Je to zvláštny pocit. Človek tomu už ani nechce veriť, ale deje sa to. Druhé ráno som sa prebudil v divadle. Počas festivalu. Na hrudi som mal hrejivý pocit, na ktorý som už skoro zabudol. Rýchlo som sa obliekol, bežal po schodoch dole a vošiel do sály tesne pred začiatkom predstavenia. Píše Karol Filo.
Herečka predstavenia nás vyzvala, aby sme sa vyzuli a usadili priamo na javisku. Úprimne povedané, v divadle je veľa potešení. Vyzuť sa a byť si blízko, patria rozhodne medzi ne. Týmto prechodovým rituálom sme sa dostali do inscenácie Ťuk, ťuk, ťuk. Tučňák?! plzeňského Divadla Alfa.
Tvorcovia hneď na začiatku vytvorili príjemnú meditatívnu atmosféru. Šúchali sme bosými nohami po koberci a dívali sa ako herci presúvajú rekvizity. Bol to abstraktný svet, detský Kabaret Parade, ktorý sa za okamih, zmenou tempa pretvoril v oveľa konkrétnejší byt hlavného hrdinu, Kryštůfka, do ktorého vojde tučniak. Ten so sebou niesol hudobný motív, ktorý pôvodný svet nenarúšal, ale dával mu inú dynamiku. Snaha majiteľa bytu, vrátiť tučniaka tomu, komu patrí, či na miesto, kam patrí, vytvárala skvelú dramatickú situáciu a humor z toho, ako si decká hlava s touto neľahkou úlohou poradí.
Estetika inscenácie pôsobila ako z kvalitného a pekného animovaného filmu. Scénografia bola jednoduchá, ale dômyselná a vytvárala ucelený svet. Trochu zvláštne pôsobili kostýmy. Pôsobili dojmom, že sa jedná o nemocničné sestry a bratov.
Veľkou prednosťou inscenácie bola herecká práca a prejav, ktoré samé o sebe pôsobili upokojujúco. Štýl prestavieb, práca s tempom, živá hudba, pohľady a reakcie medzi hercami tvorili harmonickú symbiózu a vyvolávali vo mne úprimnú radosť. Jedným z najpôsobivejších momentov inscenácie bolo Kryštůfkové listovanie atlasom, kedy herci pazvukmi a spevom vytvárali jednotlivé svetadiely.
Záver nepôsobil mravoučne, ale potvrdzoval dôležitosť priateľstva, porozumenia a blízkosti. Človek si do príbehu mohol projektovať migrantskú krízu, či akýkoľvek iný zmätok z „nového obyvateľa svojho domu“. Postavy nemali negatívne vlastnosti a preto akékoľvek posolstvo zašifrované v inscenácii pôsobilo absolútne nenásilné. Keď sa do toho pridali country pesničky nebolo možné, aby v tom človek necítil manifest úprimného priateľstva. Moje srdce bolo oblažené vrelým teplom. Verím, že Ťuk, ťuk, ťuk. Tučňák?! vyslalo divákov do dňa pozitívne naladených, s pokojom a vierou v blízkosť.
vložila:
Adéla Vondráková, 18. 6. 2021
Karel Brožek (28. 4. 1935 – 21. 10. 2014)
Pavel Štourač (6. 10. 1969)
Vladimír Koutný (12. 10. 1924)
Jana Schlichtsová (17. 10. 1944)
Jana Altmanová (17. 10. 1944 – 31. 10. 2021)
Alena Hořínková (20. 10. 1934)
Provozovatelem těchto stránek je Sdružení pro vydávání časopisu Loutkář, Celetná 595/17 Praha, IČ: 67363741. Obsah těchto stránek je předmětem práva autorského a bez svolení provozovatele stránek jej nelze dále šířit. Provozovatel neodpovídá za obsah stránek třetích osob, na které na svých stránkách odkazuje. Vstup do administrace zde.
Twitter
RSS