Podpořte Časopis Loutkář nákupem na internetu

Panovová, Olga: Problémy a východiská slovenského bábkového divadla pre deti

Cieľom nášho stretnutia je odpovedať na otázky aká je situácia v oblasti bábkovej tvorby pre najmenšie deti, s akými problémami sa jej tvorcovia stretávajú a tiež ako k nim pristupujú. Organizátori dnešnej besedy priložili k pozvánke aj niekoľko otázok na danú tému, ktoré súvisia tak s dramaturgiou ako aj s ekonomickými podmienkami. Práve nimi, myslím si, treba začať, nakoľko sú určujúce a ovplyvňujú do značnej miery podobu súčasného bábkového divadla.

Finančný rozpočet v bábkových divadlách sa po roku 1989 začal pozvoľna zmenšovať, čo malo vplyv aj na umelecko-organizačnú štruktúru súborov. Štátne bábkové divadlo v Bratislave, ako aj krajské divadlá v Nitre, v Banskej Bystrici i v Žiline, začali v dôsledku toho redukovať počet interných tvorivých pracovníkov : dramaturgov, scénografov i hercov, a značne sa znížil aj počet premiér. Súčasne s týmto trendom začali pribúdať malé divadielka, najmä tandemy a a sólisti. Neľahké,nepriaznivé finančné podmienky nútia tvorcov obísť sa bez ďalších spoluhráčov, ba aj technikov: stavačov kulís,osvetľovačov ba aj bez zvukárov. Preto začali prevládať produkcie sólistov, či dvojíc; najmä manželské tandemy sa ukázali byť trvalé a produktívne. Neúprosné ekonomické podmienky nútia tvorcov obmedziť sa pri tvorbe inscenácií na minimum. Vynachádzajú úsporné technické (aby mohli sami ozvučovať inscenáciu) i herecké riešenia (hrajú viacero postáv i rozprávača), musia byť všestranní a mimoriadne tvoriví. Napodiv ekonomický diktát, nemá len negatívne dôsledky, ale paradoxne prináša aj viacero pozitívnych stránok. Tak napr. scénografickú výpravnosť a veľké herecké sbory a súbory, účinne nahrádzajú vtipné a fantázieplné komorné inscenácie; v nich sa premyslene a naplno využívajú všetky výrazové prostriedky,najmä tie herecké. Dosahuje sa tak maximálna divadelná účinnosť s minimálnymi nákladmi. Do popredia vystupujú kvality súčasnej dramaturgie,ktorá sleduje aktuálny poznávací trend – tak pri výbere tém ako aj pri ich spracovaní. Úspešne sa rozvíjajú doposiaľ u nás málo pestované mobilné, ľahko prenosné inscenácie, malé formy a žánre divadlo jedného herca, divadlo v kufri, či stolové divadlo.V histórii sa neraz ukázalo,že sú bábkovému divadlu neobyčajne blízke. Hercom umožňujú získať bezprostredný až intímny kontakt s detským divákom, prehovoriť stíšeným hlasom do uška a preniknúť do srdca. Komorné inscenácie malé svojím formátom sú rozprávke vlastné, pretože podporujú rozprávačské umenie,ktoré je rovnako ako v ľudovom prejave spojené s potrebou sprevádzať rozprávané názornou hrou rekvizít, či bábok. Sú to veci známe, ale neboli vždy samozrejmé. Najmä na Slovensku sa rodili malé inscenácie pre najmenších divákov veľmi pomaly a s ťažkosťami.

V Čechách sa tejto oblasti bábkovej tvorby venuje systematická pozornosť už od minulého storočia.

Od roku 1972–3 sa začala v Libereckom divadle písať história Mateřiniek, národných prehliadok inscenácií profesionálnych divadiel pre predškolský vek. Libereckí tvorcovia Karel Novák, Jan Schmid, neskôr Pavel Polák, Jana Hoskovcová, či Zuzana Schmidová, ale i ďalší napríklad Čada z Plzenského divadla a ďalší, ukázali cestu svojím nasledovníkom. Na Slovensku sme o mateřinkách dlho len snívali, napriek ojedinelým ,často individuálnym pokusom členov profesionálnych divadiel sa takýto typ tvorby nepestoval. Situácia sa však po novembri 1989 radikálne zmenila. Vznikli malé divadlá, viaceré z nich dodnes pracujú vyše patnásť rokov. Zo sólistov možno spomenúť napr. Oľgu Hoffmanová, Jana Segešovú, Nelu Dušovú. (Pozoruhodnú sólovú inscenáciu vytvorila Marta Sádecká, inak členka ŠBD.) Sólistický program má v repertoári aj Katarína Aulitisová a Ľubomír Piktor, ktorí sú známy najmä ako dvojica Divadlo PIKI z Pezinka. Divadlo Maškrta z Košíc, či Divadlo Pimprlo zo Žiliny; vyše pätnásť rokov funguje aj Dunajka manželov Strinkovcov z Bratislavy, ojedinele pracujú manželské tandemy aj v trojici. Konečne teda máme mobilné inscenácie pre najmenších. Stále však chýba pracovná prehliadka, ktorá by umožnila bilancovať stav a zistila kvalitu tvorby malých privátnych divadielok. Roky po nej márne voláme. Prehliadka Hráme pre Vás, ktorú už piaty rok organizuje Bibiana v rámci Kultúrneho leta ju žiaľ, nahradiť nemôže. Nie je určená odbornému publiku, ale deťom, z čoho vyplýva jej extenzívny charakter – trvá počas víkendov v dvoch prázdninových mesiacoch.

Slovenskému bábkovému divadlu sa po roku 1989 napriek neľahkým ekonomickým podmienkam prekvapivo začalo dariť. Rok 1989 bol dokonca pre slovenské bábkové divadlo prelomový. Zhodou okolností práve v tomto revolučnom čase,či tesne pred ním,bol na DF VŠMU založený odbor bábkoherectva (o čosi neskôr vznikla Katedra činohernej a bábkohereckej tvorby). Jeho iniciátor Vladimír Predmerský už roku 1986 vypracoval koncepciu a osnovy. Súčasne nastal prílev silných ročníkov slovenských bábkárov – čerstvých absolventov z Prahy,ktorý spôsobil výraznú generačnú výmenu. Treťou novinkou, ktorá prispieva k rozvoju slovenského bábkarstva, bolo otvorenie bratislavskej Bibiany – Medzinárodného domu umenia pre deti; založil ho riaditeľ Bienále ilustrácií v Bratislave Dušan Roll.

V 90. rokoch sa zrodili aj viaceré medzinárodne koncipované festivaly: banskobystrický, topolčiansky, nitransky i bratislavský, ktoré takisto napomáhajú rozvoju slovenského bábkového umenia. V tomto období nastal nevídaný, priam živelný rozvoj neštátnych divadielok. Kým v druhej polovici rokov 80. viedla k vzniku agentúrnych skupín nespokojnosť s tvorivými podmienkami v skostnatenom organizačnom systéme oficiálnych divadiel, teraz bol na prvom mieste pretlak tvorivých síl a túžba po sebavýpovedi. K špičkovým tvorcom – stáliciam na bábkarskom nebi patria už vyše desaťročia manželské tandemy Divadlo PIKI z Pezinka (vlani oslávili 15.výročie) a Divadlo Maškrta z Košíc (manželia Šebovi pred dvomi rokmi 10. výročie) aj divadlo Pimprlo Renáty Repkovej zo Žiliny.

V súvislosti s pozitívnymi premenami divadla pre najmenších nemožno vynechať ani prínos “veľkých”, mestom subvencovaných súborov. Ich tvorba v 90. r. minulého storočia bola poznamenaná radom veľkých hodnotových estetických premien, najmä príklonom k metódam, dramaturgii i poetike štúdiového, autorského divadla. Tvorcovia sa orientovali prevažne na nepravidelnú dramaturgiu, t.j. literárne predlohy epického alebo lyrického charakteru, čo by napokon v bábkovom divadle nebolo nič nové, ani zvláštne. Nový bol prístup k javiskovej adaptácii a jej realizácii. Namiesto úpornej snahy pretransformovať literárnu predlohu do dramatickej podoby, podľa zákonitostí freytagovského modelu a iluzívneho spôsobu inscenovania, sa tak v scenári,ako aj v inscenácii plne priznáva a podčiarkuje epický,alebo lyrický pôvod predlohy. Rozprávačský charakter zostáva zachovaný a spolu s ním aj jeho hodnoty – dôverný tón, predvádzanie rozprávaného a pod. Literárna predloha už nebola ako voľakedy len východiskom z núdze. Prostredníctvom nej začali divadelníci naplňať svoje predstavy o súčasnom bábkovom divadle pre deti, ktoré stavia na kombinácii herca a bábky, či dokonca na štylizovanom herectve bez bábky. V celkom novom svetle sa preto ukázali tiež literárne autorské rozprávky. Pomocou klauniády napríklad našiel Ondrej Spišák ideálny kľúč k obľúbeným prozaickým knihám, putovným zvieracím rozprávkam J. C. Hronského Dubkáčik a Budkáčik, Tri kozliatka.

Literatúra pre deti zostáva teda i naďalej pre bábkarskú dramaturgiu, ako to prorocky predpovedal literárny historik Ján Poliak, nevysychajúcim zdrojom. Zásadne sa však mení režijno – inscenačný prístup k nej. Počas polstoročia prešlo bábkové divadlo neobvykle dynamickým vývojom. Súčasne s premenou bábkovej hry nastali zmeny v inscenačnom prístupe: od činoherného, iluzívneho vzoru k antiiluzívnemu, od dramatickej stavby k stavbe epickej, k otvorenému priraďovaniu a reťazeniu príbehov. Ďalšie zásadné zmeny nastali v troch oblastiach:

1/ v poňatí bábkového divadla a jeho cieľov

2/ v poňatí bábky a jej úlohy

3/ v charaktere a formách komunikácie s deťmi

Pri výbere predlohy pribudla k otázke čo hrať aj nemenej dôležitá otázka ako to hrať. Dramaturgia sa prispôsobuje zmenenej úlohe bábkového divadla. Kým v 50. rokoch bola v popredí didaktická funkcia, v 60. rokoch funkcia esteticko-zábavná, v súčasnosti (v podstate už od polovice 80.tych rokov) je čoraz naliehavejší eticko–poznávací aspekt. Dieťa v dnešnom svete je postavené pred vážne problémy, atakované množstvom informácií, preto je potrebné pomáhať mu orientovať sa v zložitom svete. V bábkovom divadle sa udomácňuje myšlienka Jána Ámosa Komenského škola hrou, ibaže v otočenom poradí: hra – školou. V tomto smere je inšpiratívna originálna dramaturgia Divadla PIKI napr. O deviatich mesiačikoch, Madam Dekla – rácia, či niektoré autorské hry Divadla Maškrta.

Divadlo ponúka deťom navyknutým na pasívne pozeranie TV obrazovky, okrem estetického zážitku, mimoriadne silný zážitok z vlastnej aktivity, priamej účasti na hre a tvorbe. Bábkové divadlo môže si tak získať mladého diváka a ochrániť ho pred pseudokultúrov masovokomunikačných prostriedkov. Umožňuje mu naviac získať sociálne skúsenosti, nadviazať osobný kontakt s tvorcami a umením. Čoraz častejšie sú divadelné predstavenia kombinované s výtvarnými dielňami. Intenzívnejšiu komunikáciu s divákmi uľahčuje od 90. rokov tiež hra a kolektívna improvizácia v netradičnom priestore. Prostredníctvom premyslene a originálne voleného priestoru (mimo bežného javiska, vo foyer, v cirkusovom stane,v plenéri a i.) sa divadelníkom darí aktivizovať divákov aj po fyzickej stránke, zatiahnuť ich do hry, urobiť z nich spoluhráčov. Najaktívnejšie a najvynachádzavejšie si počínali tvorcovia v banskobystrickom súbore (cykly Neposledné predstavenia, Rozprávky), réžisér Ondrej Spišák v nitrianskom Starom divadle a v združení Teatro Tatro,v ŠBD v Bratislave, či divadelníci v rámci výstav v Bibiane, aj mimo nich. Jednou z posledných úspešných akcií tohto druhu bola výstava Deti ticha, ktorá oboznamovala deti so svetom nepočujúcich; ich sprievodcom bol mím Jozef Rigo, absolvent brneneskej Katedry dramatickej hry pre neslyšících na JAMU.

Už aj z tých niekoľkých príkladov, ktoré som tu uviedla, je zrejmé, že bábkové divadlo si nachádza svoje nezastupiteľné miesto v spoločnosti. V prípade, že bude žiť jej problémami, sledovať jej vývoj a potreby, má perspektívu žiť aj naďalej.

Loutkář 5/2006, p. 232–233.

This website is maintained by Sdružení pro vydávání časopisu Loutkář, Celetná 595/17 Prague, ID no.: 67363741. The content of this website is subject to copyright law and without consent of its owner may not be disseminated further. The owner does not accept any responsibility for the content of third-party websites linked from this site.