Přelet nad loutkářským hnízdem

Predmerský, Vladimír: Zápisník zo Slovenska

Divadelný ústav uskutoční v dňoch 14. – 19. mája v Bratislave ôsmy ročník festivalu Nová dráma 2012. Predstaví sa na nej desať najlepších inscenácií súčasnej drámy, ktoré mali premiéru v slovenských divadlách v uplynulom kalendárnom roku. Medzi nominovanými sú aj dve inscenácie z bábkových divadiel: Bábkové divadlo Žilina sa predstaví s autorskou hrou režisérov Andreja Kalinku a Ivana Martinku Epos a banskobystrické Bábkové divadlo na Rázcestí s hrou Jany Juráňovej Reality snov v réžii Ivety Škripkovej. Festival je súťažný a najlepšia inscenácia získa od medzinárodnej poroty Grand Prix. Okrem nej bude ešte udelená Cena študentskej poroty a Cena bratislavského diváka. Konkurencia medzi činohernými inscenáciami je mimoriadne náročná. S nitrianskou inscenáciou Palculienka, ktorú videli diváci na minuloročnej Mateřinke, a následne získala ocenenia na záhrebskom PIF-e, vystúpi v dňoch 25. mája – 4. júna Staré divadlo Karola Spišáka na festivale v Číne. Z týchto dôvodov presunulo divadlo aj termín 12. ročníka medzinárodného festivalu Stretnutie až na dni 5. – 8.júna 2012. S tvorbou divadelného a filmového scénografa Františka Liptáka, absolventa divadelnej scénografie VŠMU u prof. Vychodila, sa stretávame nielen na slovenských činoherných a bábkových javiskách, ale tiež v Čechách a v Poľsku. Spolupracoval na slovenských a českých filmoch a za film Záhrada režiséra Šulíka získal Českého leva. V roku 1990 založil spoločne s nitrianskym režisérom Ondrejom Spišákom nezávislú divadelnú spoločnosť Teatro Tatro, ktorá je známa aj v Čechách. Stretnutie tejto osobitej dvojice prinieslo na činoherné a bábkové javiská doma i v zahraničí niekoľko pozoruhodných inscenácií. Lipták je podpísaný pod viacerými inscenáciami bratislavského i nitrianskeho bábkového divadla. V roku 2009 vymaľoval svoje postavičky na maringotku pre programom Zázračný divadelný automat, s ktorým potom herci divadla Teatro Tatro účinkovali na Zimných olympijských hrách v kanadskom Vencouveri. Pred niekoľkými týždňami v bratislavskom divadle Astorka vytvoril scénografiu do Shakespearovej hry Sen svätojánskej noci v Spišákovej réžii. A to som ešte stále nepovedal všetko o tvorbe Františka Liptáka. Navrhuje divadelné plagáty a vtipné a výstižné piktogramy, z ktorých by sa už dala urobiť samostatná výstava. Ilustruje knihy a okrem toho všetkého je ešte aj osobitým maliarom. Mám rád jeho bizarné obrazy s jeho typickým štylizovaným červeným človiečikom so šišatou hlavou a výraznými očami. Zasmejem sa na ich vtipnosti a nevšednosti, a nad ich výtvarnou metaforickou skratkou neraz zvážniem, pretože vypovedajú niečo viac o človeku. Áno, tieto kontrasty medzi humornosťou a vážnosťou, posvätené divadelnou fantáziou, sú príznačné aj pre jeho scénografiu na bábkových javiskách. A to má ešte iba päťdesiat rokov (24. apríla 1962). Aj keď sa to pri dáme nepatrí hovoriť, ale o tridsať rokov staršia je bývalá členka umeleckého súboru bratislavského Štátneho bábkového divadla Terka Szabová-Kornošová (14. apríla 1932). Po absolvovaní štúdia herectva na bratislavskom konzervatóriu, stala sa členkou Štúdia ND, následne žilinskej činohry a dva roky pôsobila aj v tamojšom bábkovom divadle, odkiaľ v roku 1957 prešla do Bratislavského bábkového divadla. Má za sebou bohatú bábkohereckú i hereckú činnosť, spojenú s recitovaním inscenovanej poézie. Stala sa televíznou scenáristkou a založila si svoje súkromné bábkové divadlo. Vo svojom veku zostáva naďalej takou, akú sme ju poznali na javisku: plná energie a tvorivého entuziazmu. My na Slovensku už dobre vieme, kto je Karel Balák (28. 1. 1898–8. 8. 1962). Veru neviem, či o ňom niečo vedia aj českí historici bábkového divadla. Je to neobyčajne zaujímavý život človeka narodeného v Lobzech pri Plzni. Po vyštudovaní herectva na pražskom konzervatória prišiel na Slovensko, kde s ďalšími slovenskými a českými hercami založili v Bratislave v roku 1921 činoherný zájazdový súbor Slovenského národného divadla pod názvom Marška, ktorý jedenásť mesiacov putoval (mašíroval) a hral po slovenských mestách. Za toto obdobie si Balák písal denník, ktorého faksimile, doložené štúdiou a výskumom autorskej dvojice, Zdenka Pašuthová a Rudolf Hudec, vydal Divadelný ústav pod názvom Marška, Slovenské národné divadlo II – Denník Karla Baláka (2011). Tam sa dozvieme, že Balák po odchode zo Slovenska sa vrátil do Čiech, kde pôsobil v Jihočeskom národnom divadle v Českých Budějoviciach a pohostinsky vystupoval v ďalších divadlách. Začal sa venovať divadelnej publicistike a dramatickej tvorbe. Stal sa autorom rozprávkových hier a drám. Zo spomínanej knihy o Balákovom živote sa dozvedáme, že v roku 1929 prišiel do Prahy, kde vo Švejdovom divadelnom vydavateľstve pôsobil ako redaktor divadelných hier pre ochotníkov. Stal sa členom libeňského bábkového súboru (1938), vedeného Janom Malíkom, kde si zahral v Princeznej Nafte, Archimedových spomienkach a v ďalších. V roku 1940 na pozvanie prof. Skupu nastúpil ako bábkoherec do Divadla Spejbla a Hurvínka. Pôsobil tu až do zatvorenia divadla roku 1944. Venoval sa dramatickej a literárnej tvorbe a po vojne napísal romány z bábkarského prostredia Rozdávači smíchu (1945) a Zaváté cesty (1947). Po februári 1948 bol redaktorom Mladej fronty. Ako mi potvrdila dramaturgička D S+H Denisa Kirschnerová, jeho meno sa objavuje ešte v predstavení Haló, haló, prepíname! z roku 1946. A pripojila mi Balákovu fotografiu z ich divadelného archívu. \„Zanechal po sebe tri romány, jednu historickú monografiu, vyše 30 drám a veselohier a takmer 40 rozprávkových hier, k tomu množstvo básní a riekaniek pre deti,\“ – píše sa v spomínanej knihe vydanej bratislavským Divadelným ústavom.

Loutkář 2/2012, s. 57.

Provozovatelem těchto stránek je Sdružení pro vydávání časopisu Loutkář, Celetná 595/17 Praha, IČ: 67363741. Obsah těchto stránek je předmětem práva autorského a bez svolení provozovatele stránek jej nelze dále šířit. Provozovatel neodpovídá za obsah stránek třetích osob, na které na svých stránkách odkazuje. Vstup do administrace zde.