Predmerský, Vladimír: Zápisník zo Slovenska

Pod názvom Dosky sa od roku 1996 vyhlasujú v Nitre divadelné ocenenia vo všetkých žánroch v oblasti činoherného, operného, muzikálového, bábkového, baletného divadla i súčasného tanca. Oceňuje sa aj objav sezóny. Je to podobné ako v Čechách Thália, iba s tým rozdielom, že na Slovensku navrhuje ocenenia okruh oslovených respondentov z oblasti divadelnej kritiky, teórie a kultúrnej žurnalistiky. V každej kategórii môžu navrhnúť tri výkony, ktoré sú ohodnotené od prvého poradia troma až po jeden bod. Doteraz sa nestalo, aby sa medzi kandidátov na prvé miesto dostali bábkari. Až teraz sa za sezónu 2008/09 objavilo dokonca niekoľko mien. Posúďte sami. Za najlepší kostým sezóny bol nominovaný bábkarský scénograf Ján Kocman, ktorý navrhol kostýmy do žilinskej inscenácie Prokofievovej Lásky ku trom pomarančom. Na objav sezóny kandidoval Michal Németh, stvárňujúci v tejto inscenácii postavu Princa. (O úspešnom predstavení som už písal v Loutkáři). V tejto kategórii bola medzi nominujúcimi aj činoherná inscenácia Žena cez palubu (réžia Adriana Totíková), kde účinkuje trojica absolventiek bratislavskej bábkarskej katedry: Barbora Paliková, Kristína Sviteková a Anna Čitbajová. Všetky tri nominácie spĺňali tie najvyššie umelecké kritéria, ale víťazné ocenenie sa im neušlo. Tak im aj touto cestom úprimne gratulujem k nominácii. Moje detstvo bolo spojené s bábkovým divadlom. Najprv s rodinným a potom spolkovým. Zo začiatku som bol iba divákom, neskoršie však aktívnym členom bábkového súboru trenčianskeho Sokola. Toto som si pripomenul, keď som listoval v publikácii Igora Rymarenka Dekorácie českých umelcov pre bábkové divadlo, ktoré vydalo Slovenské národné múzeum – Múzeum bábkarských kultúr a hračiek v Modrom Kameni (2009). Niektoré dekorácie vydávané v Čechách už od roku 1913 (A. Münzbergom, Modrým a Žandom a ďalšími) sa spoločne aj so súpravami marionet k jednotlivým bábkovým hrám, dostávali počas I. ČSR aj na Slovensko. Preto som ich našiel v Rymarenkovej publikácii. Stretnutia a rozhovory s Igorom Rymarenkom sa dlhé roky niesli v duchu jeho celoživotného záujmu o Dekorácie českých umelcov. Zbieral jednotlivé archy, objavoval už dávno stratené výtlačky a postupne ich skladal podľa jednotlivých rokov a výtvarníkov do jedného celku. Po rokoch sa mu podarilo skompletizovať a zdokumentovať všetky archy dekorácií a sérií českých umelcov vydané od roku 1913 až do roku 1947. Publikácia je doplnená autorovými informáciami o medzivojnovej činnosti bábkového divadla v Bratislave. Škoda, že autor nezachytáva všetky územia ochotníckeho bábkarstva na Slovensku. Do jednoznačne tematicky zameranej publikácie cudzorodo pôsobia útržkovité informácie o kočovnom rode Jána Stražana a bratoch Nosálkovcov, ako aj fotografie marionet Jána Dubského z Piešťan. Najmä potom, keď na túto tému máme už podrobnejšie spracovaný a publikovaný výskum Idy Hledíkovej-Polívkovej a Juraja Hamaru. Neúnavným Rymarenkovým úsilím, v spolupráci s riaditeľkou Múzea v Modrom Kameni Helenou Ferencovou, vyšla mimoriadne vzácna farebná publikácia na kriedovom papieri, s rezume v nemčine, francúzštine a angličtine, s odborným doslovom Jaroslava Blechu. Ing. Igorovi Rymarenkovi sa tak splnil jeho celoživotný sen. Srdečne gratulujem ! Slovenským tvorcom a divadlám sa v Poľsku darí. Na festivale poľských bábkových divadiel v Opole, získalo domáce divadlo za inscenáciu Gombrowiczovej hry Ivona, princezná Burgundská Grand Prix: menovite režisér Marián Pecko, scénograf Pavol Andraško, kostýmová výtvarníčka Eva Farkašová a autor hudby Róbert Mankovecký. Titul, ktorý sa doteraz na bábkovom javisku neobjavil, získal mimoriadnu pozornosť a ocenenie od poľskej odbornej kritiky, ktorá považuje Peckovu inscenáciu za osobitý výklad autorovho diela. Na Medzinárodnom festivale bábkových divadiel v Toruni získala Peckova Ivona ďalšie ocenenie. Rovnakú hlavnú cenu, aj s cenou detského diváka dostalo na tomto festivale nitrianske Staré divadlo za inscenáciu Andersenovej Palculienky, osobitne s cenou za scénografiu pre Evu Farkašovú (réžia Ivan Martinka). * Dvaja českí tvorcovia sú so Slovenskom spätí rozdielnym vkladom. Režisér a autor bábkových hier Bedřich Svatoň prišiel v roku 1968 do Košíc, keď ho divadlo najviac potrebovalo. Zostal tam pätnásť rokov a upevnil súbor po umeleckej stránke. Všetci sme dúfali, že sa s ním ešte stretneme aj na tohtoročnej päťdesiatke divadla (narodený 14. 2. 1922 v Dvore Králové, žiaľ zomrel 19. 9. 2009). Ivu Peřinovú vnímam na Slovensku cez jej bábkové hry. Dramaturgovia a režiséri siahli po jej hrách vždy vtedy, keď potrebovali dostať do divadla detského diváka. Iva Peřinová mala totiž v sebe zakódovanú špecifickosť bábkového divadla. A to nielen v textoch pre detského, ale aj pre mladého a dospelého diváka. Bolo v nich poznanie, komediálnosť a ľudskosť. Často som sa na libereckej Mateřinke díval na tú krehkú osôbku a dával som si otázku, kde sa to v nej berie? Obzrela sa, usmiala sa svojím širokým úsmevom a v očiach som jej zachytil dve iskričky. Tie iste rozsvecovali námety na ďalšie hry. Na poslednej Mateřinke mi už chýbala a bude mi chýbať už natrvalo. Ešte šťastie, že po nej zostali také neuveriteľne krásne bábkové hry.

Loutkář 1/2010, p. 12.