Loutkar.online

Hledíková-Polívková, Ida: Festival plný dobrej úrody

V Žiline sa v dňoch 17. – 19. 6. 2009 uskutočnil prvý ročník nesúťažného festivalu – prehliadky slovenských bábkových divadiel. Vlani žilinské bábkové divadlo preverilo svoje možnosti i reakcie bábkarskej verejnosti na nultom ročníku. Všetci sa zhodujeme na tom, že nultý ročník dopadol nad očakávanie organizátorov i účastníkov. Potreba vytvorenia platformy pre celonárodnú konfrontáciu tvorby na poli bábkového divadla sa ukázala ako opodstatnená hlavne po preorientovaní sa bývalej slovenskej prehliadky Bábkarská Bystrica na festival bábkových divadiel krajín V4. Po rokoch sa ukázalo, že slovenskej bábkarskej obci vlastný priestor chýbal.

Tak ako vlani, v Žiline sa stretli všetky stále profesionálne bábkové divadlá (Bratislava, Nitra, Žilina, Banská Bystrica, Košice), ako aj nezávislé divadlá (PIKI, Dezorzovo lútkové divadlo z Bratislavy, Babadlo z Prešova, K.B.T. z Popradu, Divadlo oPROTI z Bratislavy, Katedra bábkarskej tvorby z Bratislavy, BIBIANA – Medzinárodný dom umenia pre deti z Bratislavy, činoherné divadlo pre deti a mládež LUDUS z Bratislavy a Divadlo Commedia z Popradu. Trojdňový program bol husto naplnený inscenáciami, súčasťou programu bolo vyhlásenie výsledkov súťaže zvanej Artur o najlepšiu hru pre deti a mládež, ako aj valné zhromaždenie Slovenského centra UNIMA a premietanie staršieho dokumentárneho filmu z archívu Slovenskej televízie Na návšteve u drevenej Tálie autorky Idy Hledíkovej-Polívkovej. Primárnymi boli však inscenácie, ktoré priniesli zaujímavý pohľad na bábkarské dianie na Slovensku. Všeobecne možno konštatovať, že dvadsaťročná výchova profesionálov bábkového divadla na Katedre bábkarskej tvorby VŠMU v Bratislave priniesla svoje ovocie. Absolventi školy dostávajú priestor nielen ako tvorcovia, ale v Žiline je riaditeľom vyštudovaný bábkoherec Peter Tabaček, ktorý sa svojej riaditeľskej funkcie zhostil veľmi dobre. Spoločne s umeleckou šéfkou Janou Eliášovou sú dobrý tandem, ktorý spoločne vytvára tvorivý priestor a dobrú atmosféru v divadle, čo sa akosi automaticky prenieslo aj na ich festival Bábková Žilina a pomaly sa to začína ukazovať aj na umeleckých výsledkoch divadla. Na Slovensku teda dochádza ku generačnej výmene, čo je viac ako potrebné, chýba napríklad generácia päťdesiatnikov v divadlách, kde takmer nemá žiadne zastúpenie. Prehliadka poskytla obraz súčasného bábkového divadla na Slovensku, ktorý je prinajmenšom zaujímavý a pestrý nielen v dramaturgii, ale aj v širokej ponuke výrazových prostriedkov bábkového i nebábkového divadla.Organizátori zaradili do programu 16 inscenácií, z čoho rovná polovica boli inscenácie na veľmi dobrej až výbornej umeleckej úrovni. K takým patria inscenácie Bábkového divadla Žilina (Láska k trom pomarančom v réžii Milana Sládka, Božská komédia v réžii Jakuba Nvotu), inscenácia Zazi v metre – KBT VŠMU Bratislava v réžii Petra Palika, Perun v réžii Gejzu Dezorza, inscenácia košického bábkového divadla Filipko a ježibaba v réžii známeho bieloruského režiséra Olega Žugdžu, Lakomstory z Londýna v podaní Starého divadla Nitra v réžii Kamila Žišku, činohra Žena cez palubu v réžii Adriany Totikovej, O deviatich mesiačikoch Kataríny Aulitisovej-Piktorovej a možno sem priradiť i živé interaktívne predstavenie Janko Polienko v interpretácii Nely Dušovej z dielne Evy Čárskej (scenár). To, čo sme si roky na Slovensku želali , sa dnes stalo skutočnosťou. K dvom stálym režisérskym menám (Ondrej Spišák, Marián Pecko) pribudli ďalšie a s príznačnou razanciou. Sú to absolventi bratislavskej Divadelnej fakulty VŠMU – charizmatický Kamil Žiška, s ktorého menom sa v mnohých slovenských divadlách často stretáme, Gejza Dezorz výrazný, provokujúci režisér so silným výtvarným videním, režíruje aj hrané televízne formáty a svoju výraznú pečať zanechal aj v Slovenskom rozhlase, kde dostal niekoľko ocenení. Pre zaujímavosť – v rozhlase režíroval tradičnú bábkovú hru o Jenovéfe tak zvukovo a interpretačne plasticky, že poslucháči majú pocit, že naozaj sedia v “gašparkovom” divadle. Prvé inscenácie Petra Palika, v súčasnosti dramaturga v BD Žilina, (napr. Zazi v metre, či školská inscenácia Konrád, chlapec z továrne podľa predlohy rakúskej autorky Christine Noestlingerovej) ukazujú, že slovenské bábkové divadlo má na tvorivom poli výraznú posilu. Rovnocennou súčasťou tejto dobrej bilancie sú aj dve mladé režisérky, absolventky bábkarskej réžie a dramaturgie Zoja Zupková (úspešne režírovala napr. školskú inscenáciu Rodinné príbehy) a Pavlína Musilová, ktorej výrazným úspechom, prezentovaným na festivale vo francúzskom Nancy, či na festivale Zlomvaz v roku 2007 bola inscenácia hry Viktora Dyka Krysiar. Šlo o príťažlivú modernú pohybovo-bábkarskú inscenáciu. Do slovenských bábkových divadiel prichádzajú tvoriť i ďalší mladí talentovaní režiséri, napríklad Jakub Nvota – spolupracoval s BDNR v Banskej Bystrici (kde úspešne režíroval hru S. I. Witkiewicza Belzebubova sonáta alebo skutočný príbeh z Mordovaru), v Bábkovom divadle v Žiline režíroval jarmočnú parafrázu Shakespearovej hry s názvom Othello alebo Škrtič benátsky a naposledy taktiež plenérovú jarmočnú parafrázu diela Dante Alighieriho Božská komédia).

Vráťme sa však festivalu. Dve žilinské festivalové inscenácie niesli atribúty vysoko štylizovaného pohybového divadla. Klasik, mím a fenomén Milan Sládek ponúkol vysoko profesionálnu inscenáciu opery Sergeja Prokofieva Láska k trom pomarančom (predloha podľa rovnomennej rozprávky Carla Gozzihobola hraná v bábkovom divadle v Čechách, napr. v r. 1982 ÚLD, réžia J. Jaroš i na Slovensku v BD Žilina ako divadlo masiek v r. 1964, réžia J. Jaroš). Terajšia žilinská inscenácia prináša vynikajúcu pohybovú inscenáciu s maskami (navrhol ich Milan Sládek) a čiastočne temer v závere inscenácie s použitím klasických bábok so štylizovaným pohybom dosiahnutým tradičným vodením bábok na spôsob japonskej tradície divadla Joruri. Druhé žilinské predstavenie prinieslo pouličné, avšak tiež pomerne výrazne pohybovo štylizované dielo, Božskú komédiu Danteho, ktorá sa principiálne odohrávala na dvoch točiacich sa kruhoch. Žilinské námestie zažilo počas festivalu jarmočnú buffonádu. Režisér a autor scenára Jakub Nvota prináša Danteho verše prostredníctvom vystúpenia pouličných eskamotérov. Veľký Joe, šéf skupiny uvedie do hypnózy médium, prostredníctvom ktorého sa pred divákom zobrazuje deväť pekelných kruhov. Predstavenie bolo pre diváka príjemnou zábavou a náročným kusom najmä pre celý herecký kolektív, v ktorom nebolo slabších výkonov. Žilinčania obe festivalové predstavenia zahrali s vysokým nasadením. Staré divadlo Karola Spišáka (SDKS), ktoré má na svojom čele známeho režiséra Ondreja Spišáka, prinieslo na festival príbeh Charlesa Dickensa Vianočná koleda pod názvom Lakomstory z Londýna. Napriek pochmúrnosti predlohy, v ktorej sa stretávame s chudobou a s lakomým Scroogom, ponúkol režisér Kamil Žiška s nitrianskymi bábkohercami zábavnú a úsmevno-hojivú inscenáciu plnú vtipu, recesie a radosti. Režisér aj s hercami tak dosiahli katarziu prostredníctvom protikladu predlohy a spôsobom jej realizácie, čo prinieslo mimoriadny efekt a výborný divácky zážitok. V inscenácii sú bábky použité okrajovo a spoločne s “kvázi maskami” (preoblečenie hercov za duchov minulosti, prítomnosti a budúcnosti) dopomáhajú k vytvoreniu komického efektu. Inscenácia je citlivo vyvážená, jej morálna výpoveď zostáva zreteľná. Košické bábkové divadlo ponúklo festivalu bábkovú hru,“dielo žánrovo blízke jarmočnému divadlu plné groteskných i poetických obrazov” – Rozprávku o Filipkovi a ježibabe. Ide o bieloruskú hru z pera Siarheja Kovaľova, ktorú v Košiciach inscenovali bieloruskí tvorcovia na čele s Olegom Žugdžom, v medzinárodnom povedomí známym režisérom bábkového divadla mladšej strednej generácie. Košičania predviedli kultivovanú inscenáciu postavenú na hre s bábkou a čistej invenčnej animácii, tak ako aj na výborných individuálnych animátorsko-interpretačných výkonoch, v animátorskej zložke so zmyslom pre detail. Košická inscenácia priniesla festivalovému publiku príjemný zážitok a vysoko profesionálne bábkarstvo. Bratislavská Katedra bábkarskej tvorby oslovila na réžiu absolventského ročníka bábkoherectva svojho niekdajšieho absolventa Petra Palika, ktorý naštudoval plnokrvnú inscenáciu hry Zazi v metre, dramatizáciu známeho kultového románu francúzskeho autora Raymonda Queneaua z roku 1959. Palikova koncepcia vychádza z románu, v ktorom autor odhaľuje deformácie dospelých prostredníctvom videnia dieťaťa Zazi, ktorá prichádza do Paríža s túžbou vidieť metro. Palik vykresľuje charaktery s úžasnou plasticitou groteskného pohľadu na “hrdinov” doby 60tych rokov 20. storočia s jej typickými znakmi v správaní mladej generácie i s nadčasovým presahom. Čo sa týka formy a postupov ide o štylizované, dynamické herectvo so skratkovitým esenciálnym vyjadrovaním, náročné na pohyb a náročnú, pomerne hustú interpretáciu textu. Absolventi predviedli bravúrne herecké výkony, režisér ich aj veľmi dobre typovo obsadil. Režisér bol aj autorom výberu hudby, kostýmy navrhla Tereza Mojžišová a scénu Zoja Zupková (obe absolventky Bábkarskej scénografie – Zupková aj réžie a dramaturgie – na Divadelnej fakulte VŠMU). Divadlo PIKI priviezlo z technických príčin obnovenú inscenáciu hry O deviatich mesiačikoch. Publikum šlo preto na ňu viac-menej zo zvedavosti, avšak zážitok bol ohromný. Katarína Aulitisová-Piktorová predviedla bábkoherecký koncert sršiaci prílevom dobrej energie, vtipom a jemným ženským klaunským šibalstvom. Tí, ktorí prišli opäť na túto inscenáciu po rokoch, nielenže neoľutovali, ale mali krásny divadelný zážitok. Po predstavení herečka obdržala množstvo gratulácií a utvrdila sa v tom, že obnovenie staršej inscenácie sa jej vyplatilo. Diváci sa zase utvrdili v tom, že Katarína je vynikajúca herečka. Bábkarský koncert z úplne iného súdka predviedlo Dezorzovo lútkové divadlo. Jeho režisér, autor a umelecký vedúci Gejza Dezorz, absolvent bábkarskej réžie a dramaturgie na DF VŠMU (absolvoval v r. 2001), pred založením svojho “lútkového” divadla režíroval v niekoľkých slovenských profesionálnych bábkových divadlách. Marionetovej miniatúre s názvom Perun, s ktorou sa predstavili na žilinskom festivale, predchádzal tiež marionetový horor s názvom Dešperanduľa, podľa brnenského autora Huberta Krejčího. Výtvarníkom Dezorzových inscenácií je Martin Dubravay, ktorý vytvoril scénu aj bábky k najnovšej hre Aladára Hrču alias Gejzu Dezorza Perun, Hrom bezbožných abo Pogrom Slávia. Je to bravúrna, intelektuálna, mládeži neprístupná a myšlienkovo i eroticky provokujúca bábková inscenácia, hraná v plnom nasadení čisto pánskym obsadením. Je to ateistická hra, vysmievajúca sa viacerým náboženským vzorom. Tvorcovia v nej poukazujú na nezmyselnosť náboženských vojen prostredníctvom boja pohanských božstiev s kresťanmi (kresťanstvo symbolizujú vierozvestci Cyril a Metod). Inscenácia je marionetovou rošádou so skvele zvládnutým bábkohereckým remeslom, herecky dobre zvládnutá, obsahujúca aj prvky erotiky, ba miestami možno až s pornografickým nádychom. Režisér zohľadňuje síce postupy tradičného ľudového bábkového divadla nielen v istej otvorenej jarmočnej surovosti štýlu, vytvára ako autor hry aj svoj umelý jazyk – skomoleninu spisovného jazyka, no výtvarnými výrazovými prostriedkami je inscenácia v súčasnosti. Inscenácia rozhodne patrí medzi najzaujímavejšie bábkarské produkcie festivalu a je v slovenskej bábkarskej praxi ojedinelá. Ženskú inscenáciu (Žena cez palubu) avšak v nebábkovom garde predstavili bábkarky z divadielka K.B.T. (Poprad) Kristína Sviteková, Barbora Paliková a Anna Čitbajová, mladé a dve z nich úplne čerstvé absolventky bratislavskej bábkarskej katedry. S režisérkou Adrianou Totikovou vytvorili fungujúcu inscenáciu, založenú na osobných až intímnych rozhovoroch o ženských problémoch a túžbach na prahu ich mladého života. Ide o drobnú komornú činohernú inscenáciu zahranú s neuveriteľnou autenticitou a dôveryhodnosťou. Všetky tri herečky, predstavujúce do istej miery samy seba, do istej miery fiktívne situácie, zaujali nasadením, spontánnosťou a prirodzenosťou. Inscenácia vyvolávala v divákoch úsmevy, výbuchy smiechu i pocity porozumenia. Herečky jednoducho zaujali a presvedčili. K tým, akým to ideálne na festivale nevyšlo, patrila inscenácia Bábkového divadla Na Rázcestí z Banskej Bystrice. V minulej sezóne premiérovaný Restart: Frankenstein z pera slovenského autora Michala Ditteho je voľným spracovaním motívov podľa predlohy Mary Shelleyovej. Inscenácia v réžii Mariána Pecka plná ťažoby a šialenstva skôr diváka unavila a v plenéri sa po celodennom maratóne rozbila. Bratislavské bábkové divadlo ponúklo bábkarskú novodobú klasiku v podobe inscenácie hry Jevgenija Speranského Krása Nevídaná. Hosťujúca bulharská scénografka Marieta Golomechová priniesla bábkarskú scénografickú klasiku, ktorá korešponduje s trendami bábkového divadla 80tych rokov. Prvý ročník festivalu Bábková Žilina priniesol mnoho dobrých inscenácií a ukázal sa ako opodstatnený. Držme žilinským palce, nech je úroda aj o dva roky taká dobrá.

Loutkář 4/2009, p. 169–171.

This website is maintained by Sdružení pro vydávání časopisu Loutkář, Celetná 595/17 Prague, ID no.: 67363741. The content of this website is subject to copyright law and without consent of its owner may not be disseminated further. The owner does not accept any responsibility for the content of third-party websites linked from this site.