Predmerský, Vladimír: Zápisník zo Slovenska

Možno sa mýlim, ale spoločné oceňovanie všetkých divadelných druhov a žánrov sa uskutočňuje pravdepodobne iba v Poľsku. V Poľskom Sliezsku sa každoročne udeľujú Zlaté masky za divadelnú tvorbu. Do súťaže za rok 2010 sa prihlásilo 20 divadiel s 59 činohernými, opernými, baletnými, muzikálovými a bábkovými inscenáciami. Za scénografiu udelila odborná komisia spomínané najvyššie ocenenie slovenskej výtvarníčke Eve Farkašovej za scénografiu do inscenácie Tristan a Izolda (autorov M. Guśniowska-J. Bédier; réžia P. Nosálek) a za bábky a kostýmy do Gulliverových ciest (autorov I. Škripková-M. Pecko, réžia M. Pecko), obe uvedené v Teatre Lalek Banialuka v Bielsku-Bialej. Je to už v poradí Farkašovej tretia Zlatá maska (2003, 2009, 2010). Tak sa do rovnocenného hodnotenia s ostatnými umeleckými výkonmi dostávajú aj tvorcovia z oblasti bábkového divadla. XXX V máji začínajú na Slovensku divadelné festivaly. V nitrianskom Starom divadle Karola Spišáka, ale teraz už aj v priestoroch blízkej Mestskej tržnice, sa v dňoch 11. – 14. 5. 2011 uskutočnil 13. ročník prehliadky divadiel a divadelných škôl V4 STRETNUTIE, SETKÁNÍ, SPOTKANIE, TALKOZÁS. Organizátori festivalu, za finančnej podpory Európskej únie, zaradili do tradičného programu dva medzinárodné projekty: Flying Festival – Family and Children in Today Europe (inscenácie na tému rodina a deti v súčasnej Európe), za účasti poľského divadla Baj Pomorski v Toruni, litovského Štátneho bábkového divadla v Kovne, ukrajinského Akademického bábkového divadla v Ivano-Frankivsku, ostravského Divadla loutek a domáceho Starého divadla. Druhým podujatím sa stala derniéra známeho minuloročného spoločného projektu Jánošík, Janosik, Jánošík. Koncom mája (25. – 27. 5.) sa slovenskí profesionálni bábkari stretli na druhom ročníku festivalu Bábková Žilina 2011, ktorý sa už odteraz bude pravidelne striedať s Bábkarskou Bystricou. Júnový medzinárodný festival organizovaný Bratislavským bábkovým divadlom prebehne v dňoch 16. – 18. 6. 2011. Tematicky je zameraný na rozprávky bratov Grimmovcov. Predstaví sa na ňom súbor z Bosny a Hercegoviny, Nemecka, Slovinska, Ruska, Talianska, Maďarska a vystúpia na ňom tiež dva súbory z Čiech (Divadlo Buchty a loutky, Naivní divadlo Liberec). Bratislavčania uvedú svoju poslednú inscenáciu sezóny Palica, von z vreca! XXX Každoročne sa na pôde Katedry slovenského jazyka a literatúry Pedagogickej fakulty UK v Bratislave organizuje seminár, na ktorom je z úst odborníkov hodnotená pôvodná literárna a ilustračná tvorba pre deti a mládež za uplynulý rok. Mladá generácia budúcich pedagógov a záujemci dostávajú súčasne aj najdôležitejšie informácie o úrovni pôvodnej rozhlasovej, činohernej, bábkovej a televíznej tvorby. Dlhoročným iniciátorom tejto myšlienky je tohtoročný jubilant prof. Ondrej Sliacky (30. 7. 1941), literárny historik a kritik, šéfredaktor odborného časopisu BIBIANA a časopisu pre deti Slniečko, autor rozhlasových, televíznych a bábkových hier a scenárov. Minulý rok predniesol v Bologni na Medzinárodnom knižnom veľtrhu mimoriadne zaujímavý príspevok. Z jeho vystúpenia ma zaujala najmä posledná veta: “A vôbec, nemali by sme aspoň raz napodobniť dieťa a pokúsiť sa postaviť náš svet na piesku? Ten čo sme dosiaľ stavali na skale, sa totiž vždy temer do základov vyvrátil.” XXX Pred Veľkonočnými sviatkami vystúpil svetoznámy slovenský mím Milan Sládek (1938) v bratislavskom Kostole sv. Vincenta de Paul s Krížovou cestou. Na čiernom vyvýšenom pódiu, s typickou bielou tvárou míma, oblečený iba do voľnej tógy, vytváral sugestívnym spôsobom charaktery jednotlivých postav počas Kristovej cesty na kríž. Sprevádzaný organovou hudbou Marcela Duprého a doplňujúcim slovom herca SND Štefana Bučka, strhol sústredenú pozornosť nielen obdivovateľov jeho prejavu, ale najmä širokú obec prítomných veriacich, ktorí sa s týmto druhom umenia iste väčšinou stretli po prvý raz. Sládkovu životnú cestu zachytáva jeho najnovšia autobiografická kniha Umenie okamihu. Sprievodcom sa mu stal popredný teatrológ Anton Kret. Kniha je doprevádzaná bohatým fotografickým materiálom, ktorý súčasne predstavuje umelca ako citlivého znalca i spolutvorcu významového výtvarného kostýmu, masky a bábky. Škoda, že pozoruhodná kniha nie je doplnená o súpis inscenácií a postáv, prípadne o jeho zahraničných cestách. XXX Známej výtvarnej fotografke Oľge Bleyovej (1931) vyšla kniha Môj životný dialóg s fotografiou. V pôsobivej grafickej úprave jej dcéry Dany Bleyovej zaznamenáva slovom i obrazom bohatú tvorbu významnej fotografickej umelkyne. Súčasťou jej tvorivého života je aj pozornosť venovaná bábkovému divadlu, najmä inscenáciám Štátneho bábkového divadla (terajšieho Bratislavského bábkového divadla). V tomto smere aj publikácia potvrdzuje, že Bleyovej nikdy nešlo iba o dokumentárny záznam z predstavenia, ale o vyjadrenie atmosféry a inscenačného zámeru tvorcov, získaného počas prítomnosti na čítacích skúškach, i skúškach hercov na javisku. Svoje skúsenosti z bábkového divadla preniesla do mimoriadne zaujímavého spojenia s fotografickou animáciou obrazu pri filme Slncová panna. V ďalšom tvorivom období nadviazala spoluprácu s divadelným Štúdiom Lasicu a Satinského, kde netradičným spôsobom “rozanimovala” pohybovú štúdiu oboch umelcov. Zachytila nielen hosťujúce súbory na scéne L+S ale tiež herecké osobnosti (Horníček, Hegerová, Suchý, Štepka a ďalší). Divadelná fotografia Oľgy Bleyovej sa stala súčasťou jej tvorivého života a je aj samozrejmou súčasťou jej knihy Môj životný dialóg s fotografiou.

Loutkář 3/2011, p. 115.