KEĎ SA PRE TECHNIKU ZABUDNE NA PRÍBEH…

Spectaculo Interesse 2017 (den druhý)

Ráno druhého dňa festivalu nebolo, na moje počudovanie, až také náročné. Možno preto, že sme s kamarátkou domov prišli ešte „na Popelku“. Evidentne sme neboli samé, pretože hľadisko na prvom rannom predstavení bolo plné pozorných divákov. Pevne verím, že to tak bude po celý festival, i keď buďme realisti….

Foto: Michal Drtina

Grécky súbor Merlin Puppet Theater naozaj čaruje. Noone’s Land je inscenácia čierneho divadla s dokonalou ilúziou. V príbehu o opustenom strašiakovi sa dalo nájsť všeličo; existenčnú krízu, boj za slobodu aj ekologický apel. Čo chceli autori povedať a čo nakoniec porozumeli diváci, je večná otázka. Myslím si však, že samotný tvorcia ostali až príliš uchvátený ilúziou, ktorú ich dokonalé skryté vodenie ponúklo. Tak sa zrazu zdá, že príbeh je do incenácie vtlačený nasilu, že sa naň trošku zabudlo, že by to pokojne mohlo skončil len výletom na vesmír a ostať tak očarovaný divadelným trikom. Každopádne deti 6+ (cieľová skupina) určite uchvátene boli.

Foto: Michal Drtina

Rozvod rodičov je dnes aktuálna téma a som veľkým zástancom toho, aby sa začala reflektovať v divadle pre deti. Zatiaľ však len hľadáme ako. Hľadalo aj poľské divadlo v inscenácií Prosta historia. Myslím si, že našlo, no nie pre deti 4+. Predstavenie zobrazujúce stereotyp a následne svet fantázie podľahlo svojej forme: plošným bábkam, technickému vodeniu a nahratému zvuku. Vytratil sa konflikt medzi rodičmi, len sa odrazu zmenila situácia. Deti v tak malom veku vnímajú buď detail alebo celok. Nedokážu ešte oboje. Nemám pocit, že by bolo možné predstavenie pochopiť len na základne jedného. Pre mňa to totiž celé vyznelo skôr ako obraz dospelého, ktorý je zaseknutý vo svojom živote. Mám však už o 19 rokov viac ako cieľová skupina…..

Po obede sme sa zišli v Loutkové kavárně. Za skoro okrúhlym stolom sme si dali jeden Loutkec. Nechcelo sa mi tam, priznávam. Veď to poznáte, všetky tie nepríjemné kritické platformy a rozborové semináre, kde sa porota háda s performermi o tom či je predstavenie také alebo onaké. Lenže dnes to tak nebolo. Možno to bolo tým, že tam nebola ani porota ani performery. Boli tam len diváci, viac či menej skúsení. Prišli sa podeliť o svoj postreh, názor či vlastnú katarziu. Debata veľmi podobná tej, čo bola večer v Cooltoure. Len miesto vína bola káva. A okrem vašich kamarátov aj noví známi. Prídte zajtra zas, nech nie som jediná, ktorá si dá aj koláč….

Foto: Michal Drtina

Nasledovalo predstavenie v šapitó. Jakoubkovo splněné přání je príbeh s krásnym posolstvom. Obe herečky vložili všetko do svojho dynamického prejavu. O ich majstrovstve nemožno pochybovať. Hudobné nápady a rôzne komické situácie zo seba chŕlili ako na bežiacom páse. Všetci sa bavili a smiali, lenže to celé bolo ako parný valec. Ten tak prevalcoval jemný, citlivý príbeh na plnej čiare. Pointa ukrytá do jednej vety skoro úplne zanikla. Niekedy je menej viac, tak ako pri želaniach.

Foto: Michal Drtina

Kings Journey bola majstrovská tieňohra. Zladená komická dvojica ponúkla celú paletu krásnych obrazov. Len pomocou svetla a tieňa dokázali, že v jednoduchosti je krása. Škoda však, že inscenácia nie je o polovicu kratšia. Príliš jednoduchý a natiahnutý príbeh by sa zhutnil, obrazy by nabrali na významoch a podporili by tak krásnu myšlienku inscenácie. Opätovne som mala pocit, že si tvorcovia príliš užívali krásu techniky tieňohry. A to na úkor príbeh a posolstva. Veď prečo by si aj neužívali, vedia to bravúrne.

Foto: Michal Drtina

Predposledné pondelkové predstavenie bolo inšpirované Kráľom Ubu. Inscenácia Ubu(s) si však nevzala za svoje príbeh ale tému z diela A. Jarryho. Pre mňa to bolo jediné predstavenie dňa, v ktorom forma slúžila príbehu a nie naopak. Samozrejme dalo by sa ešte z mnohého skrátiť, či nájsť výraznejšie prepojenia. No herci dokázali pomocou malého manekýna, divadla objektu aj fyzického divadla presvedčivo ukázať, čo s nami spraví nenanažranosť. Všetky spojenectvá, bitky aj pretvárka sa odohrali za jedným stolom. Ktorý pripomínal ten pitevný. A na to celé, ticho dohliadalo sedem nedotknutých stoličiek. Memento.

Foto: Michal Drtina

No a záver v Cooltoure sa niesol v znamení alkoholu. Tentokrát som v tom ale bola nevinne. Určite si pamätáte na video, ktoré obletelo socialne siete: starý pán rozpráva malý deťom rozpávku a ako zástupné predmety používa alkohol. Samozrejme sa pri tom poriadne opije. Všetci moji kamaráti mi to vtedy posielali: „aha bábkar!“. Loutky a cigára si toto video vzalo za svoje a pretvorilo ho naozaj na úroveň kabaretného predstavenia. Tentokrát povýšenie formy nad príbeh bol vydarený zámer. Je nám vlastne jedno ako to s medovníkovou chalúpkou dopadne. Baví nás totiž sledovať tragického rozprávača, ktorý trefne nastavuje satirické zrkadlo všetkým bábkarom. Nakonci si tiež, ako je už dobrým zvykom, môžeme prísť pozrieť bábky.

Foto: Michal Drtina