Predmerský, Vladimír: Česi získali dve ceny

Organizátorom tohtoročného 18. Medzinárodného festivalu sa podarilo dostať do srbskej Subotice(15. – 21. 5. 2011) divadlá z 18 krajín sveta, medzi nimi aj atraktívne súbory z Iránu, Peru, Kazachstanu, Brazílie a Arménska. Z nich najviac prekvapilo mladé kazachstanské Oblastné bábkové divadlo Alakaj (1985) z mesta Aktobe. Hra Kto zapletá koňom hrivy? je bohato rozvinutý epos, tradovaný kazašskými ľudovými spevákmi, v ktorom bohatier-batyr, bojuje s mytologickými bytosťami, aby si zachoval svoju česť. Režisér Jevgenij Permiakov postavil inscenáciu na výtvarnej symbolike vychádzajúcej z ľudového dedičstva (výtvarníčka A. T. Kurmanalina), zobrazujúcej život a zvyky stepných kočovníkov a ich koní. Atmosféru dotvárala z rovnakých prameňov čerpajúca hudba, naživo interpretovaná hudobníkmi na ľudových nástrojoch, medzi ktorými sa ozýval aj nám dobre známy ústny brnkací nástroj drumbľa.(Cena za originálnu hudbu pre skladateľa Aliho Jermekbajeva). Profesionálne pripravený súbor sa predstavil nielen po stránke animácie rôznych druhov bábok, ale tiež pri tanečných a akrobatických kreáciách. Inscenáciu charakterizoval expresívny herecký prejav na čele s Jerbolovom Ismagulovom v titulnej postave hrdinu Foala (Cena za herecko-animátorské majstrovstvo).

Väčšina ocenených inscenácií postrádala práve takúto kompaktnosť najmä v oblasti dramatickej výstavby hry a jej príbehovosti. Nie je to však úkaz nový. Režisérom pri práci s textom, najmä ak sú jeho autormi, obyčajne chýba ruka oponenta. V prípade, že sú aj jeho scénografmi, potom hlavnú pozornosť sústredia na výtvarnú zložku inscenácie. Práve tá sa neraz stala dominujúcim prvkom viacerých festivalových inscenácií, nedoceňujúcich nielen ich literárno-dramatickú zložku, ale prekrývajúcu aj herecký prejav. Grand Prix festivalu si odniesol francúzsky súbor z Paríža, vedený režisérom a výtvarníkom Jeanom-Pierrom Lescotom, ktorý si za inscenáciu Môj Pinokio prevzal aj Cenu za scénografiu. Inscenácia bola scénickou, mobilne sa meniacou panelovou tieňohrou s využitím drevenej bábky hrdinu. Ale so zaujímavo riešenou tieňohrou prišlo tiež berlínske Divadlo z ďaleka, kde sa v inscenácii Ten malý som ja hralo v prvom pláne s bábkami, ktorých tiene sa premietali v druhom pláne na bielom plátne. Cenu za réžiu získal Jurij Utkin za inscenáciu Rozprávky z nebeského podkrovia, uvedenú Irkutským oblastným bábkovým divadlom. V dvoch ocenených ruských inscenáciách sa predstavila ich príznačná animačná dôslednosť a mnohotvárny herecký prejav.

Pozornosť obecenstva si získalo Juhočeské divadlo z Českých Budějovíc s inscenáciou hry No comment! režiséra Jevgenija Ibragimova, hoci by jej prospela kratšia minutáž a jasnejšie pointované jednotlivé obrazy. Päťčlenná medzinárodná porota, v ktorej bol aj český scénograf a kostýmový výtvarník Pavel Hubička, udelila Kateřine Štolcpartovej Cenu za esteticko-technologické riešenie bábok a juhočeskému súboru Cenu za tímové animátorské majstrovstvo.

Medzi držiteľov Malého princa, Ceny za celoživotné dielo sa zaradil popredný rumunský scénograf Eustaciu Gregorian a srbská bábkoherečka a režisérka Irena Toth.

Festivalu sa zúčastnil aj generálny sekretár UNIMA Jacques Trudeau, ktorý na večernom stretnutí prezentoval Svetovú encyklopédiu bábkového umenia. Organizátori festivalu sa ju chystajú vydať v srbčine. Netreba o tom pochybovať, pretože doteraz každoročne (od roku 2006) vydali preklad niektorej odbornej knihy(H. Jurkowski: Metamorfózy bábkového divadla v 20. storočí, Teória bábkarstva, Svet Edwarda Gordona Craiga, S. Obrazcov: Moja profesia I. a II. diel) a súčasne publikácie (v srbčine a angličtine) z príspevkov, ktoré odzneli na predchádzajúcich dvoch medzinárodných sympóziách. Pre chorobu chýbal práve jej iniciátor a vedúca osobnosť, pravidelný predseda medzinárodnej poroty profesor Henryk Jurkowski. Jeho meno a názory sa však na festivalovej pôde spomínali pri rôznych príležitostiach. Priestor dostal aj známy maďarský teoretik a historik Géza Balogh, autor knihy Bábkarstvo v Maďarsku (Budapešť, 2010), v ktorej ucelene a objavne mapuje históriu maďarského bábkarstva od 18.storočia po súčasnosť.

Loutkář 4/2011, p. 179.