Dnes som cítil, že to je v poriadku

Rozhovor s Michaelem Vogelem.

Nemecké divadlo Figurentheater WildeVogel spolu s poľským divadlom Grupa Coincidentia vytvorili už piatu spoločnú inscenáciu. Oba tieto súbory patria medzi najrenomovanejšie v oblasti tvorby bábkového divadla pre dospelého diváka. S ich spoločným výskumným projektom o vnímaní snov s názvom Fáza REM Fáza sa predstavili aj na Bábkarskej Bystrici.

Už po piaty krát ste vytvorili spoločnú produkciu s poľským divadlom Grupa Coincidentia. Ako by ste opísali túto spoluprácu a spoločné postupy pri tvorbe?

Primárna práca pri tejto spolupráci a aj konkrétne pri tejto inscenácii, je spojiť nezávislých divadelníkov a jedno štátne divadlo. Je to úplne iný spôsob práce s odlišnými ľuďmi. To čo ste videli dnes večer je toho výsledkom – veľmi osobitý spôsob herectva a umeleckej činnosti. Na začiatku je dôležité zvoliť si dizajn, text a všetko ostatné. Všetko čo sa snažím priniesť k ľuďom je veľmi individuálne.

Čo Vás priviedlo k tomu, že ste sa rozhodli vybrať si tému snovosti?

Bolo to tak, že som sa pozeral na svojho malého syna, keď bol ešte malý. Pozeral sa na mňa, no pri tom spal, stále mal otvorené oči. Neprestajne sa pohybovali a ja som videl, že ma síce nevidí, no jeho oči niečo videli. A to bol ten prvotný moment, ktorý ma naštartoval a zaujal v tejto problematike. Čo videl? Prečo sa jeho telo pohybuje? Táto hranica skutočného života a sveta snov ma zaujala práve na tejto hranici ako skok do iného sveta.

Ako dlho Vám trvalo skúmanie fáz spánku až kým sa ste si vytvorili jasnú predstavu toho čo chcete ísť vytvoriť?

Je obtiažne povedať či som mal jasnú predstavu, pretože tá je vždy úplne iná. Každý večer, každé predstavenie sa to snažím hľadať zas a znova – kde je ten konkrétny obraz alebo moment jasný. Nedokážem slovami popísať čo sa tam bude diať.

Kde nachádzate inšpiráciu pri tvorbe?

Len z priamej tvorby na javisku.

Podieľal sa na tvorbe konečného výsledku celý inscenačný tím, alebo máte vopred všetko ako režisér premyslené?

Áno, jednoznačne áno. Na výslednom celku sa podieľame všetci. Ospravedlňujem sa za krátku odpoveď ale tá to najlepšie vystihuje.

Bolo pre hercov náročné uchopiť tému na javisku?

My istým spôsobom hráme aj improvizujeme. Každý máme rôzne korene, takže je to individuálne. Dôležité je, že máme dôveru v skupinu a tiež v materiály, ktoré sme si pre tvorbu vybrali. Vytvoriť si skutočnú dôveru v publikum, ktoré ešte nemá dôveru k týmto materiálom, to je tá najťažšie časť. Je to naozaj úžasná skupina, oni si to dokážu vždy na javisku zmenežovať.

Ako túto inscenáciu prijímajú vaši domáci diváci v porovnaní so zahraničnými?

Veľmi sa o ňu zaujímajú. V tejto inscenácii nenachádzam veľa odlišností od domáceho vnímania publika s tým zahraničným. Napríklad minulý týždeň sme hrali v Nemecku. Vidím veľké rozdiely práve v tom, keď herci niekedy hovoria v inom jazyku. Dnes sme tu mali angličtinu, poľštinu a aj nemčinu. Práve toto miešanie jazykov je pre každú krajinu a jej divákov odlišné na porozumenie. Preto sa snažíme robiť také kroky, aby tomu ľudia rozumeli a hovorili o tom. Takže vo vnímaní jazyka vidím najväčší rozdiel. Koncentrácia je zas odlišný problém. Keď z hľadiska počuť „aaa“ tak viem, že teraz chápu čo herci hovoria, i keď je to v inom jazyku ako v angličtine. Toto boli najväčšie rozdiely vo vnímaní aj v tomto predstavení. Dnes som cítil, že to je v poriadku.

Článek byl převzat z festivalového zpravodaje festivalu Bábkarská Bystrica TOUR 2018. Další rozhovory a recenze naleznete v online verzi zpravodaje.

Olívia Stachová, 17. 10. 2018

Provozovatelem těchto stránek je Sdružení pro vydávání časopisu Loutkář, Celetná 595/17 Praha, IČ: 67363741. Obsah těchto stránek je předmětem práva autorského a bez svolení provozovatele stránek jej nelze dále šířit. Provozovatel neodpovídá za obsah stránek třetích osob, na které na svých stránkách odkazuje. Vstup do administrace zde.