Predmerský, Vladimír: Hľadanie hodnôt

Nájsť každý rok dvadsaťpäť pozoruhodných inscenácií pre medzinárodný festival divadiel pre deti v srbskej Vojvodine, nie je ľahkou úlohou ani pre jeho zakladateľa a skúseného riaditeľa Slobodana Markoviča. Najmä ak sa tam usiluje priviesť čo najväčší počet zahraničných zástupcov bezmála z celého sveta bez prísnejšej selekcie. Vedľa nepochybne hodnotných inscenácií bol tohtoročný festival v Subotici (20. – 26. mája 2007) aj obrazom toho, čo ešte všetko považujú jeho predstavitelia za tvorbu pre deti. S krajnou trpezlivosťou sme sledovali vystúpenia hrané s absolútnou hereckou bezradnosťou, až trápnosťou, bez akéhokoľvek kontaktu s detským obecenstvom. Predstavenia, ktoré sa vôbec nemali dostať na festival. Niekde síce chýbali spomínané zložky (Starec a osol), ale na druhej strane dominovali originálne drevené bábky švédskej výtvarníčky Enidy Björklundovej (cena za estetické a technologické riešenie bábok), poskladané z drevených zafarbených doštičiek a nahrubo opracovaných hlavičiek, vytvorené s výtvarným vtipom a detskou hravosťou. Medzinárodná porota: Luko Paljetak (Chorvátsko), Hartmunt Topf (Nemecko), Viktor Klimčuk (Bielorusko), Miroslav Radonjič (Srbsko), vedená predsedom Henrykom Jurkowským, udeľovala na záver festivalu aj ďalšie ceny. Českí tvorcovia sa na nich podieľali významnou mierou. Grand prix získala inscenácia autora a režiséra Jakuba Kroftu Popoluška vo výprave Jany Bačovej a v podaní hercov Mobilného detského divadla MOKI z Viedne. Krofta šťastne prepojil klasickú rozprávku so snovým príbehom zamilovanej dievčiny z krajčírskej dielne, v ktorej sa odohráva celý dej. Herci sa postupne obliekajú a vkladajú svoju hlavu do kostýmov charakterizujúcich jednotlivé postavy. Kostýmy na štylizovaných ramienkach, zavesené na pohyblivom kruhu, dostávajú hercov k rýchlym premenám a celá inscenácia získava na dynamickosti. Napomáha jej aj hudba Róberta Altmana, ktorý získal cenu za originálitu.

Ďalšie významné ocenenie dostal režisér Tomáš Dvořák za inscenáciu Troch mušketierov plzeňského Divadla Alfa. V tejto inscenácii ocenila porota aj herecko-animátorské majstrovstvo (ako znie oficiálny názov) Martina Bartůška v úlohe lorda Buckinghama. Ale hereckých cien bolo udelených viacero a neraz sa nimi kompenzovalo aspoň ocenenie súťažiacej krajiny. Dlhý čas bola v popredí záujmu inscenácia Mestského bábkového divadla zo Splitu Vejár mladosti na motívy japonskej národnej rozprávky. Treba povedať, že splitskí bábkari ovládali bábky vodené v čiernom divadle prvotriedne. Obdivovala sa najmä chôdza nôh po paraváne, čo bolo výsledkom aj ich dobrého konštrukčného riešenia. Kolektív hercov oprávnene získal ocenenie poroty. Ďalšie dve ceny išli pre Larisu Mikuličovú a Ivana Dobrukova za herecké výkony v Shakespearovej Tragédii o Macbethovi bieloruského bábkového divadla z Grodného. Inscenácia, koncipovaná do kruhu, v ktorom rozhodujúce a viacvýznamové scénické prvky tvorili dobové kreslá (cena pre Olega Žugždala za scénografiu), medzi ktorými hrali herci v kombinácii s marionetami, zaujala prepracovanou ruskou hereckou školou a atmosférou tragického príbehu. Peter Müller z berlínskeho divadla Handgemenge dostal cenu za prejav v “obrátenom” príbehu herca (Fragmenty z obrazotvornosti), ktorý sa v zákulisí pripravuje na svoje vystúpenia. Za komediálny herecký výkon ocenila porota Georgia Spasova zo sofijského divadla Ateliér 313 za hlavnú postavu v inscenácii Príbehy baróna Prášila a Olega Mironova z Kamčatského oblastného bábkového divadla z Petropavlovska (Prišiel k nám cirkus). Festivalová porota má k dispozícii ešte špeciálnu cenu za originalitu a fantáziu. Tento rok ju získal mladý súbor poľských herečiek divadla K3 z Białystoku za ambicióznu, aj keď nie celkom dotiahnutú inscenáciu …atď…

Omylom sa do súťažného programu pre deti dostal budapeštiansky Sen noci svätojánskej režiséra Josefa Kroftu, vo výprave Jaroslava Milfaja a s hudbou Vratislava Šrámka (aby som spomenul aspoň českých tvorcov). O inscenácii priniesol zasvätený článok Gejzu Balogha už Loutkář 6/2006. Organizátori neupozornili návštevníkov, že ide o predstavenie pre dospelých, a tak som iba sledoval spýtavé pohľady detí na krútiace hlavy svojich rodičov, počas scén eroticky koncipovanej inscenácie. Rád by som ju však videl na festivale Divadlo v Plzni alebo na Divadelnej Nitre. Banskobystrické BD na Rázcestí s Gulliverovými cestami doplatilo na textovú rozvláčnosť a neúmernú minutáž.

Vedenie festivalu udeľuje každoročne cenu Malý princ tvorcom za ich výnimočný prínos v oblasti kultúry a scénického umenia pre deti. Tento rok ju dostal známy maďarský bábkar Henrik Kemény (pre chorobu sa odovzdávania nezúčastnil), bieloruský riaditeľ a umelecký vedúci divadla Ljaljka z Vitebska Viktor Klimčuk a mimoriadne obľúbený srbský herec, spisovateľ a zakladateľ Divadla Puž (“Slimák”) z Belehradu Branko Miličevič. Každému z nich je venovaný jeden večer, na ktorom niektorý z divadelných teoretikov charakterizuje tvorbu vyznamenaného a tí potom rozprávajú o svojej práci. Okrem toho boli tieto nočné podujatia venované aj iným akciám. Krstila sa tu kniha Henryka Jurkowského Bábkarská teória, ohliadnutia za históriou, teóriou a estetikou bábkového divadla. V priebehu roka (!) ju vydalo vedenie festivalu. Významnou mierou sa tu prezentovalo aj chorvátske bábkarstvo, nielen podrobnou informáciou svojich podujatí a publikačnou činnosťou, ale aj samostatnou výstavou chorvátskych scénografov. A napokon, chorvátski študenti 3. ročníka bábkarstva Akadémie umenia z Osijeku otvárali efektnou tieňohrou rúk z podmorského života tohtoročný festival. Ministerstvo kultúry, mesto Subotica a prajní sponzori si už dávno uvedomili čo pre krajinu znamená Medzinárodný festival pre deti.

Loutkář 4/2007, p. 174.