Najstarší európsky Medzinárodný festival bábkových divadiel PIF, ktorý sa každoročne koná v chorvátskom Záhrebe, oslávil v dňoch 4. – 9. septembra 2012 svoje 45. výročie.
O jeho histórii napísala odborne zdokumentovanú monografiu jedna z aktívnych tvorkýň festivalu (1987–2007), významná historička a teoretička chorvátskeho bábkového divadla Dr. Livija Kroflin (Estetika PIF-a, Záhreb, 2012). Na vyše štyristo stranách, v ôsmich kapitolách, zhromaždila podrobné dokumenty o jednotlivých ročníkoch, pri ktorých sa prezentujú hosťujúce divadlá so svojím repertoárom a tvorcami a doloženým obrazovým materiálom. Na ňom najlepšie vidieť úspechy festivalu a umelecké smerovanie európskeho bábkarstva. Pri čítaní jednotlivých statí zistíme, koľko významných osobností z bývalej Juhoslávie sa zúčastňovalo pri jeho koncipovaní a profilovaní a aký prínos znamenala spolupráca s vynikajúcimi odborníkmi európskeho i svetového bábkarstva. Henryk Jurkowski v doslove k vydaniu knihy výstižne poznamenal, že autorka ju písala nielen na odbornej úrovni, ale tiež s emotívnym zanietením. L. Kroflin prišla tento rok do Záhrebu nielen ako zostavovateľka jubilejného programu, ale tiež vo funkcii vedúcej bábkarského programu na nedávno založenej Umeleckej akadémii v Osijeku, na ktorej už učia aj absolventi bratislavskej Katedry bábkarskej tvorby VŠMU M. Lučić a H. Šeršić. Okrem domácich chorvátskych súborov sa na festivale predstavili divadlá z Bieloruska, Brazílie, Bulharska, Holandska, Česka, Kanady, Ruska, Slovinska a Španielska. Medzinárodná porota udelila Grand Prix divadlu z Maribora za inscenáciu Ako šiel Šlemil do Varšavy. Režisérka Jelena Sitar Cvetková v duchu poviedky Isaaca Bashevisa Singera, nositeľa Nóbelovej ceny, zachytila s trojicou kreatívnych hercov atmosféru židovskej komunity, zvýraznenú o emotívne živú hudbu. Ďalšie ceny si odniesol súbor z Rijeky za výtvarné riešenie scény (Milena a René Medvešek) a za scénickú hudbu (Matija Antolić) do inscenácie hry Vladimíra Nazora Veli Jože, v naštudovaní popredného chorvátskeho režiséra René Medvešeka. (Predstavenie získalo súčasne cenu Za humánne posolstvo). O dvoch predstaveniach uvedených na Pif-e sa už písalo v Loutkáři v súvislosti z ich vystúpeniami na minuloročnom ostravskom festivale Spectaculo interesse. Bieloruské divadlo z Grodna prišlo so široko koncipovanou Pikovou dámou, za ktorú Oleg Žjugžda získal v Záhrebe cenu za réžiu a Larisa Mikuličová za dvojpostavu grófky a chovanice Lízy cenu za herecký výkon. Druhým predstavením bolo vystúpenie holandského bábkara Nevilla Trantera, ktorého porota ocenila za jeho mimoriadny animátorsky výkon v predstavení Punch a Judy v Afganistane. Individuálne ceny za animáciu Medveďa a Líšky v predstavení Susedia, získala dvojica bábkohercov Alexej Beliajev a Valentína Berngard z Krásnojarského bábkového divadla, ktorí dôslednou a vtipnou prepracovanosťou charakterov postáv reprezentovali ruskú bábkohereckú školu. Oproti tomu ocenený španielsky bábkoherec Tian Gombau vystačil na svoj príbeh Kameň po kameni iba hrou s rôznymi kameňmi a drobnosťami nájdenými na brehu mora. Predstavenie adresované najmenším divákom, hoci hrané v španielčine, zaujalo obecenstvo sugestívnou hereckou výpoveďou a scénickou nápaditosťou. Nemilým prekvapením festivalu bol nedostatok výtvarnej kreativity najmä pri stvárňovaní bábok. Hoci zaujali veľké, karikované bábky v modernej adaptácii Romea a Júlie slovinského divadla z Ľubľane, nakoniec si cenu za originálne využitie plástových ciev v Rozprávke o holubovi a mačke, ktorá ho naučila lietať sofijského divadla, odniesla bulharská výtvarníčka Mája Petrova. Kedysi prekvapujúco nápadité čiernodivadelné predstavenia bulharských bábkarov nahradilo divadlo z Varny stereotypom dávno overených výstupov pod názvom Allegro Vivace. Taktiež rokmi poznačená a už neprekvapujúca Antológia pražského Čierneho divadla Jiřího Srnca si svoju sviežosť udržiava aspoň v choreografii, za ktorú získala cenu Adéla Srncová. Ocenenie za svetelný dizajn pripadlo kanadskému Le cirque Orphelin. Inscenácie dvoch chorvátskych divadiel, osijeckého Dobrého doktora Jajbolího a splitského Ako sa vietor spustil medzi ľudí, poznamenali nedostatky pri dramatizácii originálu. Nielen na tieto, ale i ďalšie neprofesionálne postupy pri dramatizáciách, vyslovila kritické výhrady medzinárodná porota pri svojom záverečnom hodnotení.
Organizačne dobre pripravený jubilejný ročník Pif-u, s bohatstvom mimosúťažných vystúpení a akcií, kde sme mohli opäť obdivovať umenie Konráda Frederixa z Anglicka s jeho Punchom a Judy, zúčastniť sa promócie Svetovej encyklopédie bábkového umenia a navštíviť výstavu Poľského bábkového divadla, sprevádzalo horúce septembrové slnko. Chorvátskym organizátorom možno do ďalších ročníkov PIF-u úprimne držať palce.
Vladimír Predmerský, 4. 11. 2012
21. 4. 2024
Loutkové divadlo Dokola, Tábor
Husiti
26. 4. 2024
Buchty a loutky, Praha
Postradatelní
Josef Brozman (2. 4. 1949)
Marta Bártková (4. 4. 1929)
Jiří Švec (4. 4. 1939)
Miroslav Skála (6. 4. 1924)
Aleš Kisil (8. 4. 1964)
Kateřina Melenová (9. 4. 1964)
Hana Lamková (11. 4. 1934)
Jiří Ferby (14. 4. 1964)
Josef Špachta (15. 4. 1934)
Petr Matásek (17. 4. 1944 – 25. 7. 2017)
Markéta Kočvarová Schartová (20. 4. 1934 – 12. 11. 2014)
Marta Jurečková (23. 4. 1944)
Bohuslava Roháčková (25. 4. 1949)
Alena Popelková (28. 4. 1944)
Zuzana Skalníková (20. 6. 1949 – 12. 4. 2019)
Provozovatelem těchto stránek je Sdružení pro vydávání časopisu Loutkář, Celetná 595/17 Praha, IČ: 67363741. Obsah těchto stránek je předmětem práva autorského a bez svolení provozovatele stránek jej nelze dále šířit. Provozovatel neodpovídá za obsah stránek třetích osob, na které na svých stránkách odkazuje. Vstup do administrace zde.
Twitter
RSS