Predmerský, Vladimír: Zápisník zo Slovenska

Predpovedal som, že na Slovensku sa v prvej polovici roku 2009 roztrhne vrece s festivalmi. Tí čo mali čas, alebo boli priamo pozvaní, prišli v dňoch 12. – 15. 5.do Nitry a na ďalší mesiac (10. – 14. 6.) do Bratislavy.(A to bola potom ešte trojdňová 1. Bábková Žilina!). V Starom divadle Karola Spišáka v Nitre sa uskutočnil už 11. ročník prehliadky divadiel a divadelných škôl V4 pod názvom STRETNUTIE, SETKÁNÍ, SPOTKANIE, TALÁLKOZÁS. Zásluhou študentov z jednotlivých krajín, ale aj dobrou organizáciou celého podujatia a teraz už aj kultivovaného prostredia, je na nej už tradične výborná atmosféra. Škoda, že si ju, spoločne so študentmi, vo väčšej miere nevychutnávajú aj ich pedagógovia. Okrem budapeštianskej školy, ktorá nemala otvorený bábkoherecký ročník, prišli všetky tri ostatné vysokoškolské inštitúcie V4. Oproti minuloročnému, nie dostatočne zodpovednému výberu bratislavských inscenácií, prišla teraz škola s kvalitatívnejšími výsledkami jednotlivých ročníkových prác. Na početnej ponuke sa už dali pomenovať nádejné talenty, ale aj podiel pedagógov na výslednom tvare inscenácií. Tie sa najmarkantnejšie prejavili v doktorandskej réžii Petra Palika, ktorý zdramatizoval román francúzskeho spisovateľa Raymonda Queneaua Zazi v metre. Nápaditá inscenácia, držaná pevnou rukou režiséra, s niekoľkými vydarenými hereckými kreáciami študentov (Kristína Sviteková v postave Zazi) a hosťujúcich hercov. Väčšina školských predstavení bola určená dospelému divákovi: pohľad do srbskej spoločnosti Biljany Srbjlanovičovej v hre Rodinné príbehy, Exupéryho Malý princ, odohrávajúci sa v opare vinnej pivnice, načrtnuté ľudské vzťahy v jednom dome v hre B/r/ak a prešpekulovaný Daidalov labyrint. Detskému divákovi bol určený iba hravý Barrieho Peter Pan. Českí tretiaci, ktorí zažiarili minulý rok, sa predstavili v zbytočne rozťahanej inscenácii Tri mesiace prázdnin, inšpirovanej Verneom a Goldingom (Pán múch).Poliaci pochopili (Katedra bábkového umenia z Białystoku), že práve nitrianske Spotkanie je ideálnym miestom na prezentáciu semestrálnych prác 2. ročníka. Na túto jedinečnú príležitosť, ktorá sa osvedčila už v minulosti, by nemali zabúdať ani ostatné školy. Je neobyčajne poučná – aj pre pedagógov. Organizátori prehliadky pozvali do Nitry aj profesionálne divadlá. A výber sa im vydaril. Z Hradca Králového prišiel DRAK so Zlatovláskou podľa M. D. Rettigovej, Poliakov reprezentovali dokonca dve divadlá: toruňské s Erbenovou Jablonkou, v réžii Piotra Tomaszuka a vo výprave Evy Farkašovej a varšavská Lalka s Kinom Palace v réžii a výprave hosťujúceho Marka Zákosteleckého a s hudbou Jiřího Vyšohlída. Obe výborné inscenácie by boli okrasou aj na ďalších festivaloch. Vrele odporúčam. Maďarsko zastupoval v Nitre už dobre známy, vynikajúci tanečný súbor Kompania Theatre Studio z Budakeszu s Othello commentaries a tradičné rodinné bábkové divadlo MárkusZínház z Peča s Viťazom Jankom. Domáci Nitrania majú za sebou úspešnú sezónu, a tak ponúkli divákom víťaznú inscenáciu z Bábkarskej Bystrice Poondiate Vianoce v réžii Jakuba Kroftu a vydarenú Lakomstory z Londýna v réžii hosťujúceho Kamila Žišku. Považujem ju za jednu z najlepších doterajších Žiškových réžií v bábkových divadlách. A záver ? Môžeme sa tešiť na 12. ročník 2010. * Bratislavské bábkové divadlo prichádza každý druhý rok s festivalom na určitú tému. Tento rok si zvolil motto Sused je najbližšia rodina a pozval si po jednom súbore zo štátov susediacich so Slovenskom. Z Česka prišlo liberecké Naivní divadlo s Peřinovej hrou Janko a čarovná fazuľa v réžii Michaely Homolovej, z Maďarska Bóbita z Pécsu s čínskou legendou Palác dračieho kráľa v réžii Ágnes Kuthyovej, z Poľska varšavské divadlo Baj so Zimou v doline Muminkov v réžii Anety Płuszkej, ukrajinské Akademické bábkové divadlo z Kyjeva s hrou Ivan Golik a viedenské Divadlo MOKI s Popoluškou, odohrávajúcou sa v réžii Jakuba Kroftu a vo výprave Jany Bačovej v krajčírskej dielni. Bratislavčania sa predstavili s poslednou premiérou Speranského Krásy Nevídanej v réžii Kamila Žišku a vo výprave hosťujúcej vynikajúcej výtvarníčky Mariety Golomechovej. Zbytočne natiahnutý päťdňový festival, s výbornou myšlienkou, bol však nad sily usporiadateľov. Prázdne miesta povypĺňali predstaveniami, ktoré veru nereprezentovali hosťujúce divadlo a ďalšie zaplnili študenti bábkarskej katedry. Už prvý deň vystúpil mimoriadny hosť z Talianska Figli d´Arte Cuticchio (ktorý bol práve na turné), s predstavením Ruggiero Biely Orol, hraným s plným hereckým zaujatím s nádhernými tradičnými puppi marionetami majiteľom divadla Mimmom Cuticchiom. Pán Cuticchio vedel, čo nevedeli usporiadatelia a jednotlivé zahraničné divadlá z Maďarska, Poľska a Rakúska, že predstavenie v cudzom jazyku potrebuje prekladateľa, alebo aspoň pre divákov vytlačený obsah hry. Ani chudobný festivalový bulletin (s výbornou kresbou Františka Liptáka na titulnej strane), z ktorého sme sa nedozvedeli ani základné údaje o jednotlivých divadlách a ich inscenácii, tento deficit festivalového zámeru nesplnil. Škoda.

Loutkář 4/2009, s. 157.