Loutkar.online

Dzadíková, Lenka: Personifikovaná pamäť slovenského bábkového divadla

Keď som dostala ešte ako študentka Katedry divadelných štúdii zadanie pripraviť rozhovor s ľubovoľnou osobnosťou divadelného života, vybrala som si vtedy práve Vladimíra Predmerského a rozhovor potom vyšiel aj v časopise Loutkář (2/2008). Po takmer desiatich rokoch je znova dôvod na rozhovor.

Tento rok oslavuje Vladimír Predmerský 85 rokov a pre mnohých mladých teatrológov je stále inšpiráciou. Už som neraz počula vetu: Keď budem mať 80, chcem byť ako Predmerský. Stretávam ho nielen na premiérach bábkových divadiel, ale aj činoherných a operných súborov na celom Slovensku, nechýba na festivaloch, konferenciách, vernisážach…

Môžete mi prezradiť energetický zdroj a motiváciu vášho celoživotného profesionálneho nasadenia?

Za všetko môžu moji rodičia, rodina a život v mojom rodnom Trenčíne. Od detstva ma vodili na ochotnícke činoherné predstavenia a festivaly, hrával som v sokolskom bábkovom divadle, chodil som na výstavy (môj bratranec bol významným maliarom), moja najstaršia sestra bola profesorkou hudby, takže som od detstva počúval jej nekonečné stupnice a opakované časti z klasických skladieb, starší brat sa pohyboval medzi ochotníkmi a ako dospelý v súbore Lúčnica. Do Trenčianskych Teplíc som chodil na Hudobné leto a na bratislavskej umelecko-priemyslovej škole som sa realizoval v bábkovom súbore vedenom prof. Fikarim. Vtedy bolo navštevovanie činoherných a operných predstavení samozrejmosťou. Čudujete sa teraz, odkiaľ som postihnutý?

Počas nepretržitej desaťročia trvajúcej tvorby ste získali viacero ocenení. Spomeňme napríklad ocenenie vašej práce v televízii – Cenu Dunaja, či cenu Malý princ, ktorú vám udelili v Srbsku. Čo zo svojej tvorby si najviac ceníte vy?

Úprimne som sa potešil za uznanie mojej celoživotnej tvorby udelením ceny Malý princ, kam som sa dostal medzi také osobnosti, akou je Henryk Jurkowski, Josef Krofta, Jozef Bednárik, Eva Farkašová, Albrecht Roser, Margareta Niculescu, Henrik Kemény, Géza Balogh, aby som spomenul iba niektorých. V televízii som bol vyše dvadsať rokov a je príjemné stretávať sa dnes s celou plejádou uznanlivých spolupracovníkov.

Pred piatimi rokmi som o vás do jubilantského medailónu napísala: “Na archívnych fotografiách na počkanie identifikuje inscenácie aj hercov. Vždy vie poradiť a čo náhodou nevie, má našťastie zapísané.” Len málokto pochopí dôležitosť a zložitosť dokumentácie divadla, ak s ňou neprišiel do priameho kontaktu. Čo ešte chýba slovenskej teatrológii a dokumentácii o bábkovom divadle?

Systematickosť. V tomto smere sme boli v Divadelnom ústave zajedno s doc. Jankom Jaborníkom. Neviem si predstaviť teatrológa bez možnosti mať k dispozícii dokumentáciu. Tých bielych miest v bábkovom divadle zostáva priveľa a nás, pamätníkov, ubúda.

Nedávno ste prijali neľahkú výzvu z Divadelného ústavu – zostaviť komplexné dejiny slovenskej dramatiky pre bábkové divadlo. Kolektívne dielo je v procese odborných korektúr a jeho vydanie naberá reálne kontúry…

Celý svoj život bojujem za zaradenie bábkového divadla do divadelného kontextu. Po prvý raz sa to stalo pri zostavovaní Encyklopédie dramatických umení Slovenska, v ktorej sa samozrejmou súčasťou stalo aj bábkové divadlo. Keď Miloš Mistrík zo Slovenskej akadémie vied zostavoval s kolektívom knihu Slovenské divadlo v 20. storočí, jeho súčasťou boli vývinové obdobia bábkového divadla. Pred niekoľkými rokmi vydal Divadelný ústav pod vedením prof. Štefku kolektívne Dejiny slovenskej drámy 20. storočia. A vzápätí ma oslovila riaditeľka Divadelného ústavu Vladislava Fekete, aby som s kolektívom bábkarských odborníkov dal dohromady podobnú knihu. Takto začali vznikať Dejiny slovenskej dramatiky bábkového divadla od 19. storočia po súčasnosť. Vznikli jednotlivé obdobia: od 19. storočia po rok 1945, ďalšie povojnové roky a činnosť profesionálnych divadiel do roku 1970, následné dejiny do roku 1989, hry do roku 2000, so samostatnou kapitolou o nezávislých bábkových divadlách a pokračujúcou dramatickou tvorbou do súčasných dní. Vývinové obdobia sú doplnené štúdiami o tvorbe jednotlivých autorov. Myslím si, že to bude kniha potrebná nielen pre odborníkov – teatrológov a študentov –, ale možno zaujme aj bežných čitateľov a záujemcov o slovenské divadlo, ktorého súčasťou je aj dramatika bábkového divadla.

Ste autorom stoviek recenzií, článkov, štúdií, viacerých monografií. Keď sa obzriete za svojou prácou – prepracovali by ste niečo? Povedali by ste s odstupom času, že ste sa v niečom pomýlili? Že ste ako recenzent niekoho prácu nedocenili?

Viete, ja by som chcel na základe môjho súčasného výskumu stále niečo prepracovávať, dopĺňať. A či som sa pomýlil? To je už otázku pre hodnotiteľov. Ako recenzent sa hnevám na svoje “rýchle články”, v ktorých som nedostatočne zdôvodnil nedostatky v inscenácii.

Existujú ešte témy, ktoré vás osobne fascinujú a rád by ste ich teatrologicky spracovali?

Keď som podobnú otázku položil Henrykovi Jurkowskému pri jeho rovnakých narodeninách, odpovedal mi, že teraz “nemá paru”, ale aj tak potom napísal niekoľko závažných štúdií. Takže, tých tém, ktoré ma fascinujú, je ešte na jeden život. Zatiaľ čakám na “paru”.

Vaša manželka Dita bola bábkoherečka, synovia Juraj a Ivan pracujú v divadelnej a televíznej branži. Venuje sa váš vnuk a vnučky divadlu? Máte v rodine pokračovateľa či pokračovateľku priamo v oblasti bábkového divadla?

Môj vnuk pracuje v zahraničí, vnučky sú už po vysokoškolských štúdiách a pracujú v televízii, nie však v oblasti umeleckej. Pravnučik bude asi futbalistom, a podľa toho, ako sa moja jednoročná pravnučka pozerá po mne svojimi krásnymi, veľkými očami predpokladám, že bude herečkou. Tak neviem, kde sa tie jablká zakotúľali od stromov?!

Loutkář 2/2017, p. 7–8.

This website is maintained by Sdružení pro vydávání časopisu Loutkář, Celetná 595/17 Prague, ID no.: 67363741. The content of this website is subject to copyright law and without consent of its owner may not be disseminated further. The owner does not accept any responsibility for the content of third-party websites linked from this site.