Súbor JAKKdo z Jaroměře predviedol brilantnú prácu.
Spracoval lákavú, stále fascinujúcu a udivujúcu tému čarodejníc – žien, ktoré sa pod vplyvom mučenia priznali k tomu, že škodili iným ľuďom (obviňovali ich za slabú dojivosť kráv, za obdobie sucha, za to, že niekoho pomocou bylín vyliečili aj za to, že nevyliečili, pripisovali im nadprirodzené schopnosti aj pomer s diablom). Téma mimoriadne zaujímavá z historického, etnologického i genderového hľadiska.
Tisíce žien bolo na základe obvinenia z bosoráctva surovo mučených a popravených. Podľa anotácie v bulletine naznačovali autorky aj presahy do súčasnosti, keď uvádzajú informáciu o týraných ženách – o vysokom percente českých žien, ktoré majú skúsenosť s nejakou formou násilia. V samotnej inscenácii však presahy do súčasnosti nakoniec nenachádzame.
Inscenácia Kdes holubičko lítala? je štýlovo čistá, podmaňujúca, má mieru. Je mimoriadne sympatické, že sa mladé ženy pod vedením Jarky Holasovej podujali spracovať náročnú tému. Už text je prvým víťazstvom inscenácie. Vynikajúco spracoval dostupné zdroje – poéziu aj faktografiu. Postupne sa dozvedáme o dievčati, ktorej matka zomrela pri pôrode, otec je neznámy a jej výchovy sa ujme bylinkárka. Už od svojho narodenia malo tak dievčatko predpoklady na to, aby na ňu societa, v ktorej žila, ukázala prstom. Autorky inscenáciu poňali ako proces, o živote súdenej sa teda dozvedáme retrospektívne.
Herečky sa vyhli hysterickému, exponovanému prejavu, obzvlášť hlavná predstaviteľka domnelej čarodejnice udržala postavu v pokojnej rovine. Striedma a výpovedná je aj výtvarná stránka. Predmety znázorňujúce mučiace nástroje veľmi jasne naznačujú, čo sa s nimi robí. Už pohľad na ne vyvoláva nepríjemné pocity a ako informácia pre diváka stačia. Preto je potom prekvapivé, keď sa autorky predsa len rozhodnú pre scénu, v ktorej sa horiaca sviečka približuje k herečkinmu telu. Je pravda, že aj pri tejto scéne udržali istú mieru, no tým, že na chrudimských reprízach boli diváci a diváčky usadení v bezprostrednej blízkosti herného priestoru, predsa len sa táto situácia zdala nevhodne exponovaná.
Psáno pro Zpravodaj 65. LCH, publikováno 5. 7. 2016.
Lenka Dzadíková, 7. 7. 2016
5. 4. 2024 – 7. 4. 2024
Fandův dýchánek
12. 4. 2024 – 17. 4. 2024
Dítě v Dlouhé 2024
12. 4. 2024 – 14. 4. 2024
DIVadelní SEtkání
13. 4. 2024 – 14. 4. 2024
Opavská rolnička
19. 4. 2024 – 21. 4. 2024
20. Pimprlení
Ivan Kraus (1. 3. 1939)
Marie Kočková (3. 3. 1939)
Vlastimil Peška (3. 3. 1954)
Josef Brůček (4. 3. 1944)
Marie Jirásková (6. 3. 1964)
Alžběta Tomášková (8. 3. 1929)
Miroslav Pokorný (10. 3. 1934 – 15. 10. 2012)
Filip Homola (12. 3. 1969)
Hermína Motýlová (22. 3. 1944)
Jiří Řeháček (26. 3. 1934)
Jarmila Majerová (26. 3. 1920 – 2. 3. 2014)
Provozovatelem těchto stránek je Sdružení pro vydávání časopisu Loutkář, Celetná 595/17 Praha, IČ: 67363741. Obsah těchto stránek je předmětem práva autorského a bez svolení provozovatele stránek jej nelze dále šířit. Provozovatel neodpovídá za obsah stránek třetích osob, na které na svých stránkách odkazuje. Vstup do administrace zde.
Twitter
RSS