Loutkar.online

Predmerský, Vladimír: Zápisník zo Slovenska

Prehliadka divadiel krajín V4 Stretnutie, Setkání, Spotkanie, Találkozás v Nitre (28. – 31. 5. 2007) má za sebou už svoj deviaty ročník. Hoci sa tu prezentovali profesionálne divadlá rôzneho žánru, prehliadka si udržala na prvom mieste atmosféru mladosti. Lebo aj tento rok patrila študentom škôl bábkového a alternatívneho divadla z Prahy, Wroclawy a Bratislavy, ktorí predviedli výsledky svojich ročníkových prác. Chýbali iba budapeštianski bábkari z Divadelnej a filmovej fakulty. Prehliadka je vynikajúcim konfrontačným stretnutím úrovne umeleckých škôl jednotlivých krajín. Nielen medzi študentmi, ale aj postupmi ich pedagógov. Škoda, že práve oni väčšinou v Nitre absentovali. Nejde totiž iba o predvedenie ucelených školských inscenácií, ale často “len” o čiastkovo zvolené postupy, ktoré napovedajú osobitosť budúcej inscenácie. Po tejto stránke sa vo výbornom svetle ukázali pražskí študenti prvého ročníka s Preuslerovým Čarodejníkovým učňom, pod pedagogickým vedením Mareka Bečku. Poliaci sa predstavili s diplomovou prácou študentov 4. ročníka. Hra G. Reszka Bolero má všetky znaky absurdných bezvýchodiskových životných situácií, ktoré inscenácia metaforicky predstavovala cez postavy orchestru, vytvorené hercami vo výrazných bielych maskách. Najväčší priestor dostali Bratislavčania. Zaujala režijná semestrálna práca Z. Šímovej s poslucháčmi 2. ročníka na klasickej balade Janka Kráľa Divný Janko a panny a inscenácia Dykovho Krysiara s využitím štylizovaného pohybového prejavu hercov v režijnej koncepcii absolvujúcej P. Musilovej. Tá spolupracovala nielen s chorvátskymi poslucháčmi 3. ročníka (H. Seršič, M. Lučić), ale aj s hosťujúcim českým študentom pražskej katedry (J. Kout). Priestor dostali aj bratislavské pedagogičky (M. Mikulová, bábkoherectvo, doc. H. Čertíková, hlas a reč), ktoré na “otvorenej hodine” a na praktických ukážkach prezentovali svoju prácu so študentmi. Prehliadka nie je bližšie špecifikovaná, a preto ponúkla širokú paletu divadelných predstavení. Mimoriadnu pozornosť a uznanie si zaslúžili najmä dve inscenácie, pod ktorými bol podpísaný režisér Ondrej Spišák. Jeho vynikajúca inscenácia Słobodziankovho Proroka Iľju s famóznymi hereckými výkonmi súboru Teatro Tatro a nemenej pozoruhodná inscenácia Buratina varšavskej Lalky. Treba vidieť! Hradecký DRAK prišiel s Kroftovou inscenáciou Jak si hrají tatínkové a Maďarsko zastupovalo experimentálne divadelné štúdio Kompánia s mimoriadne zaujímavým pohybovým stvárnením Lorcovej hry Láska Dona Perlimplina a Bellisy v záhrade. Dávam do pozornosti! Stromy, slovenské združenie pre nezávislé divadlo, uviedlo v réžii ambiciózneho J. Štrbáka poľskú hru M. Walczaka Pieskovisko. Domáce Staré divadlo sa predstavilo s dvoma čerstvými premiérami – Shakespearovým Macbethom alebo Zletom čarodejníc a s Čapkovou rozprávkou O psíčkovi a mačičke v réžii O. Spišáka. Hosťujúci režisér Karel Brožek zapojil do Macbetha dámsku časť súboru so zámerom interpretovať ženský pohľad na mužský svet vojen. Inscenácia zaujímavá v jednotlivostiach a zvolených režijných postupoch zostala niekde na polovici cesty, lebo ani nitriansky súbor nemá toľko hereckých individualít na interpretáciu spomínaného zámeru. Prehliadka v Nitre je robená s divadelnou ľahkosťou akoby za ňou ani nebola namáhavá práca jej organizátorov. Aj v Česku dobre známy režisér Jozef Bednárik pred nejakým časom oznámil, že končí so svojou umeleckou činnosťou. Veď mu “už” bude šesťdesiat, konštatoval (17. 9. 1947). Rozhodol sa rozlúčiť s každým divadlom, kde režíroval, jednou inscenáciou. Koncom roka príde na rad Bratislavské bábkové divadlo, kde pripravuje muzikál Chu Chin Chov z roku 1916. Tu režíroval Gulliverove cesty (1985), Čarovnú flautu (1990), Nápoj lásky (1994) a Luskáčika (2001). Pretože odchod Beďa, ako ho všeobecne oslovujeme, nikto neberie vážne, želám mu najmä pevné zdravie, aby mohol ďalej pokračovať vo svojich nápaditých inscenáciách. Významná osobnosť slovenskej bábkarskej scénografie Bohdan Slavík by sa bol dožil deväťdesiatky (28. 8. 1917 – 18. 2. 1974). Jeho meno je spojené so vznikom ochotníckeho súboru Detského divadla filmu, ale najmä s pôsobením v Štátnom bábkovom divadle v Bratislave, kde bol profilujúcou umeleckou osobnosťou až do svojej predčasnej smrti (1957 – 1974). Bolo to v roku 1950, keď nás, študentov Školy umeleckého priemyslu v Bratislave, oslovil prof. Miroslav Fikari, aby sme si založili bábkarský súbor. Bola nás vtedy hŕstka nadšencov: Milka Tomanová-Sršňová (neskoršie vynikajúca bábkoherečka), Juraj Herz (neskôr filmový režisér) a iní. Súbor každým rokom dopĺňali ďalší. Jedným sa po absolvovaní a vysokoškolských štúdiách stala bábkarina celoživotným poslaním (scénografky Hana Cigánová, Eva Farkašová), ďalší sa sústredili na inú umeleckú profesiu (filmový režisér Juraj Jakubisko, mím Milan Sládek), aby som spomenul iba niekoľkých. Prof. Fikari sa stal priekopníkom moderného bábkového divadla na Slovensku a svojou pedagogickou činnosťou vychoval pre bábkové divadlo niekoľko generácií. S obdivom k jeho osobe pripomínam výročie narodenia (12. 9. 1912 – 17. 2. 1972). Hereckú cenu na prestížnom medzinárodnom festivale bábkových sólistov v poľskom Łódźi získala herečka banskobystrického BD na Rázcestí Mária Šamajová za výkon v inscenácii Anička Ružička a Tonko Modrinko.

Loutkář 4/2007, p. 155.

This website is maintained by Sdružení pro vydávání časopisu Loutkář, Celetná 595/17 Prague, ID no.: 67363741. The content of this website is subject to copyright law and without consent of its owner may not be disseminated further. The owner does not accept any responsibility for the content of third-party websites linked from this site.