Predmerský, Vladimír: Stretnutia s Henrykom

Stretnutia s Henrykom

Každoročne som Herykovi Jurkowskému želal k novému roku všetko najlepšie a pridal k nemu niekoľko slov. Na môj minuloročný decembrový mail (28. 12.) mi ihneď odpovedal (ako bolo jeho zvykom): „Nemám už toľko síl ako predtým, ale usilujem sa držať krok s mladšími. Trocha píšem a publikujem, a keď to dovolí zdravie mojej manželky, tak cestujem do ďalekých krajín, ako je Kanada,“ pripomenul svoju účasť na júlovom festivale v kanadskom Saguenay.

Keď v roku 1979 prednášal v Bratislave o poľskej tradícii ľudového divadla a jej vplyvoch na domáce profesionálne bábkarstvo, oslovil som ho, aby s referátom vystúpil aj v roku 1980 na pripravovanom seminári v rámci Bábkarskej Bystrice. Nepredpokladal som, že politický pohyb vo vtedajšom Poľsku (vlna štrajkov a založenie Solidarity, ktorej bol členom), vystraší naše najvyššie stranícke orgány do tej miery, že ani po písomnom predložení referátu mu s ním nepovolia vystúpiť. A hoci prednášal na rôznych sympóziách, konferenciách a na vysokých školách doma i v zahraničí, na Slovensku sme ho už potom dlhé roky nevideli. Na škodu propagácie z úst najpovolanejšieho o vtedy mimoriadnych úspechov slovenského bábkarstva. Pri zakladaní bábkohereckého oddelenia VŠMU v Bratislave (1989) som hneď rátal s prekladom jeho trojzväzkových Dejín bábkového divadla do slovenčiny. Dal mi ich kompletné k dispozícii a vyšli potom po vzniku Katedry bábkarskej tvorby, kde v nasledujúcich rokoch niekoľkokrát prednášal. Keď roku 2000 vyšli v Paríži jeho Metamorfózy bábkového divadla 20. storočia, inicioval som ich vydanie v Divadelnom ústave v Bratislave. Naivne som bol presvedčený, že dokážem prekladateľke z poľštiny vysvetliť všetky odborné výrazy. Hoci som vedel, že Henryk práve dokončuje knihu a chystá sa do zahraničia na prednášky, napísal som mu, čo ma trápi. Súčasne som ho požiadal o napísanie doplňujúcej kapitoly do knihy. Bola to z mojej strany určitá drzosť obťažovať ho v tomto období, ale promptne mi odpovedal, aj s určením termínu. Takto za jeho úzkej spolupráce vznikli v slovenskom vydaní niektoré nové kapitoly. Najmä doplnená Bábka na prelome tisícročia prekročila pôvodný zámer knihy a otvorila nové pohľady na súčasné bábkové divadlo. Bohatou korešpondenciou medzi ním som súčasne získal veľa zaujímavého odborného materiálu.

Od roku 2000 som sa s ním každoročne stretával na týždňovom medzinárodnom festivale divadiel pre deti v srbskej Subotici, kde medzi prvými získal vysoké vyznamenanie Malý princ za celoživotné dielo. Sedávali sme občas v porote, ktorej pravidelne predsedal, a sporili sme sa do neskorých nočných hodín. V posledných rokoch však dával zo zdravotných dôvodov prednosť účasti na tamojšom trojdňovom medzinárodnom fóre venovanom výskumu bábkového divadelného umenia. Bol jeho tvorcom, predsedal mu a určoval témy prednášok, ktoré potom boli publikované v srbčine a angličtine. Sústredil okolo seba nielen srbských, ale tiež zahraničných teoretikov a historikov divadla. Jeho odbornosť a vytrvalosť bola obdivuhodná. Vedel diplomaticky zasiahnuť aj do príspevkov, v ktorých autor bohapusto táral a účastníkom fóra sa prevracali oči. Henryk trpezlivo vypočul prednesené slová, a potom z nich vybral jediný múdry citát, hoci od cudzieho autora, a pravdivosť ešte rozviedol a potvrdil.

Na Slovensko prichádzal od roku 2004 na Bábkarskú Bystricu, kde organizátori festivalu udeľovali Cenu Henryka Jurkowského za tvorivý čin v oblasti bábkového divadla pre dospelých.

Keď som si listoval v jeho knihe Moje pokolenie, venovanej osobnostiam poľského bábkové divadla druhej polovice 20. storočia, obdivoval som, že si ešte našiel čas pripomenúť budúcim generáciám, že dejiny poľského bábkarstva sú postavené na tvorbe vynikajúcich jednotlivcoch, s ich presahom na európske bábkarstvo. Kniha vlastne hovorí niečo o veľkosti Henrykovho charakteru.

Sledoval som, keď pripravoval mimoriadne náročnú knihu Svet Edwarda Gordona Craiga (Príspevok k dejinám ideí), najmä keď mi povedal, že sa dozvedel o existencii jeho úplného súboru Hier pre bláznov od Blázna Toma, ktorého majetkom bol americký zberateľ prof. William Emboden. Urobil všetko, až kým rukopisy neodkúpil Medzinárodný bábkarský inštitút vo francúzskom Charleville Mézières. Neviem, prečo práve vtedy som sa ho netrpezlivo opýtal, čo ďalej chystá. Odpovedal mi, že nemá „paru“, hoci potom napísal ďalšie interesantné knihy.

V minulom roku v marci mi napísal, že sa už venuje likvidácii svojho archívu, ktorý odkáže poľskému Divadelnému inštitútu a so skepsou dodal: „Kto tu dokáže oceniť jeho hodnotu?“ Organizátori minuloročného májového stretnutia fóra v Subotici predvídavo venovali pozornosť osobnosti Henryka Jurkowského a „laudátum“ odznelo na jeho adresu z úst najpovolanejších domácich i zahraničných účastníkov a prispievateľov. Následne mi poslal zaujímavý článok Bábkar – bábkoherec – interpret. S jeho súhlasom som ho postúpil do odborného časopisu Slovenské divadlo, kde vyjde v tomto roku. K tohtoročným januárovým narodeninám (89) som mu pripravoval nielen gratuláciu so želaním všetkého najlepšieho, ale tiež niekoľko aktuálnych otázok o súčasnom bábkovom divadle. Zostali už neodoslané v mojom počítači.

Loutkář 1/2016, s. 74.