Predmerský, Vladimír: Zápisník zo Slovenska

V roku 2005 oslavovala Škola úžitkového výtvarníctva Josefa Vydru v Bratislave 75. výročie svojho vzniku. Prečo pripomínam výročie tejto školy? Jej história je totiž úzko spätá so slovenským ochotníckym bábkarstvom v 50. rokoch. Pamätníci si spomenú, že vtedy bol jej názov Škola umeleckého priemyslu, ŠUP-ka. (Jeden čas aj VŠUP-ka, Vyššia škola umeleckého priemyslu). V roku 1950 tu prof. Miroslav Fikari založil so svojimi žiakmi bábkarský krúžok, ktorý často vystupoval na Bábkarskej Chrudimi. K výročiu školy vyšla teraz kniha ART SCHOOL ŠUR + ŠUP + ŠÚV = 75, mapujúca históriu tejto najstaršej umeleckej školy na Slovensku. Učili tu vynikajúce osobnosti slovenského i českého výtvarného sveta a vyšli z nej jednotlivci, ktorí sa neskoršie preslávili ako osobití maliari a sochári. Ďalší absolventi, inšpirovaní pôsobením vo Fikariho bábkarskom súbore (bol som pri jeho zakladaní), dali sa po vysokoškolských štúdiách na inú umeleckú dráhu. Stali sa z nich bábkoherci, filmoví a divadelní režiséri, scénickí výtvarníci, herci a herečky, filmoví a televízni kameramani, choreografi a mímovia. Niektorí z nich pôsobia v Čechách až podnes. Na škole panovala vynikajúca atmosféra, podnecujúca študentov k tvorbe. Vyučovací proces sa priamo prepájal s praktickou realizáciou. Kto si bábku navrhol a vyrobil, musel v hre aj vystupovať. Taký slovenský Bauhaus. A túto atmosféru úprimného vzťahu ku škole si do života odniesli aj jej absolventi. Bolo to vidieť aj po rokoch na ich tvárach pri slávnostnom výročí školy i krste spomínanej knihy. Má bezmála päťsto strán vo vynikajúcej grafickej úprave. Na početných reprodukciách prác žiakov a fotografiách sa nájdu aj bábkari, „Fikariovci“. Tento neformálny vzťah absolventov ku škole naďalej udržiava aj terajší riaditeľ Igor Peter Meluzin so svojimi spolupracovníkmi. Ich zásluhou vznikla aj táto publikácia. Ak na strane 287 nájdete fotografiu bezstarostne ležiaceho muža s vyloženými nohami na pohovke a s obrazom Lenina nad hlavou vedzte, že je to vydarená recesia dôstojne vyzerajúceho riaditeľa školy. Zachránil školu pred úradníckou likvidáciou, aby sme sa na jej pôde mohli naďalej stretávať a pýšiť sa, že sme jej absolventmi. Tohtoročný jubilant Milan Sládek (23. 2. 1938), najslávnejší slovenský mím svetového mena, je tiež absolventom bratislavskej VŠUP-ky (1956, odbor rezbárstvo), kde bol dva roky predsedom bábkarského krúžku. Navrhol nielen tieňohru do Kráľa Lávru Havlíčka Borovského, s ktorou bol potom súbor na Bábkarskej Chrudimi, ale na škole mal aj jedno zo svojich prvých pantomimických vystúpení (1956). Kým začal študovať herectvo na bratislavskej VŠMU, mohli sme sa s ním stretnúť aj v martinských Divadelných dielňach pri realizácii bábok pre ochotnícke súbory. Profesionálnu kariéru míma začal roku 1960 v pražskom štúdiu divadla E. F. Buriana D 34, kde (spoločne s E. Žlábkom) založil Pantomimický súbor a kde sa zrodila aj jeho postava Kefku. Už ďalší rok sa súbor presťahoval do Bratislavy, kde až do roku 1968 vzniklo niekoľko pozoruhodných pantomimických inscenácií. V postave Dirigenta hosťoval aj v Štátnom bábkovom divadle v Slavíkovej čiernodivadelnej pantomimickej revue Moment muzikál (1967). Zakrátko emigroval a v Kolíne nad Rýnom otvoril svoje súkromné Divadlo Kefka. Tam založil medzinárodný festival pantomímy Kaukliar. Bol profesorom na Folkwangovej umeleckej škole v Essene a vystupoval so súborom po celom svete. Po roku 1989 sa vrátil na Slovensko, kde sa v Bratislave stal umeleckým riaditeľom Divadla Aréna a Medzinárodného inštitútu pohybového divadla. Pôsobil tu až do roku 2002, kedy sa opäť vrátil do Nemecka. Je pozoruhodné, ako na jeho tvorbu vplývali výrazové prostriedky bábkového divadla. Nielenže pri svojich začiatkoch vytvoril komickú etudu marionety, pod názvom Bábka, ale v jeho inscenáciách sa stretávame s maskami, výtvarnými objektmi, čiernym divadlom a s bábkami rôznych druhov. Azda najmarkantnejšie v inscenácii Mozartovej Figarovej svadby (mala premiéru v Opere SND) a v Brechtovej Opere za tri groše, do ktorých si navrhol aj bábky. Jubilujúci, stále aktívny a po svete vystupujúci Milan Sládek má neuveriteľnú sedemdesiatku. V marci hosťoval na scéne Slovenského národného divadla so svojimi novými sólovými výstupmi. Neuveriteľné! V každom prípade mu želám do ďalších rokov pevné zdravie a ďalšie umelecké úspechy. Spisovateľ, dramatik a vysokoškolský pedagóg Ján Uličiansky napísal síce útlu, ale obsahovo bohatú knižku Tri hádanky (o bábkovom divadle). Svojím jazykom básnika nás v jednotlivých kapitolách oboznamuje so svetom mŕtvych vecí, ktoré si „žijú“ vlastným životom. Stačí, aby do ich sveta vstúpil bábkoherec, vzal ich do rúk a vtedy sa ich mŕtva existencia mení na divadelný život bábkového divadla. Uličianskeho kniha je vlastne takou malou poetikou bábkového divadla. Má v sebe všetky jeho atribúty divadelnej mágie, premeny neživej veci na bábkový artefakt. V takomto duchu vyznievajú aj ilustrácie osobitého výtvarníka Petra Čisárika. Kniha vyšla v spolupráci s vydavateľstvom Perfekt s Vysokou školou múzických umení v Bratislave. Odporúčam do pozornosti všetkým bábkarom, ale najmä mladým záujemcom o bábkové divadlo.

Loutkář 2/2008, s. 61.

28. přelet nad loutkářským hnízdem

Provozovatelem těchto stránek je Sdružení pro vydávání časopisu Loutkář, Celetná 595/17 Praha, IČ: 67363741. Obsah těchto stránek je předmětem práva autorského a bez svolení provozovatele stránek jej nelze dále šířit. Provozovatel neodpovídá za obsah stránek třetích osob, na které na svých stránkách odkazuje. Vstup do administrace zde.