Přelet nad loutkářským hnízdem

pu, Predmerský, Vladimír: Kurýr

Slovensko

Mezinárodní Bouře

V první polovině listopadu 2014 završili práci na společném projektu posluchači Umjetničkoj Akademii v chorvatském Osijeku a Katedry bábkarskej tvorby DF VŠMU v Bratislavě na scénických obrazech podle romance W. Shakespeara Tempest/Oluja/Búrka.

Po domácí přípravě se sešli v slavonském Osijeku, aby spojili jednotlivé výstupy a scény do společného celku. Inscenaci Bouře koncepčně připravili bratislavští pedagogové, slovenský podíl se týkal i stránky výtvarné. Na té participovali i Chorvaté, podobně jako na pedagogickém vedení svých studentů. Vznikla tak dvoujazyčná inscenace, ve které studenti obou uměleckých učilišť předvedli své schopnosti jak animační, tak herecké a výtvarné. Inscenace poslední Shakespearovy hry byla uvedena na zahajovacím večeru 5. ročníku festivalu Lutkokaz v osijeckém Diečjem kazališti a zaznamenala pozitivní ohlas mezinárodního publika. (-pu-)

Od smútku, cez nejasnosti až k spomienkam

Tá smutná správa sa šírila medzi slovenskými bábkarmi len veľmi pomaly, ba dokonca oneskorene. Akoby sme ju po nemom prekvapení ani nechceli prijať. Veď Karel Brožek robil ešte v októbri 2013 v košickom divadle svoju tridsiatu piatu inscenáciu na Slovensku. Keď v roku 1962 ako „nezamestnaný“ absolvent pražskej školy prijal ponuku vtedajšieho bratislavského Štátneho bábkového divadla na svoju prvú réžiu, dostávali sa jeho inscenácie v nasledujúcich rokoch do povedomia jednotlivých generácií ako od predstaviteľa netradičného, moderného bábkového divadla, vtedy ešte nenazývaného alternatívnym. Svoje predstavy o bábkovom divadle a ešte k tomu slovenskom začal realizovať v sedemdesiatych rokoch v banskobystrickom divadle s dramaturgom Jozefom Mokošom. Pri výbere titulu, jeho spracovaní a použitých scénických prostriedkov bol nepochybne inšpirovaný svojím predchádzajúcim štúdiom na trenčianskom gymnáziu. Tie v plnej miere využil pri Jánošíkovi, hoci už predtým použil postupy ľudového divadla v Pivkovom Popolvárovi. Paradoxne, prvé najslovenskejšie tituly tvoril s českým tandemom, výtvarníkom Karlom Hejcmanom (pôsobiacim vtedy v banskobystrickom divadle) a dlhodobo s hudobníkom Miroslavom Pokorným a jeden čas tiež s vynikajúcim choreografom Jaroslavom Peškom (pokiaľ predčasne neodišiel). Podnety nachádzal v slovenských ľudových rozprávkach, majstrovsky spracované básnikom Milanom Rúfusom (Z knihy rozprávok, Rozprávky) a v slovenskej ľudovej poézii, ktoré pri výtvarnej spolupráci s Hanou Cigánovou a scénografom Petrom Cigánom spracoval s košickým súborom do scénickej podoby (Vojny turecké a iné). Ďalšie inšpirujúce myšlienky objavoval v dielach slovenských klasikov (Štúr, Botto, Záborský, Kráľ, Sládkovič, Hollý a ďalších), keď veľkomoravské legendy (Obrázky z dejov ríše Veľkomoravskej) zdramatizoval a uviedol so žilinským súborom a s výtvarnou dvojicou Hanou Cigánovou a scénografom Aloisom Tománkom. Hana Cigánová sa výraznou scénografiou podpísala aj pod Brožkovu dramatizáciu a réžiu Zamarovského eposu Gilgameš, realizovaného bratislavským divadlom. Počas svojho dlhodobého hosťovania na Slovensku si k výtvarnej spolupráci pozýval Janu Dušovú-Pogorielovú, Evu Farkašovú, Zuzanu Cigánovú, Zuzanu Kvasnicovú a Irenu Marečkovú a občas sa na scénickej podobe inscenácií podieľal aj sám. Jednoznačne môžeme skonštatovať, že tvorba Karla Brožka znamenala v 70. rokoch rozhodujúci obrat pri estetickom vývine slovenského bábkarstva a v ďalšom období prinášala nové podnety pre rozvoj bábkového umenia. Karel nám bude chýbať nielen ako osobitý režisér ale tiež ako vynikajúci spoločník a kamarát.

Ústav divadelnej a filmovej vedy Slovenskej akadémie vied so Združením slovenských divadelných kritikov a teoretikov usporiadal vedeckú konferenciu na tému Divadelní režiséri na prelome tisícročia. Treba povedať, že organizátori už so samozrejmosťou pozývajú na odborné teoretické podujatia aj bábkarov, zaujímajúcimi sa o podobnú problematiku. Na konferencii odznel nielen príspevok „nebábkarky“ doc. N. Lindovskej z VŠMU, ktorá sa dlhodobo zaoberá s gynokritickým divadlom banskobystrickej autorky a režisérky Ivety Škripkovej, ale tiež príspevok I. Hledíkovej venovaný niektorým bábkovým inscenáciám slovenských režisérov (M. Pecko, O. Spišák). Pozornosť tvorbe osobitého režiséra Gejzu Dezorza venoval príspevok L. Dzadíkovej. Na podujatí sa ukázalo, ako bábkarom zaoberajúcimi sa históriou, kritikou a teóriou slovenského bábkarstva chýba priestor na vyjasnenie si viacerých základných problémov a pojmov. Nielenže sa nestretajú, ale nemajú ani svoj časopis, kde by tieto otázky pertraktovali. Ba ani ponúkané publikačné možnosti v časopise Slovenské divadlo alebo Kód nevyužívajú dostatočne. Krátke diskusné vstupy počas konferencie nemohli odpovedať na špecifické otázky spojené s bábkarskou problematikou, čo je a čo nie je bábkové divadlo, čo je alternatívne divadlo a prečo sa pomenovanie maňuškové divadlo začalo nahrádzať nepochopiteľným pojmom bastonáda. Bolo zaujímavé počuť z úst teatrológov z druhej strany, ako pomenovať tzv. činoherné predstavenie, využívajúce všetky dostupné výrazové prostriedky divadelných druhov a žánrov? Je to ešte činohra? Spomenul som si na inscenáciu svetovo uznávaného režiséra Roberta Wilsona s názvom 1914, ktorá vznikla v koprodukcii pražského Národného divadla so Slovenským národným divadlom a budapeštianskym Vígszínház. V hre sú jednoznačne napísané typy postáv a takto striktne sú stvárňované aj poprednými hercami: Optimista je optimistom, Pesimista, pesimistom, Malomeštiak, malomeštiakom atď. Biele masky hercov, s farebne a strihovo jednoducho riešeným kostýmom, podporujú spoločne vizuálnu typológiu postáv. Každá z nich má presne určený štylizovaný pohybový prejav, ktorým prichádza už na javisko. Vyhranenú typológiu ešte umocňuje štylizovaný hlasový prejav hercov. Dodám, že na geometricky riešenej scéne pracuje Wilson vynikajúcim spôsobom so svetelným dizajnom. Ba v jednom momente použije aj bábky. Výsledný inscenačný tvar mi pripomína dôsledné bábkové divadlo hrané činohercami, ktoré som už pred niekoľkými desiatkami rokov videl v bábkovom divadle, nazývanom alternatívnym. Tiež s tým, že aj Wilsonovi dochádzali v druhej časti inscenácie nápady a začal sa opakovať. Ale to všetko nech si už riešia činoherní teoretici na svojich konferenciách, či je to ešte činoherné divadlo alebo, nedajbože, bábkové. My, bábkari máme dosť svojich problémov.

Pri stom výročí narodenia Jána Ozábala (1914–1981) si Bratislavské bábkové divadlo pripomenulo svojho prvého riaditeľa, ktorý počas pôsobenia (1957–1975) priviedol divadlo medzi vtedajšie popredné československé bábkové divadlá. Už pri jeho založení vyslovil požiadavku, že aj bábkové divadlo musí stáť na profesionálnych základoch, čo v 50. rokoch nebolo až také samozrejmé, lebo súbory vznikali pri činoherných divadlách. Bratislavské divadlo hneď od začiatku pôsobilo ako samostatne hospodáriaca jednotka a mala svojho interného režiséra, výtvarníka a taktiež dramaturga a inšpicienta. Dôraz kládol na pôvodnú slovenskú tvorbu a už v 60. rokoch uvádzalo divadlo hry od slovenských spisovateľov pre deti a mládež, medzi ktorých sa zaradil ako píšuci praktik mimoriadne úspešnou hrou Zvedavý sloník. Dvere do zahraničia otvorila divadlu atraktívna bábková revue výtvarníka Bohdana Slavíka Moment muzical. Ozábal pritom dbal, aby počas dlhodobých zájazdov, udržiavala doma druhá časť súboru normálnu prevádzku pre bratislavské obecenstvo. Okolo divadla sa v tom čase vytvoril aj okruh uznávaných divadelných kritikov, sledujúci inscenačné výsledky divadla. Profil Jána Ozábala ukázala výstava, ktorú pripravila jeho dcéra, bábkarka Ivica, spoločne s Divadelným ústavom. Široký okruh záujemcov o vernisáž výstavy zastupovali nielen rodinní príslušníci a niektorí profesionáli, ale najmä bývalí bábkari z radov ochotníkov. Tým totiž Ján Ozábal venoval nielen začiatky svojej budúcej profesie, ale medzi ktorých sa vrátil po odchode z divadla.

Vladimír Predmerský

Loutkář 6/2014, s. 4–5.

Provozovatelem těchto stránek je Sdružení pro vydávání časopisu Loutkář, Celetná 595/17 Praha, IČ: 67363741. Obsah těchto stránek je předmětem práva autorského a bez svolení provozovatele stránek jej nelze dále šířit. Provozovatel neodpovídá za obsah stránek třetích osob, na které na svých stránkách odkazuje. Vstup do administrace zde.