Přelet nad loutkářským hnízdem

Predmerský, Vladimír: Zápisník zo Slovenska

Nestáva sa tak často, aby tvorcovia divadelných inscenácií (režiséri, dramaturgovia, výtvarníci, hudobníci, choreografi, a pod.), položili svoje skúsenosti a názory na papier. Iste ste si všimli, že som tento poznatok nešpecifikoval iba na bábkové divadlo. Od teoretikov a historikov sa takáto činnosť očakáva, majú to \„v náplni\“ svojej práce. Veď by bez písania nemohli žiť. Ale od praktikov a ešte k tomu od vysokoškolských pedagógov? A tak ma potešila knižka Čo je za zrkadlom. Napísal ju Paľo Uher, ktorý patrí medzi niekoľkých slovenských teoretikov bábkového divadla. Pedagóg na Katedre bábkarskej tvorby VŠMU má za sebou bohatú režisérsku a autorskú výpoveď, v ktorej sa, najmä v rannom období, prejavovala filozofujúca štruktúra pri podávaní rozprávkových príbehov, plných bohatej fantázie. Preto aj názov knihy oprávnene vyvoláva asociácie s tvorbou Lewisa Carrolla. Uhrova kniha v podtitule upresňuje, že ide o Poznámky a úvahy o dramatike (nielen) bábkového divadla. V prvej kapitole venuje pozornosť typológii jednotlivých rozprávkových žánrov. Stretávame sa tu s Uhrovými názormi na dramatické spracovanie rozprávky ľudovej a umelej, na znaky rozprávkového románu a rozprávky obsiahnutej v commedii dell\\\’arte a v hudbe, vymedzuje rozdiel medzi povesťou a baladou a pripomína tituly z oblasti klasickej dramatickej rozprávky. Veľmi zjednodušene by sme mohli povedať, že pracuje so známymi pravdami a poučkami z odvetvia teórie rozprávky. Čo je však podstatné, že ich dostáva presnou definíciou do nových súvislostí a obohacuje o nové poznatky nielen z oblasti divadla. V tomto širokom zábere príkladov nepriamo núti čitateľa zoznámiť sa aspoň orientačne s niektorými literárnymi odkazmi, či dramatickými titulmi. V druhej kapitole nazvanej Lovci fantázie pregnantne definuje jednotlivé postupy pri využívaní výrazových prostriedkov príznačných pre dramatickú tvorbu. V jednej časti Uher konštatuje: \„Fantázia pre nás znamená danosť vidieť za kulisy (pretože sme na pôde divadla), za kulisy, ktoré sprostredkujú obraz sveta. Ibaže na kulisy sa našťastie všetko nepomestí a práve to nás na tejto ich nedokonalosti fascinuje.\“ Uhrove všestranné nazretie za zrkadlo je aj pre vzdelaného čitateľa inšpirujúcim podnetom k ďalším úvahám. Knihu ilustrovala výtvarníčka a pedagogička na bábkarskej katedre Hana Cigánová, dlhoročná Uhrova spolutvorkyňa jeho inscenácií. Vydala ju bratislavská Vysoká škola múzických umení v roku 2012.

Druhú knihu napísal Ondrej Spišák, režisér nitrianskeho Starého divadla Karola Spišáka. Pozornosť však nevenoval svojmu domovskému divadlu, ale divadlu, ktoré vzniklo ako združenie hercov, režiséra, výtvarníka, ich manželiek a detí v roku 1990 a nesie názov Teatro Tatro. Pod týmto titulom vyšla Spišákova kniha ako Rodinný album jeho zaujímavých spomienok zo zákulisia zrodu divadla i tvorby na jednotlivých inscenácií, do ktorých vstupoval s výtvarníkom Ferom Liptákom a celou plejádou osobitých a divadlu oddaných kumštírov. Každá jedna premiéra a jej uvedenie v netradičnom stanovom alebo plenérovom priestore, prepravovanom netradičnými dopravnými prostriedkami, vyžadovala mimoriadne psychické i fyzické vypätie od všetkých zúčastnených ľudí (a jeden čas aj od kobylky Kvetky). Ondro Spišák, nielen ako režisér, ale aj ako spolutvorca osobitej dramaturgie divadla, nikdy neťahal túto ojedinelú divadelnú káru po upravených cestách a cestičkách. Práve preto sme si Teatro Tatro tak zamilovali. O tom všetkom píše principál divadla s ľahkosťou a láskou ku spoločnému rodinnému podniku. Jej najdôležitejšie textové časti sú uvedené v angličtine. Kniha je doplnená mnohými, doteraz nepublikovanými fotografiami a tiež výtvarnými návrhmi mladého Ivana Hudáka, ktorý počas svojho krátkeho životného pôsobenia (1968–2000) významne prispel k poetike divadla. Ak nám dlhé roky v slovenskej divadelnej dokumentačnej literatúre naliehavo chýbala nejaká kniha, bola to práve publikácia o Teatre Tatro.

Tretiu knihu Ľudové bábkové divadlo v Európe vydalo Slovenské centrum UNIMA. Editorom publikácie je Juraj Hamar, známa osobnosť propagujúca a udržiavajúca korene tradičného bábkového divadla nielen na Slovensku. Knihu zostavil z jednotlivých príspevkov teoretikov, historikov i praktikov tohto špecifického bábkového prejavu, ktoré boli témou na medzinárodnej vedeckej konferencii v Banskej Bystrici v roku 2009. Juraj Hamar sa vo svojej kapitole zaoberá s bábkarským rodom Anderlovcov z Radvane a spoločne s Milanom Ruskom s akustickými aspektmi postáv v tradičnom bábkovom divadle. Jaroslav Blecha píše o Václavovi Kopeckom ako o márnom buditeľovi bábkarskej tradície, John McCormick oboznamuje čitateľov s tradičným repertoárom bábkarov v Anglicku a Taliansku, ale tiež s varietnými marionetami a Martin Reeve s Punch a Judy show v súčasnej Británii. Hetty Paērl píše o holandskom tradičnom hrdinovi Janovi Klaassenovi a Wim Kerhove ju dopĺňa pohľadom do zákulisia hrania s touto bábkou. Do plejády tradičných bábkových hrdinov prispel John Morley so švédskym Kasperom a Juraj Hubinák zo Slovenska píše o generácii francúzskeho bábkara Louisa Richarda. K téme sa poznámkami vyjadruje Gerlinde aj Walter Persché, Otto van der Mieden i slovenský bábkar a prezident Slovenského centra UNIMA Ivan Gontko. A aby som nezabudol, je tam tiež môj príspevok K prameňom rodových tradícií slovenských kočovných bábkarov, ktorý už dávnejšie poznajú čitatelia Loutkáře. Publikácia je obohatená o cenné fotografické dokumenty z histórie i súčasnosti. Hamarov zborník čakáme ešte v anglickej verzii.

Loutkář 5/2012, s. 205.

Provozovatelem těchto stránek je Sdružení pro vydávání časopisu Loutkář, Celetná 595/17 Praha, IČ: 67363741. Obsah těchto stránek je předmětem práva autorského a bez svolení provozovatele stránek jej nelze dále šířit. Provozovatel neodpovídá za obsah stránek třetích osob, na které na svých stránkách odkazuje. Vstup do administrace zde.