Bytrica vol. 2.5

Píše Dáša Godová a Jakub Molnár

Podzimním ospalým ránom začíname ďalší festivalový deň. Osvieži nás dlhšia prechádzka do BNDR, kde na nás už čaká prvé predstavenie maďarského súboru Kolibri Színház Bodka, bodka, čiarka, ktoré je určené pre najmenšiu kategóriu detí. Ako diváci vchádzajú do divadelnej sály, pripoja sa k nim herci, ktorý hrajú na jednoduchých hudobných nástrojov ako triangel či drubľa. Publikum už sedí na svojich miestach, svetlá zhasnú a my už upriamujeme pozornosť na scénu v bledej farbe, podobne ako kostýmy hercov. Práve táto bledá farba je výborným kontrastom, toho čo príde, z čoho herci vytvoria bábky. Hlina. Jeden z hercov si zoberie kus hnedej modelárskej hliny, ktorý spravodlivo rozdelí sebe a svojim kolegom. Herci si teda tvoria bábky, práve tu a teraz pomocou hliny a tenkých prútikov. Tento materiál sa ukázal ako veľmi originálna a najmä funkčná časť výtvarnej zložky inscenácie. Živá hudba priamo na javisku zase podčiarkuje hravosť a roztopašnosť hereckých akcií. Po predstavení si všetci môžu vyskúšať prácu s hlinou, alebo sa len zahrať s hlinených malými guličkami. Stačí bodka, bodka, čiarka a vytvoríte tvár. Už len správnym spôsobom vdýchnuť tejto tvári život. Herci maďarského súboru s nemeckou režisérkou B. Kӧlling našli tento spôsob a jednoduchou hravosťou si udržali pozornosť malých, ale aj dospelých divákov.

Foto: Kolibri

Trochu zababraní od hliny sa presúvame autobusom do obci Divín. Našťastie počasie je krásne, tak sa ďalšie predstavenie Rozprávky odohráva pod holým nebom, na nádvorí malého kaštieľa. Tieto príbehy sú akýmsi experimentom, pretože študentky ateliéru Výchovná dramatika pre nepočujúcich z JAMU nám predstavujú svoje rozprávky, paradoxne, pre počujúcich divákov. Najviac pozornosti venujú deti prvej rozprávke o červenej repe, do ktorej sa interaktívne zapájajú. Medzi vizuálne aspekty patrí aj posunková reč, z ktorej sa deti naučia základné znaky. Malí diváci si vedia nájsť cestu aj k divadlu tohto typu, avšak ich pozornosť postupne ku koncu predstavenia klesá.

Foto: Teatr Animacji

Opakom je nasledujúce bábkové divadlo, ktoré je spracované klasickou formou. Súbor Teatr Animacji z Poľska nám prináša inscenáciu Bodaj to hus kopla, ktoré naozaj oceňuje publikum obrovským záverečným potleskom. Zaujalo najmä prepracovanými bábkami, ktoré viedli skúsení herci, a preto bolo toto dielo po technickej stránke výborne zvládnuté. Neobyčajný príbeh húsky a lišiaka si obľúbite aj vďaka vtipným postavičkám, ktoré neslúžia len na doplnenie deja. Spojenie klasickej formy a súčasného textu vytvára súhru, ktorá sa s vyšperkovanými detailmi stáva vrcholom festivalového dňa.

Foto: Teatro Neline

Po prvý krát sa na tohtoročnej Bábkarskej Bystrici vyberáme za divadlom do Robotníckeho domu, za ktorými dverami nás čaká Oskar. Už pri vstupe do sály si všímame štvorcovú scénu, ktorej steny sú z priehľadnej látky. Na prednej stene/látke sú premietané výjavy z každodenného života ľudí. Po chvíli vstupuje do tohto uzavretého až izolovaného priestoru herečka a zároveň režisérka inscenácie P. Dušová, ktorá je, rovnako ako celá scénografia a rekvizity, odetá v bielej farbe. No aj napriek tejto prvotne vzbudzujúcej čistote začíname byť svedkami ťažkého a smutného príbehu malého chlapca, ktorý umiera na rakovinu. Je v podobe bábky, ktorá je, paradoxne, takmer jediným oživovaným predmetom. Snaha o tvárnosť postavy sa neodráža v princípe jej animácie. Meniace sa časti tváre, ktoré divákovi napovedajú, akú emóciu práve postava prežíva, v konečnom dôsledku neprispievajú k atraktívnosti bábky, ktorá je, žiaľ, dosť neplastická. Samotná bábka taktiež prináša niekoľko otázok, pretože až do polovice predstavenia ide o jediný nebiely artikel na scéne. Odráža jej vonkajší ošúchaný a šedý vzhľad štádium choroby a utrpenia? Hromada otázok sa náhle začína kopiť, keď príde na rad scéna s farebnou knihou a neskôr s dievčinou, Oskarovou tajnou láskou, ktorá je, kvôli jej krvnej chorobe, celá modrá. Herečka, ktorá stvárňuje postavu Oskarovej opatrovateľky a zároveň vodí bábku, sa postavila do často podceňovanej pozície. Miestami sa totiž len horko ťažko dajú rozlíšiť postavy. Napomáha tomu zväčša len obsah slov a nie ich spôsob prezentácie. Uvedením tejto inscenácie na Prvom impulze festivalu, venovanom najmenším divákom sa stierajú akademické názory na vhodnosť tém či jej adresnosť. A možno práve preto je táto inscenácia vhodnou voľbou do sekcie od 12 rokov, pretože tak posúva hornú vekovú hranicu diváka a zároveň prináša priestor pre diskusiu.

Foto: Cirkus Mlejn

Podobne by sa dala vnímať aj ďalšia inscenácia, ktorá tvorí bodku dnešného dňa, Enola od pražského súboru Cirkus Mlejn. Na ňu sa chceme dobre pripraviť, a preto si neuvážene len pár minút pred začiatkom objednávame naše jediné teple jedlo dňa v neďalekej reštaurácii. Neďalekej až do momentu, keď z tej reštaurácie musíme utekať, aby sme stihli večernú šou v Štátnej opere. Tá je vizuálne veľmi pôsobivá vďaka vzdušnej akrobacii, ktorá je pre nás menej známym typom umenia. Výrazové prostriedky preto potia tričko nejedného rodiča, či odborníka, no deťom prináša stále zaujímavejšie stimuly (veľké plátno, zvuky, hrádza a pod.) Tento estetický zážitok búra hranice medzi klasickým chápaním bábky a zástupným predmetom.

Po dnešnom maratóne piatich rozličných predstavení odchádzame na izbu, kde diskutujeme až do momentu, kedy padneme únavou do postele.

Dáša Godová a Jakub Molnár, 2. 10. 2016

Provozovatelem těchto stránek je Sdružení pro vydávání časopisu Loutkář, Celetná 595/17 Praha, IČ: 67363741. Obsah těchto stránek je předmětem práva autorského a bez svolení provozovatele stránek jej nelze dále šířit. Provozovatel neodpovídá za obsah stránek třetích osob, na které na svých stránkách odkazuje. Vstup do administrace zde.