Loutkar.online
ŠTÁTNE BÁBKOVÉ DIVADLO GOMEĽ Pliš a PlumFoto: Dodo Šamaj, Bábkové divadlo na Rázcestí

Komédia či horor?

Až z ďalekého Bieloruska zavítali na festival Bábkarská Bystrica tour 2018 tvorcovia zo Štátneho bábkového divadla Gomeľ. Po prvý krát sa predstavili na Slovensku a so svojou inscenáciou Pliš a Plum nám tak dali príležitosť objavovať nové kultúrne presahy.

Spomienky na Nemecko, obdobie totality, brutality, krutosti. Ťaživé momenty z týchto chvíľ spod rúk klasika nemeckej literatúry z 19. storočia Wilhelma Buscha, spracovali bieloruskí divadelníci do inscenácie určenej detskému publiku.

Tmavé pochmúrne prostredie, protagonisti bez pozitívnej emócie, postupné úvodné gradovanie príbehu a hereckého konania do absurdnosti, môže navnadiť diváka do atmosféry neobjaveného záhadna. V úvode navodená hororová atmosféra môže vyvolávať prvotný podnet pre rozvoj fantázie z očakávania budúcich udalostí. Potom však príde chaos a stres, umocnený veľmi silnou techno hudbou (E. Milkov) búšiacou ohlušujúcim spôsobom. Nejde však o chaos a stres v hereckom prevedení, ten bol práve pri zdieľaní príbehu veľmi koordinovaný a pri práci s objektami vyobrazujúcimi hrdinov príbehu až statický, nepredávajúci žiadnu emóciu – keď tak iba štylizované mimické prejavy. Herci krikom a rôznou štylizáciou držiac v ruke objekt, vyobrazujúci danú postavu, len prerozprávavajú dej. Ich statickosť sa mení v momentoch, kedy nedržia objekty. Vytvárajú rôzne mizanscény, ktoré kombinujú s dabovaním postáv. Tie predstavujú zväčšeniny častí tela a ich prepracovaný vzhľad vyniká na prázdnej, čiernej scéne (T. Dzivakova). Herci nekomunikujú medzi sebou, prehovory sú zväčša mierené priamo do hľadiska. S divákmi sa nesnažia zblížiť, tlmočiť emóciu, ani postupne gradovať dej a dostať sa tak pod kožu. No možno práve v tom je skrytý ten pravý zámer. Vyvolať odpor, depresiu. Zobrazujú priam až neľudské situácie ako je topenie psíkov, ich mlátenie či samovražda na záver. Ak však malo byť režijným zámerom (J. Divakov) vyvolať depresívne pocity a stiesnenosť, môžeme konštatovať, že vykopnutá lopta trafila presne do brány bez šance jej v tom zabrániť.

Verím tomu, že detský divák vo veku od štrnásť, pätnásť rokov a vyššie by si mohol v inscenácii nájsť isté impulzy, na uchopenie ponúkanej témy alebo sa vyžiť v celkovom vizuále. Taktiež verím, že by sa aj mohol občas zasmiať. Šesťročné dieťa však nedokáže absorbovať ťažký veršovaný text a hľadať v ňom významy, nedokáže uchopiť myšlienku inscenácie, nedokáže prekonať jazykovú bariéru, nedokáže hľadať hlboko skryté metafory, ktoré sa v konečnom dôsledku zlievajú do absurdna. Pri pohľade na inscenáciu na jednej strane a na šesťročné dieťa na druhej strane nedokážem nájsť zlatú strednú cestu pochopenia.

Je však zvláštne pomenovávať niečo, pri čom si nie sme istý, čím by malo byť. Fakt je ten, že nemožno poprieť kvalitu spracovania inscenácie. No práve kontraproduktívnosť, ktorú tvorcovia vytvorili hneď na začiatku vyčlenením si kategórie diváka, spôsobilo to, že ohraničili mantinely vnímania a možnosť presahu a pochopenia celkového zámeru.

Keby sme mali rozoberať každú zo zložiek detailne, v každej by sme mohli nájsť mnoho nedostatkov, ktoré však v konečnom výsledku vytvárali absolútnu súhru a esteticky pútavý tvar.

Každopádne prišlo k nám niečo nové, vizuálne oslovujúce a obsahovo aj štýlovo netypické. Prinieslo to so sebou kopu impulzov, kopu otázok či kopu nového podnetného obohatenia v divadelnom vnímaní. Veď o čom by bolo divadlo keby sa diváka nedotýkalo a nevyvolávalo v ňom žiadne dišputačné pohnútky?

Po vyzdvihnutí všetkých kvalít inscenácie treba jednoznačne konštatovať, že vopred stanovená orientácia na detského diváka a popis k inscenácii o „komédii s trochou čierneho humoru“ nekorešpondujú s výsledným tvarom. Posúďte sami, myslíte si, že je dieťa vo veku šiestich rokov schopné prijať takúto „komédiu“ s „TROCHOU“ čierneho humoru?

Článek byl převzat z festivalového zpravodaje festivalu Bábkarská Bystrica TOUR 2018. Další rozhovory a recenze naleznete v online verzi zpravodaje.

Olívia Stachová, 15. 10. 2018

Článek zatím nemá žádný komentář.
Vložit komentář:

Jméno a příjmení (povinné)

Příspěvek

Potvrďte, prosím, že nejste loutka: napište jméno Spejblova syna

Provozovatelem těchto stránek je Sdružení pro vydávání časopisu Loutkář, Celetná 595/17 Praha, IČ: 67363741. Obsah těchto stránek je předmětem práva autorského a bez svolení provozovatele stránek jej nelze dále šířit. Provozovatel neodpovídá za obsah stránek třetích osob, na které na svých stránkách odkazuje. Vstup do administrace zde.