Loutkar.online

Dzadíková, Lenka: Bábkové divadlo ako exkluzívna filantropia

V starších rozhovoroch ste sa kriticky vyjadrili o slovenskom bábkovom divadle, ktoré bolo podľa vás degradované na “rozprávočky”. Ako ho vnímate v súčasnosti?

Súčasné bábkové divadlo je pre mňa záhodou a je mi už aj dosť vzdialené. Nie som v téme ani v priestore. Naposledy som mal možnosť vytvoriť inscenáciu v kamennom bábkovom divadle tuším pred viac ako desiatimi rokmi a môj názor je, že bábkové divadlo na Slovensku sa stále uzatvára progresívnym tvorcom s vlastným názorom… A nezávislé bábkové divadlo na Slovensku asi neexistuje.

Ste režisérom filmu Babie leto, hraného dokumentu Devínsky masaker, pripravovali ste horor i bábkový film, pracujete v televíznej tvorbe. V akom stave sú v súčasnosti vaše filmárske práce a filmárske ambície?

Väčšinu času mi zaberajú komerčné a televízne projekty. Film je, najmä na Slovensku, dlhodobá práca, a tak pripravujem niekoľko filmových projektov, z ktorých hádam aspoň jeden za pár rokov zažije premiéru na plátne.

Dezorzovo lútkové divadlo existuje viac ako desať rokov. Čo všetko obnáša udržať pri živote nezávislé bábkové divadlo, ktoré hrá pre dospelých?

Obnáša to stratu času a vlastných peňazí, ktoré dávate do niečoho, čo sa javí ako boj s veternými mlynmi. Na Slovensku neexistuje tradícia ani erudícia ako napríklad v Česku. Ľudia stále vnímajú bábkové divadlo ako divadlo primárne určené iba pre deti. To, čomu sa venujem ja so svojimi kolegami, nazývam luxusným koníčkom a exkluzívnou filantropiou.

Od roku 2012 máte vlastnú stálu scénu – Kabinet bábkového divadla. Podarilo sa vám naučiť dospelých ľudí pravidelne navštevovať bábkové divadlo?

Hlavne sa mi podarilo splatiť úver, vďaka ktorému sme zrealizovali rekonštrukciu a ktorý som si musel vziať, ak som chcel našu tvorbu a existenciu zmysluplne posunúť. No ten úver sa nesplatil z príjmov zo vstupného, ale z mojich komerčných aktivít. Na naše produkcie sa síce naučila chodiť malá skupinka divákov, ktorí objavujú čaro bábkového umenia pre dospelých, no nebyť grantov z Ministerstva kultúry SR, môžeme našu “búdu” zavrieť. Ale akonáhle prídeme na festival, sála je vždy plná. Pravidelné hranie s našim obsahom je naozajstná rarita.

V roku 2014 v divadle nastali personálne zmeny. Od svojho vzniku ste boli čisto mužské zoskupenie. Je prijatie herečky do súboru zámerom alebo dôsledkom mimoumeleckých vplyvov?

Lútková artistka Hera Turban vždy túžila hrať v našej kompánii. A keď sa jeden náš bývalý artista rozhodol kráčať umeleckým životom inou cestou, museli sme sa k našej budúcej existencii postaviť zodpovedne a prijať ju medzi seba. Aj keď to odporuje starej múdrosti, ktorá hovorí, že na loď a do bábkového divadla ženy nepatria.

Čo bude vašou najnovšou premiérou?

Bude to dobrodružná marionetová hra Ján Ošík z pera Agdu Bavi Paina a chceme ňou prekročiť tieň, ktorý vytvoril “úspech” staršej inscenácie Perun, Hrom bezbožných abo Pogrom Slávia.

Chystáte ďalšiu inscenáciu aj v projekte Slovenské marionetové divadlo?

Napodiv áno. Pokúsime sa vytvoriť klasické stolové marionetové rodinné divadlo.

Loutkář 5/2015, p. 41.

This website is maintained by Sdružení pro vydávání časopisu Loutkář, Celetná 595/17 Prague, ID no.: 67363741. The content of this website is subject to copyright law and without consent of its owner may not be disseminated further. The owner does not accept any responsibility for the content of third-party websites linked from this site.