DEŇ V ROZPRÁVKE

Spectaculo Interesse 2017 (den třetí)

V utorok som sa prebudila do upršaného dňa, no náladu mi to nevzalo. Kamarátka, u ktorej teraz prespávam, má malého synčeka Oliho. Vliezol mi do postele (na gauč) a zababušili sme sa do perín. Priniesol so sebou žabu aj myšku a ja som mu začala hrať malé bábkové predstavenie. Jeho výraz ma prinútil vstať a ísť si radšej pozrieť profesionálov…. Oli mal si pravdu! Liberec a jeho Čechy leží u moře, bola tá najlepšie voľba na ráno. Inscenácia, ktorá podľa mňa dokázala nemožné: zrozumiteľne priniesť (deťom najmenšieho veku) poéziu priamo na javisko. A cez javisko do duše. Hlboko sa skláňam pred pokojom hercov, pred nádhernými jednoduchými obrazmi, pred citlivou prácou som svetlom. V dokonalej symbióze slova a obrazu vytvorili nezabudnuteľnú atmosfréru. Nepoužili poéziu ako nástroj, naopak podporili ju a nechali ju vyznieť vo všetkych rovinách, symboloch a významoch. Ďakujem!

Foto: Michal Drtina

Dážď neustal, no ja som bola pri mori. Aby zo mňa nevyprchalo, schovala som sa pod klobúk a šál. Zamierila som za Felďom (produkčný Šapitó). Počasie nespolupracovalo a tak som ho chcela rozveseliť. Neviem či to pomohlo, no minimláne nepremrzol sám. Na zahriate som teda zamierila do kaviarne. Bolo tam všetko: Loutky, kafe i Drtina. No hlavne super atmosféra. Prídte si pokecať aj zajtra.

Šapitó sa medzitým vyhrialo reflektormi a rozprávka Babička z vajíčka mohla začať. Povedzte mi ako zhodnotiť predstavenie vlastných pedagógov? No…. veď čo… skúsim, že: Deti do divadla nechodia samé. Divadlo Piki si to uvedomie odjakživa, no teraz sa rozhodlo na rodičov skutočne apelovať. Veselou, rozprávkovou klauniádou prehovára do svedomia všetkým workoholikom. Piktorovci si fičia svoje. Vyťahujú jednu rekvizitu za druhou a vtipne nimi komentujú príbeh. Máte pocit, že o chvíľku sa im celá scéna rozpadne ale oni nič, oni stále fičia ďalej. A fičia si a fičia ako na rozbehnutom vlaku. A vy fičíte s nimi, celé im to zhltnete aj s navijákom. Ja som to teda ešte zapila super čokoládou z Mental kafé, ktoré doslova parkuje pri Šapitó.

DIVADLO PIKI Babička z vajíčka Foto: DIVADLO PIKI

Bohatiersky príbeh Váňa sa odohral niekedy neskoro poobede a skoro večer. Boli sme svedkami niečoho veľmi vzrušúceho. Na jednej strane jednoduchá, výstižná babkarina a popisné stvárnenie deja. Na strane druhej expresívne herectvo, premyslený prejav a absolútna oddanosť mladého (aj pekného) herca Shelomentseva. Spoločne zavesili do vzduchu niekoľko otázok, na ktoré hľadáte odpovede. Čo do kelu je to za šialenú železnú konštrukciu? Prečo vyzerá ako pilot či tankista? Kto je Váňa; Ivan? On? Ja? Neodpovie nám ani príbeh, ani herec. Odpoveď je skrytá medzi riadkami. V dialógu medzi inscenáciou a nami samými. Uf…dobré!

Foto: Michal Drtina

Na hlavnej scéne ožil všetky naše vnútorné besy. Zhmotnil sa pomyslený vlk z lesa a my sme sa s ním museli popasovať. Dokonalá animácia, strhujúca bezchybnosť a technická presnosť. To všetko bola inscenácia Ashes. Nechce sa mi uveriť, že boli len traja! Wau. Bolo tam toho samozrejme viac. Premyslená scénografia od projekcie až po hasičské mundúry. No bolo to aj patetické, aj nudné, aj príliš dlhé, aj popisné. Proti gustu žiaden… Možno len začínam byť unavená.

Foto: Michal Drtina

Vtipné bodky na záver v Cooltoure sa mi veľmi páčia! Počas predstavenia V jednom lese, v jednom domku sme zistili, ako to skutočne bolo zo všetkými tými lesom putujúcimi postavičkami. Naivné herectvo, ktoré sa na nič nehrá a pritom zahrá kvalitne. Trefný, priamočiary humor, ale nie primitívny. Rozprávky pre deti, ktoré dokolien dostali dospelých.

V jednom lese, v jednom domku Foto: Lucie Dvořáková

Keď sme s kamarátkou prišli domov, malý Oli už spal. No myslí, že by sa mu dnes páčilo. Nie len jemu ale aj iným deťom, by sa páčilo. Hlavne tým deťom, ktoré si nosíme stále v sebe.

Vidíme sa zajtra? Však viete: Streda – divadlo treba.

Autorka snáď aj po tomto blogu stále študuje na VŠMU bábkoherectvo.

Sidi Féderová, 4. 10. 2017

Článek zatím nemá žádný komentář.

Vložit komentář: