Ozábalová, Ivica: Josef Krofta so Začarovanými gajdami v Bratislave

Josefa Kroftu netreba bábkarom zvlášť predstavovať. Je známou osobnosťou, svojou tvorbou ovplyvnil vývoj bábkového divadla na celom svete. Jeho hviezda žiari na bábkarskom nebi nepretržite už niekoľko desaťročí. 11. a 12. mája 2006 mal však svoju prvú premiéru na Slovensku, a to v Bratislavskom bábkovom divadle, kde uviedol hru J. Kroftu a Z. Vondráčkovej, ZAČAROVANÉ GAJDY, voľné spracovanie Strakonického dudáka J. K. Tyla.

Veľa vody pretieklo v Dunaji, kým si znova zavítal do metropoly na oboch jeho brehoch, Bratislavy. Tentoraz z trošku iného dôvodu, ako pred štyridsiatimi rokmi…

Bol to zvláštny návrat, možno trochu sentimentálny. Roku 1966 som si totiž v Bratislave vo VUS-e (Vojenský umelecký súbor) „odkrúcal vojnu“. Teraz som sa sem vrátil na pozvanie môjho spolužiaka a dobrého priateľa z pražskej DAMU, šéfa umeleckého súboru Bratislavského bábkového divadla, Dušana Štaudera. Presnejšie povedané, podarilo sa mu uhovoriť ma na hosťovačku.

Je to tvoje prvá réžia v Bratislave?

Nie, prvou bola réžia Jánošíka s Mariánom Labudom v hlavnej roli vo VUS-e, ale pokiaľ ide o bábkové divadlo, je to môj bratislavský, ba celoslovenský bábkarský režijný debut.

Bratislavskému bábkovému divadlu si ponúkol úpravu Tylovho Strakonického dudáka pod názvom ZAČAROVANÉ GAJDY. Prečo práve tento titul?

Ťažko sa hľadá titul a téma pre zahraničie, aby u diváka „zabrali“ a Bratislava, bohužiaľ, zahraničím je. Našťastie pocit československej vzájomnosti sa hranicami nepodarilo odstrániť a práve na túto strunu sme chceli udrieť v našej inscenácii.

Režíroval si vo svojom materskom divadle DRAK v Hradci Králové, v mnohých zahraničných divadlách a pripravil si nejeden medzinárodný bábkarsky projekt. Niektoré tvoje inscenácie sme mohli vidieť na festivale Bábkarská Bystrica (Šípková Ruženka, Pieseň bohatierov Kalevaly, Kráľovná Dagmar, Pinokio, Orfeus v podsvetí, Hamlet, Mor na tie vaše rody!). Vždy boli festivalovou udalosťou. Ako sa ti javí tvorba Bratislavského bábkového divadla?

Veľmi ju nepoznám, nemal som veľa príležitostí ju sledovať. Nemohol som sa zbaviť dojmu, že ide skôr o divadlo konzervatívne, podobné pražskému Ústřednímu loutkovému divadlu. Teraz som príjemne prekvapený. Spolupracujem so skupinou mladých ľudí.

Práve v tomto období sa totiž zavŕšila generačná výmena v umeleckom súbore. Väčšinou ho tvoria už absolventi bratislavskej Katedry bábkarskej tvorby VŠMU, teda najmladšia bábkarská generácia. Z tých skôr narodených v ZAČAROVANÝCH GAJDÁCH účinkuje iba Dušan Štauder a o niečo mladší Robo Laurinec.

Podobná situácia je u nás v DRAK-u. Je tam už len Jirko Vyšohlíd a ja a na druhej strane môj syn Jakub – režisér so skupinou mladých hercov, svojich generačných súputníkov. Sme síce odlišné generácie, ale spája nás fenomén bábky a máme k sebe vzájomný rešpekt.

Povedz mi úprimne, podarilo sa ti v Bratislave uplatniť a využiť svoje režijné postupy a bohaté skúsenosti?

Áno. V scénografickej zložke sa mi mimoriadne dobre spolupracovalo s vynikajúcimi výtvarníkmi Evou Farkašovou a Jánom Zavarským. Pokiaľ ide o hercov, ihneď sa mi zapáčili ako typy. No keďže sú mladí a nemajú dostatok hereckých skúseností zatiaľ divadlo stále iba hrajú, nerozmýšľajú v javiskovej situácii. Stretávajú sa tu tiež viac so syntetickým herectvom ako s klasickou animáciou, čo sú zadania náročnejšie, ale zaujímavejšie.

A čo živá hudba, taká typická pre „hradecké“ inscenácie? Aj v Bratislave je funkčnou a rovnocennou zložkou inscenácie, nielen ilustratívnou?

Chalani-čerti za mesiac zvládli svoj predpísaný hudobný part, mnohí z nich predtým na žiadnom hudobnom nástroji vôbec nehrali. Na scéne fungujú ako skvelá kapela.

Skúšal si naozaj veľmi intenzívne. Našiel si si aspoň chvíľku času, aby si sa prešiel mestom a navštívil priateľov?

Mesto opeknelo, je síce malé, ale milé. Z nostalgických dôvodov som hľadal budovu kasární, kde som vojenčil, no nenašiel som ju, vraj ju zbúrali. Zašiel som samozrejme do školy, na Katedru bábkarskej tvorby VŠMU. Stretol som sa tam s priateľmi a spolužiakmi, dnes pedagógmi tejto školy. Videl som výborné predstavenie Lorcovej Krvavej svadby v netradičnom priestore s vynikajúcou scénografiou, hudbou, réžiou i hercami. Som nesmierne šťastný, že máme toľko šikovných mladých nasledovníkov.

Neraz som sledovala skúšky ZAČAROVANÝCH GÁJD a zdalo sa mi, že práca s tebou mladých baví a napĺňa ich, teba osviežuje a obom stranám prináša nové skúsenosti. Radosť z tvorby bola evidentná.

Kým som umeleckému šéfovi povedal svoje definitívne áno, trvalo to dosť dlho. Potom som ochorel a mal som vážne obavy, že nebudem môcť splniť daný sľub a réžiu realizovať. Som však tu, robí sa mi dobre a príjemne. Po víkende sa vždy teším na začiatok nového týždňa, keď začínam skúšať v Bratislave, a to je dobré znamenie. Svedčí o tom, že som bol v Bratislavskom bábkovom divadle veľmi rád.

Loutkář 4/2006, s. 155.

28. přelet nad loutkářským hnízdem

Provozovatelem těchto stránek je Sdružení pro vydávání časopisu Loutkář, Celetná 595/17 Praha, IČ: 67363741. Obsah těchto stránek je předmětem práva autorského a bez svolení provozovatele stránek jej nelze dále šířit. Provozovatel neodpovídá za obsah stránek třetích osob, na které na svých stránkách odkazuje. Vstup do administrace zde.