Uherová, Naďa: Sorrivoli dei Burattini 2011

Uprostred viníc a olivových sadov, neďaleko prímorského mesta Rimini leží malebné mestečko so stredovekým hradom, skrývajúcim sa za vysokými stromami na vrchole kopca. Sorrivoli. Okrem iných kultúrnych a spoločenských podujatí, sa tu pravidelne v lete stretávajú bábkari z celého Talianska. Týždenný nesúťažný festival s workshopmi, prednáškami a diskusiami privítal svojich starých aj nových známych už 24-krát. O tom, že Sorrivoli je skutočne bábkarské mestečko, vás už na úpätí hradného kopca presvedčí dielo domáceho sochára, majstra Maria Fioravanti. Bronzová socha zobrazuje Sv. Simeona držiaceho v rukách bábky, maňušky. Taktiež jej podstavec je zdobený malými reliéfmi, „skicami“ známych tvárí commedia dell’arte.

Na divadelných doskách, v hradnom areáli, sa predstavilo 18 stredných a malých bábkarských zoskupení. Prevažoval obľúbený akčný žáner bastonáda, nasledovala rozprávka a pri príležitosti 150. výročia zjednotenia Talianska sa nemohlo zabudnúť na „červené košele“ a Garibaldiho. Za zmienku určite stojí predstavenie známeho bábkara (najmä v tomto regióne a aj z TV, rozhlasu), Romana Danielli z Bologne. Jeho bábky, maňušky, vídať na námestiach okolitých miest už vyše pol storočia. Je predstaviteľom živej tradície a v jeho repertoári prevažuje bastonáda. Na festivale v Sorrivoli odohral titul Legni buoni, legni cattivi, v ktorom Dottor Balanzone, Pantalone či Brighella nehovoria inak ako v bolognskom dialekte. Takže aj s dobrou taliančinou musíte natŕčať obe uši, zatiaľ čo sa domáce publikum chytá za brucho. Zaujímavým fenoménom južného Talianska sú rozprávači príbehov, rozprávok. Sympatická herečka, Valentina Vecchio, prerozprávala tým najmenším (od 2 do 6 rokov) dobrodružstvá jednej straky Le avventure di una gazza ladra. Využívaním rozmanitých hlasových prostriedkov, výraznej mimiky, gest a jednoduchých ilustračných rekvizít (klobúk, kufor a pod.) si jednoznačne získala našu pozornosť.

Čerešničkou na festivalovej torte bolo predstavenie temperamentnej Veronici Gonzales, pôvodom z Argentíny. La dove di porta il piede je scénická koláž, pozostávajúca z krátkych vtipných ucelených etúd so známym hudobným podkladom, bez slov. Veronica vytvára javiskové postavy priamo pred nami a to svojimi nohami, resp. chodidlami. Počas predstavenia bábkarka sedí na vyvýšenom javisku v kresle, nohu má zdvihnutú pred seba nahor, chodidlom smeruje k divákom. Pridaním klaunských očí, okuliarov, nosa, alebo fúzov vzniká tvár, holé prsty predstavujú vlasy, pridaním ponožky cez ne zas čiapku. Okolo členku si herečka pripne kostým, pre svojho herca a pridá vlastné ruky. Jedna noha rovná sa jedna postava. Ak sú v hre dvaja, herečka sedí s oboma nohami zdvihnutými pred seba do V. Veronica je jednou z dvoch bábkariek v Taliansku, ktoré využívajú chodidlo ako bábku.

Počas festivalu prebiehali v doobedňajších hodinách aj tvorivé workshopy, ktorých výsledky boli prezentované v posledný deň. V scénografickom ateliéri sa pracovalo na rezbe výrazových hláv bábok pod vedením majstra Natale Panaro, riaditeľa festivalu a známeho bábkarského scénografa. Albert Bagno, prezident UNIMA v Taliansku a bábkar, pracujúci vo svojej tvorbe najmä s papierom ako s výrazovým prostriedkom, svojich študentov učil základnú abecedu vodenia maňušiek. Tretí workshop vedený členmi skupiny „La Gurfata“ bol určený deťom, ktoré sa chceli naučiť techniku ľahkej akrobacie, žonglovania a pod. Festival v Sorrivoli je zaujímavou prehliadkou tradičného bábkového divadla a jeho dobrého remesla, na ktorom môžete stretnúť veľa ľudí s vráskami okolo očí od neustáleho usmievania sa.

Loutkář 5/2011, s. 310.