Loutkar.online

Predmerský, Vladimír: Zápisník zo Slovenska

D. Inštitorisová bola v rokoch 1986 – 89 dramaturgičkou žilinského BD. Prešlo určité obdobie a od roku 1994 je doc. PhDr. Dagmar Inštitorisová, PhD. vedeckou a pedagogickou pracovníčkou Ústavu literárnej a umeleckej komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre pre oblasť dejiny a teória divadla. Hoci sa zaoberá širokým spektrom divadelnej tvorby a jej osobností (naposledy editorka a spoluautorka monografie Peter Scherhaufer – Učiteľ „šašků“, 2006), oblasť bábkového divadla zostala aj naďalej súčasťou jej záujmu. S jej menom sa stretávame aj v Loutkáři. So svojimi študentmi tiahne po bábkových divadlách, aby ich potom na seminárnych hodinách viedla k všeobecným záverom o videných predstaveniach. Niektorí žiaci sú už dnes pri verejných vystúpeniach obrazom jej myslenia… Lebo v oblasti vedeckého myslenia sa D. Inštitorisová cíti ako ryba vo vode. Pripomínam jej pohľad na slovenské profesionálne bábkarstvo O súčasnom jazyku bábkového divadla v publikácii Šamani, mágovia a komedianti (2002), pozornosť venovanú súkromným bábkovým divadlám a ich festivalom, jej úvahy nad rozprávkou na javisku, alebo záujem o oblasť ochotníckeho divadelníctva. Teraz spomínané články a odborné štúdie upravila a včlenila aj s ďalšími dvoma autormi, zaoberajúcimi sa inými divadelnými žánrami (P. Oravec, M. Ballay) do spoločnej publikácie Tváre súčasného slovenského divadla (2006). Takouto formou sa aj odborné články o bábkovom divadle dostávajú do širšieho čitateľského povedomia. Minuloročnú sedemdesiatku básnika, prozaika, dramatika, prekladateľa a publicistu Ľubomíra Feldeka si pripomenula aj Katedra slovenského jazyka a literatúry Pedagogickej fakulty UK v Bratislave. Zásluhou prof. Ondreja Sliackeho (mimochodom, autora bábkových hier a televíznych scenárov pre deti a mládež) usporiadala škola 10. novembra 2006 konferenciu, na ktorej vystúpili odborní referenti, mapujúci jednotlivé oblasti autorovej tvorby (bábkovú nevynímajúc). Teraz všetky príspevky z konferencie, doplnené o niektoré dobové Feldekove názory a tvorbu, vyšli v odbornom časopise o umení pre deti a mládež BIBIANA (roč. XIII., č. 4/2006), ktorý je vlastne slovenským pokračovaním kedysi spoločného časopisu Zlatý máj. Monotematické číslo časopisu obohacujú ukážky vynikajúcich ilustrátorov Feldekových kníh Albína Brunovského, Miroslava Cipára, Ľubomíra Kellembergera, Dušana Kallaya a Petra Uchnára. Dramaturgovia divadiel tu majú jedinečnú príležitosť komplexne sa zoznámiť s Feldekovou tvorbou a prípadne pouvažovať, ktorá z jeho moderne prerozprávaných klasických rozprávok (Veľká kniha slovenských rozprávok, Reader´s Digest), by bola vhodná pre dramatizáciu. Meno umeleckého fotografa Tibora Huszára (1952), absolventa pražskej FAMU (1983), poznáme z viacerých jeho významných fotografických publikácií. Pozoruhodná je najmä kniha venovaná vynikajúcej osobnosti slovenského výtvarného umenia Kolomanovi Sokolovi, ktorého tvorbu sledoval Huszár počas svojho niekoľkoročného pobytu v USA. Teraz Huszár vydal objemnú knihu (údajne vážiacu šesť kilogramov) s titulom Na krídlach večnosti (2006), v ktorej sú jeho fotografické pohľady na slovenské i zahraničné divadelné inscenácie. Medzi inými aj zábery z dvoch predstavení bratislavského, vtedy ešte Štátneho bábkového divadla; Gogoľovho Plášťa hosťujúceho činoherného režiséra Romana Poláka a Mozartovej Čarovnej flauty v réžii Jozefa Bednárika. Režisér Milan Tomášek (1. marca 1927) sa narodil síce v Čechách, ale narukovať musel do Banskej Bystrice. Tam si našiel svoju životnú družku, s ktorou spoločne stáli v roku 1960 pri zrode profesionálneho bábkového divadla. S výtvarníkom K. Hejcmanom tu vytvorili niekoľko vydarených inscenácií (pripomeniem aspoň Markovej Diablov most, 1966). Následne odišiel do plzenského Divadla detí, aby sa po dvoch rokoch opäť vrátil na Slovensko. Zakotvil v žilinskom BD, kde pôsobil ako režisér až do svojho odchodu na dôchodok (1987). Spoločne s výtvarníkom Jiřím Bláhom úspešne uviedli Pavlíčkovho Slávika (1970). Z ďalších Tomáškových réžií pripomeniem aspoň výpravného Koníčka Hrbáčika (1977) s bábkami a maskami Jany Pogorielovej a Pilného čiernodivadelnú Revue Ferri a Tonny (1976), s ktorou divadlo prebrázdilo bezmála polovicu sveta. Milanovi Tomáškovi k jeho životnému jubileu želáme pevné zdravie a príznačný optimizmus.

Loutkář 2/2007, s. 58.

Provozovatelem těchto stránek je Sdružení pro vydávání časopisu Loutkář, Celetná 595/17 Praha, IČ: 67363741. Obsah těchto stránek je předmětem práva autorského a bez svolení provozovatele stránek jej nelze dále šířit. Provozovatel neodpovídá za obsah stránek třetích osob, na které na svých stránkách odkazuje. Vstup do administrace zde.