Podpořte Časopis Loutkář nákupem na internetu

Predmerský, Vladimír: Zemřeli

BEĎO

Jozef BednárikK (17. 9. 1947 Zeleneč – 22. 8. 2013 Bratislava)

Hoci je v povedomí ľudí zapísaní ako režisér, po skončení bratislavskej umelecko-priemyselnej školy išiel študovať herectvo na VŠMU. Po jej absolvovaní účinkoval na doskách Divadla Andreja Bagara v Nitre. V polovici sedemdesiatych rokov založil v rodnom Zelenči ochotnícky súbor, pre ktorý upravil a svojským spôsobom naštudoval tituly svetových autorov, napr. Gogoľa, Maupassanta, Brechta, Kafku a ďalších, s ktorými slávil úspechy v Rakúsku, Nemecku, Juhoslávii, Monaku, Francúzsku a Japonsku. Režijné výsledky ho priviedli k rozhodnutiu venovať sa režijnej tvorbe profesionálne, najprv v nitrianskej činohre. Ku opernej réžii ho priviedol v roku 1986 hudobný skladateľ a bývalý dramaturg žilinského bábkového divadla Jozef Revallo, vtedajší riaditeľ Komornej opery Slovenskej filharmónie. Odtiaľ už viedla cesta na domáce i zahraničné operné, činoherné a muzikálové scény. Jeho inscenácie patrili k vrcholom sezóny, aj keď odborná kritika sa v začiatkoch nie vždy vedela s nimi stotožniť. S Beďom, lebo tak sme ho všetci volali, som sa začal stretávať počas môjho pôsobenia v televízii. Najprv v sedemdesiatych rokoch ako s hercom v televíznych inscenáciách. Nezabudnuteľným zostal jeho Trpaslík Martinko Klingáč v Zlatej priadke. A potom ako s režisérom pri spolupráci na televíznych inscenáciách. On je tvorcom napr. Česalovho sedemdielneho seriálu Posledný drak. Bábky sa stali samozrejmou súčasťou jeho vyjadrovacích prostriedkov nielen v televízii ale tiež v činohre, opere a muzikáloch. Svoj názor na bábkové divadlo predstavil najprv v Bakošovej-Hlavenkovej hre Gulliverove cesty (1985), aby potom postavil bratislavský súbor pred neľahkú úlohu operných diel: Mozartovu Čarovnú flautu (1990), Donizettiho Nápoj lásky (1994) a Čajkovského balet Luskáčik (2001). Jeho dôsledná režijná pripravenosť bola všeobecne známa. Ale rovnako ju vyžadoval od svojich spolupracovníkov a samozrejme aj od hercov. Beďov príznačný \“slovník\” výrazov počas skúšok je síce nepublikovateľný, ale aj najväčšie herecké hviezdy sa naučili, že sa preto nemôžu urážať a radšej pridali na splnení jeho profesionálnych požiadaviek. On vedel počas verejnej generálky pochváliť talentovaného začínajúceho herca, ale nemilosrdne vyhnať z javiska suverénne sa pohybujúceho televízneho kameramana… Beďo žil iba divadlom. A keď sa jedného dňa rozhodol, pre nás ostatných nepochopiteľne, definitívne skončiť s divadlom, lúčil sa s každým poslednou inscenáciou. V Bratislavskom bábkovom divadle s Nortonovým muzikálom Ču Či Čau (2007). Už sa teda s Beďom nestretnem v bratislavských uliciach, aby ma so sebe vlastným zaujatím informoval, čo zasa vynikajúce videl na európskych javiskách. Odišiel nielen nenahraditeľný veľký umelec ale aj ľudský človek. Česť jeho pamiatke.

Loutkář 4/2013, p. 49–50.

This website is maintained by Sdružení pro vydávání časopisu Loutkář, Celetná 595/17 Prague, ID no.: 67363741. The content of this website is subject to copyright law and without consent of its owner may not be disseminated further. The owner does not accept any responsibility for the content of third-party websites linked from this site.