Predmerský, Vladimír: Zemřeli

BEĎO

Jozef BednárikK (17. 9. 1947 Zeleneč – 22. 8. 2013 Bratislava)

Hoci je v povedomí ľudí zapísaní ako režisér, po skončení bratislavskej umelecko-priemyselnej školy išiel študovať herectvo na VŠMU. Po jej absolvovaní účinkoval na doskách Divadla Andreja Bagara v Nitre. V polovici sedemdesiatych rokov založil v rodnom Zelenči ochotnícky súbor, pre ktorý upravil a svojským spôsobom naštudoval tituly svetových autorov, napr. Gogoľa, Maupassanta, Brechta, Kafku a ďalších, s ktorými slávil úspechy v Rakúsku, Nemecku, Juhoslávii, Monaku, Francúzsku a Japonsku. Režijné výsledky ho priviedli k rozhodnutiu venovať sa režijnej tvorbe profesionálne, najprv v nitrianskej činohre. Ku opernej réžii ho priviedol v roku 1986 hudobný skladateľ a bývalý dramaturg žilinského bábkového divadla Jozef Revallo, vtedajší riaditeľ Komornej opery Slovenskej filharmónie. Odtiaľ už viedla cesta na domáce i zahraničné operné, činoherné a muzikálové scény. Jeho inscenácie patrili k vrcholom sezóny, aj keď odborná kritika sa v začiatkoch nie vždy vedela s nimi stotožniť. S Beďom, lebo tak sme ho všetci volali, som sa začal stretávať počas môjho pôsobenia v televízii. Najprv v sedemdesiatych rokoch ako s hercom v televíznych inscenáciách. Nezabudnuteľným zostal jeho Trpaslík Martinko Klingáč v Zlatej priadke. A potom ako s režisérom pri spolupráci na televíznych inscenáciách. On je tvorcom napr. Česalovho sedemdielneho seriálu Posledný drak. Bábky sa stali samozrejmou súčasťou jeho vyjadrovacích prostriedkov nielen v televízii ale tiež v činohre, opere a muzikáloch. Svoj názor na bábkové divadlo predstavil najprv v Bakošovej-Hlavenkovej hre Gulliverove cesty (1985), aby potom postavil bratislavský súbor pred neľahkú úlohu operných diel: Mozartovu Čarovnú flautu (1990), Donizettiho Nápoj lásky (1994) a Čajkovského balet Luskáčik (2001). Jeho dôsledná režijná pripravenosť bola všeobecne známa. Ale rovnako ju vyžadoval od svojich spolupracovníkov a samozrejme aj od hercov. Beďov príznačný \„slovník\“ výrazov počas skúšok je síce nepublikovateľný, ale aj najväčšie herecké hviezdy sa naučili, že sa preto nemôžu urážať a radšej pridali na splnení jeho profesionálnych požiadaviek. On vedel počas verejnej generálky pochváliť talentovaného začínajúceho herca, ale nemilosrdne vyhnať z javiska suverénne sa pohybujúceho televízneho kameramana… Beďo žil iba divadlom. A keď sa jedného dňa rozhodol, pre nás ostatných nepochopiteľne, definitívne skončiť s divadlom, lúčil sa s každým poslednou inscenáciou. V Bratislavskom bábkovom divadle s Nortonovým muzikálom Ču Či Čau (2007). Už sa teda s Beďom nestretnem v bratislavských uliciach, aby ma so sebe vlastným zaujatím informoval, čo zasa vynikajúce videl na európskych javiskách. Odišiel nielen nenahraditeľný veľký umelec ale aj ľudský človek. Česť jeho pamiatke.

Loutkář 4/2013, s. 49–50.