: z archivu Jany Pogorielové

Pred prípravou novej inscenácie chodili k nemu pro rozumy výtvarníci a niektorí bábkari ho donekonečna otravovali s požiadavkami na vylepšenie svojej bábky (vtedy totiž bola na javisku dominantná bábka). Ak sa k tejto funkcii premýšľajúceho a zručného technológa pridala ešte schopnosť organizačne riadiť umelecko-technickú prevádzku divadla, meno takéhoto človeka bolo obdivované v ďalších súboroch. Takouto osobnosťou bol Tonko Duša.

Keď v roku 1960 spoluzakladal v Banskej Bystrici najmladšie profesionálne bábkové divadlo (terajšie Bábkové divadlo na Rázcestí), vstupoval do neho nielen v spomínanej vedúcej funkcii, ale tiež ako zástupca riaditeľa. Mal už vtedy za sebou skúsenosti z banskobystrického Národného domu, kde bol správcom javiska a výtvarníkom, a následne v podobných funkciách niekoľkých osvetových domoch. Bábkarské skúsenosti získal ako ochotník nielen počas stredoškolského štúdia, ale najmä v súbore, ktorý v roku 1951 založil, viedol ho, bol jeho režisérom, výtvarníkom, technológom i bábkovodičom. Súčasne spolupracoval s ochotníckym Divadelným súborom Andreja Sládkoviča.

Už vtedy sa do povedomia ochotníkov dostala jeho mobilná skladacia bábková javisková konštrukcia s praktikáblovou predscénou. Okrem Bystrice pôsobil v dvoch ďalších profesionálnych bábkových divadlách ako vedúci scénickej výpravy, kde sa stal vyhláseným organizátorom výroby a technológie, riešiteľom prototypov pohybového mechanizmu bábok, podporujúcich ich typové určenie. Svoje bohaté skúsenosti odovzdal v košickom Bábkovom divadle i v televízii pri výrobe tamojších večerníčkov a v Bratislave zase pri televíznych bábkových inscenáciách.

So svojou manželkou, výtvarníčkou Janou Pogorielovou-Dušovou, prešiel z Košíc na krátky čas do žilinského a odtiaľ zasa späť do banskobystrického divadla, kde pôsobil až do roku 1990. Výtvarné návrhy Jany Pogorielovej, spoločne realizované v spomínaných divadlách, niesli pečať jeho scénickej a technologickej dômyselnosti. V nerozlučnej tvorivej dvojici začali od roku 1992 pracovať mimo divadla na realizácii mimoriadne zaujímavých bábkarských projektov pre domáce i zahraničné súbory a jednotlivcov. Vrátili sa k marionetám, pri ktorých výtvarníčka objavila v sebe aj rezbárske nadanie. Vytvorili niekoľko typov rodinných divadielok, ktoré umne poskladal do neveľkých debničiek.

Svoje ďalšie originálne marionetové nápady uskutočnili pre divadlo nemeckého sólového bábkara Olafa Bernstengla, mimoriadne vzdelaného historika a autora kníh o saských kočovných bábkaroch, s ktorým dlhodobo spolupracovali. Ďalšie bábky, výtvarne pripomínajúce historické marionety a použiteľné do viacerých Shakespearových hier, realizovali pre Francúza Massimo Schustera. A potom prišlo k mimoriadnemu úspechu zohratej dvojice. Pre rakúsku obec Eibesthal pripravili, podľa Evanjelia sv. Marka, výpravu k tamojším Pašiovým hrám (1999), do ktorých Janka Pogorielová vyrezala dvadsaťosem metrových figúr-sôch s pohyblivými hlavami a rukami, ovládanými miestnymi ochotníkmi.

Osobné priateľstvo Tonka Dušu s tradičným bábkarom Antonom Anderlem (1944–2008), ktorý nazačiatku hrával ešte na starom rozpadajúcom sa zájazdovom divadle po svojom otcovi, bábkarovi Bohuslavovi Anderlem (1913–1976),ho viedlo k výrobe nového javiska, ktoré sa spoločne s bábkami a rekvizitami dalo poskladať do dvoch debien a tie sa vošli Anderlemu do auta. Janka Pogorielová, ktorá namaľovala nový portál a kulise, konštatovala,že je to vymyslené ako Rubikova kocka. Precízna priestorová predstavivosť bola jeho špecialitou.

Za celoživotnú prácu v oblasti kultúry získal Anton Duša pamätnú plaketu Za rozvoj Banskobystrického kraja (2003). Cenu primátora Banskej Bystrice, spoločne s Pamätnou plaketou mesta udelili Jane Pogorielovej-Dušovej a Antonovi Dušovi za ich ojedinelé tvorivé a umelecké úspechy v európskej bábkarskej tvorbe (2003). Nad ich bábkami, maskami, sochami, figúrami, scénami, či iba obyčajnými rekvizitami vždy oscilovalo ovzdušie zázračnej atmosféry vzájomného tvorivého porozumenia.

Loutkář 3/2016, s. 95.

Provozovatelem těchto stránek je Sdružení pro vydávání časopisu Loutkář, Celetná 595/17 Praha, IČ: 67363741. Obsah těchto stránek je předmětem práva autorského a bez svolení provozovatele stránek jej nelze dále šířit. Provozovatel neodpovídá za obsah stránek třetích osob, na které na svých stránkách odkazuje. Vstup do administrace zde.