Predmerský, Vladimír: Už sme začali!

V posledných rokoch neviem, či je v septembri ešte leto, alebo jeseň, ale pravdepodobne už zima. Takto nejako sa začal v Bratislave 24. ročník BIB-u, teda Bienále ilustrácií Bratislava, ktorý sa však rozžiaril do všetkých farieb. BIB je totiž svetovou prehliadkou ilustračnej tvorby detských kníh z celého sveta (teda aj z Čiech). Každý druhý rok prichádzajú do Bratislavy vybrané ilustrácie tvorby výtvarníkov v podobe jednotlivých obrázkov i konečného knižného vydania. Tento rok sa bienále zúčastnilo 362 ilustrátorov zo 49 krajín, ktorí poslali 2344 lustrácií a 446 kníh. Je na medzinárodnej porote, aby z tohto množstva vybrala tie najkrajšie a udelila víťazovi Grand Prix a ďalším piatim Zlaté jabĺčka. Nie, nebudem tu vymenúvať jednotlivé mená ocenených ilustrátorov, tie už boli zverejnené. Chcem len povedať, že všetky vybrané ilustrácie sú vždy dva mesiace vystavené v bratislavskom Dome umenia. Je to vynikajúci pohľad na výsledky výtvarného názoru ilustrátorov na tvorbu pre deti. Ako charakterizujú svoju krajinu, ako vnímajú svojho detského čitateľa, či mu ponúkajú obrázky na premýšľanie, alebo iba na popisný realizmus, či ho výtvarnou skratkou provokujú, alebo podrobnou kresbou vedú k ľahostajnému vnímaniu. Alebo (ale to je už pohľad zainteresovaného dospelého diváka), či príslušný ilustrátor nezostal po rokoch a mnohých oceneniach, stáť na jednom mieste. Takéto i ďalšie otázky som si kládol počas prehliadky ilustrácií detských kníh a premietal som si ich na tvorbu v bábkovom divadle. Myslím si totiž, že ani bábkarskí výtvarníci a scénografi (ale i ďalší bábkari), by nemali vynechať podnety, ktoré prináša BIB.

V slovenských divadlách začala sezóna 2013–2014. A začala sa neobyčajne originálne. Neviem si to ináč vysvetliť iba tak, že riaditelia troch z piatich profesionálnych divadiel sa vzájomne dohovorili, že budú mať všetci v jeden septembrový deň premiéru. Aj si vzájomne poslali pozvánky, aby sa mohli navštíviť. Ako to dokázali (či prišlo k ich roztrojeniu), som už nezisťoval. Ale jednotlivé hry a ich tvorcovia boli mimoriadne zaujímavé. Veď posúďte sami. Bratislavčania si na hru Opice z našej police pozvali úspešnú libereckú režisérku Michaelu Homolovú. Opice napísala spisovateľka Krista Bendová ešte v roku 1966 a kniha sa stala doslova hitom (vtedy sa tomu ale tak nehovorilo) detských i dospelých čitateľov. Pre jej humorné výmyselníctva, ktoré sa v detských predstavách stávajú skutočnosťou, vyrastali na nej celé generácie. Literárnu predlohu zdramatizovala Michaela Zakuťanská, absolventka činohernej dramaturgie VŠMU. Homolová si ku spolupráci pozvala scénografa Romana Anderleho a Barboru Jakůbkovú (bábky a kostýmy), ktorá už s bratislavským divadlom spolupracovala (ale nie vždy jej nad ů napíšu ten krúžok). Hudbu zložil Filip Homola. Košičania po dlhšej pauze opäť rozbehli činnosť svojej scény Jorik, určenej mládeži a dospelým. Pretože v uvádzanom titule Karneval na popravisku ide o lásku a vášeň, pozvali si na ňu režiséra Karla Brožka. Ten jednotlivé pikantné príbehy z Dekamerona spracoval pre javisko za spolupráce dramaturga Ľubomíra Šárika, prekladateľa Ľudovíta Petraška a hudobníka Norbert Bodnára. A do tretice, nitrianske Staré divadlo s dramaturgičkou Veronikou Gabčíkovou prišlo s ľudovou rozprávkou Pavla Dobšinského Svetská krása. Autorom scenára a režisérom inscenácie je Roman Polák (nie Pavel!), ktorý sa po ojedinelom vstupe s Gogoľovým Plášťom v bratislavskom bábkovom divadle v roku 1988 opäť vracia na bábkovú pôdu. Áno, Roman Polák je v súčasnosti jedným z najuznávanejších a najoriginálnejších slovenských činoherných režisérov, teraz aj vo funkcii riaditeľa Činohry Slovenského národného divadla. Výtvarníkom inscenácie je nový interný scénograf Karel Czech.

Ale pozor! Na spomínaný septembrový deň ohlásilo trocha utajenú premiéru hry Majster a Margaréta aj nitrianske Teatro Tatro. Upozornili ma na ňu až dva veľké farebné plagáty Františka Liptáka, vylepené na výťahu v Starom divadle Karola Spišáka. Vynikajúci román Michaila Bulgakova, pohybujúci sa satirickou formou na pôde mytológie a grotesky, scenáristicky spracoval režisér inscenácie Ondrej Spišák, za spolupráce Františka Liptáka (scéna), Karla Czecha (bábky) a Andreja Kalinku (hudba). Uznáte, že určiť štyri premiéry na jeden deň bol skutočne originálny počin. V ten deň však začal aj Medzinárodný festival Divadelná Nitra (27. 9.-2. 10.) s témou 20. storočie očami tajnej polície. Mimo programu do nej vhodne prispelo Divadlo Líšeň s predstavením Putin lyžuje. Sprievodný program festivalu bol určený deťom a ich rodičom, takže sa na ňom, okrem českých pouličných súborov, predstavilo aj Bratislavské bábkové divadlo, Divadlo PIKI a Divadlo ZkuFraVon. Zostaňme už v Nitre a uveďme, že do novej sezóny nastupuje interný režisér Šimon Spišák s pôvodne exteriérovou inscenáciou o živote vierozvestcov Cyrila a Metoda, ktorú prenáša na javisko nitrianskeho divadla. V jeho réžii sa tiež chystá hra pre najmenších detských divákov Tri prasiatka, vo výtvarnom stvárnení Karla Czecha a s hudbou domáceho Eugena Gnotha. Bratislavčania chystajú rozprávku Ivy Procházkovej Myši patria do neba v dramatizácii dramaturgičky divadla Kataríny Jánošovej a vo výprave Martiny Fintorovej. Ďalšiu literárnu predlohu Arnolda Lobela Kvak a Čľup pripravuje pre divadlo autorská dvojica hudobníkov a činoherných režisérov Juraj Bielik a Anton Korenči vo výprave Evy Farkašovej. Pripomínam, že titul už v roku 1992 pod názvom Kvak a Žblnk naštudoval s košickým súborom český režisér Jan Prokeš v preklade Libuše Lopejskej. Košičania majú v pláne uviesť v novej sezóne dve škôlkoviny pre najmenších divákov: rozprávku Zuzany Kollárovej Janko Hraško a iné hráškoviny a Čerta a Kaču v dramatizácii režisérky Petronely Dušovej. Banskobystričania s novou dramaturgičkou Leou Vitkovskou, absolventkou bratislavskej VŠMU, zaberajú navrhovanými titulmi všetky vekové kategórie. Po minuloročnom Kocúrovi v čižmách sa do divadla opäť chystá česká režisérka (ale ona je Slovenka) Bela Schenková. Na motívy českých ľudových rozprávok uvedie svoju dramatizáciu hry Rozprávky na bruchu. Pôvodnú hru pre deti chystá v sezóne aj domáci režisér Marián Pecko, ktorý je podpísaný aj pod titulom v rámci projektu Ženské úteky. Osobne ma zaujal titul Žila som s Hviezdoslavom. Pôjde o pôvodnú hru poprednej slovenskej spisovateľky Jany Juráňovej, napísanú na základe námetu jej rovnomenného románu. Ak si meno nášho najväčšieho slovenského básnika Pavla Országha Hviezdoslava (1849–1921) dáme dohromady s menom jeho manželky Ilony Országhovej, potom pôjde o dramatické spracovanie spoločného života s básnikom. Hru pripravuje režisérka Iva Š. Pod touto skratkou (a ďalšími pseudonymami ďalších textov) sa skrýva riaditeľka Bábkového divadla na Rázcestí a dramatička Iveta Škripková. Banskobystričania si udržiavajú aj tradíciu scénického čítania z niektorých diel domácich a zahraničných autorov a autoriek, dopĺňaného o inscenačné divadelné prvky. Tentoraz to bude z tvorby slovenskej spisovateľky a dramatičky Evy Mality-Fraňovej. A čo pripravuje Žilina? Tá už v septembri pripravila najmä pre nás tretí ročník Bábkovej Žiliny, festivalu slovenských profesionálnych divadiel a súborov. Ale o ňom až v budúcom čísle.

Loutkář 5/2013, p. 4–5.