Premeníme jedálne našich susedov na divadelnú scénu – 10. ročník festivalu Scéna Poblenou

História barcelonského festivalu Poblenou sa začala malou oslavou štvrte nachádzajúcej sa na brehu mora. Tá svojim charakterom viac pripomína príjemnú stredomorskú dedinku než regulérnu časť rušnej katalánskej metropoly, no v priebehu posledných desiatich rokov táto oblasť zaznamenala výrazné zmeny. Okrem iného sa rozrástla o viaceré divadelné priestory, ktoré si stále viac získavajú záujem divadelníkov a priazeň divákov, čím vytvárajú nový progresívny priestor pre rozvoj alternatívneho divadla. Aktuálny ročník sa konal 18. až 24. októbra 2011 a jeho punc rešpektovaného festivalu svojou účasťou potvrdil napríklad populárny španielsky klaun Leo Bassi.

Priniesol zostrih najlepších momentov z inscenácií za posledných osem rokov svojej tvorby, ktorými si získal španielske publikum. V sprievode hudobníčky Judith Farrés sa na festivale s „mikropoéziou“ prezentovalo madridské zoskupenie Ajo a divadlo objektov spojené s pozoruhodným hudobným koncertom pre zmenu pripravilo katalánske zoskupenie Madamme et moi. Organizácia Poblenou však pracuje v priebehu celého roka, bedlivo sleduje divadelnú aktivitu a snaží sa podporovať divadelníkov finančne, aj kapacitne. Aj preto dostal desiaty ročník podtitul – festival súčasnej tvorby. O festivale, ale aj programe a grantoch, ktoré poskytuje mladým divadelníkom sme sa zhovárali s Danilom Piolim, asistentom réžie a producentom festivalu.

Festival tento rok oslavuje desiate výročie vzniku. Ako sa rozvíjal festival ako taký a s ním tiež jeho spolupracovníci a účinkujúci?

Festival začal ako moment sviatku štvrte Poblenou, ale tiež ako príležitosť pre mladé divadelné spoločnosti, kde by mohli prezentovať svoju prácu. Plynúcimi rokmi stále viac priberal váhu prezentáciami stabilnejších alebo populárnejších spoločností alebo zoskupeniami, ktoré sa prišli prezentovať zo zahraničia. Vždy sme dbali na zachovanie „ľudovosti“ , teda, dávali sme pozor na to, aby mohli mať ľudia grátis pouličné predstavenia a aby boli inscenácie v sále za maximálne znížené ceny. Tento rok stáli všetky vstupenky 5 eur. Celkovo sa však viac snažíme sledovať a podporovať proces tvorby nových inscenácií počas celého roka, ako len zaradiť ich do programu. To znamená, že prideľujeme štipendiá jednotlivým projektom, sledujeme proces tvorby v priebehu celého roka a zároveň poskytujeme možnosť premiéry priamo na festivale. Je to multidisciplinárny festival scénických umení. Zahŕňa disciplíny ako tanec, divadlo objektov, pouličné divadlo, tento rok tiež performance, alebo vizuálne umenia. Hlavnou myšlienkou festivalu je prezentovať celý pestrofarebný vejár možností, ktoré ponúka súčasná moderná scénická tvorba. Tento rok sme kvôli tomu pridali k názvu festivalu Escena Poblenou aj podtitul – Festival súčasnej tvorby, čo tak trochu združuje všetky ponúkané kreácie, od hudby až po akrobaciu.

Za desať rokov sa teda zo sviatku štvrte stal vplyvný festival, ktorý združuje alternatívnu tvorbu Barcelony a celého Španielska a spája ho s podobne orientovanými skupinami aj v zahraničí. Zároveň je jednou z jeho hlavných úloh podporovať umelcov…

Áno, a zároveň mať každý rok na programe aj vynárajúcich sa umelcov. Takých, ktorí za sebou nemajú dlhú trajektóriu, môžu to byť aj skúsení umelci, ktorí vytvorili divadelnú spoločnosť, v zásade nás ich reálny vek veľmi nezaujíma. Napríklad tento rok sme podporili koprodukciu cirkusovej inscenácie, z dielne mladej hereckej spoločnosti a je to výborné predstavenie. Ďalej sa predstaví mladá spoločnosť s divadlom hudby, ale zároveň sú súčasťou programu známe spoločnosti, ako napríklad Leo Bassi, Ajo alebo CaboSanRoque, ktoré sú v Španielsku dosť známe.

Čo je pre teba osobne z celého programu tohto ročníka najzaujímavejšie?

Okrem týchto troch mien, ktoré sa mi páči, je to projekt „Madame et moi“, čo je symbióza hudby a divadla objektov a tiež mladá talianska divadelná spoločnosť, ktorá má názov „Colletivo cinetico“ a prišla s návrhom súčasného tanca prerozprávaná veľmi osobitým jazykom, na báze komiksu a performance. Je to skutočne výborná príležitosť vidieť, ako sa môže rozvíjať súčasný tanec. Ako sa môže otvoriť ostatným disciplínam, premiešavať sa a tým sa súčasne nanovo obohacovať.

Čo musí spraviť divadelná spoločnosť alebo jednotlivý umelec, aby mohol požiadať o vašu podporu?

Niektoré granty sú určené výlučne určené na tvorbu a vypisujeme na ne konkurz. Každý rok napríklad vypisujeme konkurz na cirkusový projekt spolu s organizáciou Central del circ, čo je tvorivý priestor štvrte Poblenou zameraný na cirkus. Každý rok vyberieme jeden projekt, ktorému poskytneme rezidenčné priestory priamo v Centre del circ, aj možnosť premiéry inscenácie v priebehu festivalu. Ďalšou z možností je grant na podporu multidisciplinárnych, viac riskantnejších projektov, no podmienky na získanie sa každý rok prispôsobujú možnostiam a podmienkam festivalu. Stáva sa aj to, že nás kontaktujú samotní umelci a navrhnú nám svoje projekty, je teda na našom zvážení a možnostiach, zahrnúť ich do programu.

Na stránke festivalu máte napísaný aj krátky charakterizačný popisok, ktorý hovorí, že v snahe o dokonalú divadelnú ilúziu dochádzate: „až po premenu jedální našich susedov na divadelnú scénu“. Je to metafora alebo skutočné prirovnanie?

Akurát tento rok máme v repertoári fyzické divadlo, autorky, ktorá sa volá Esther Freixa, ktorá svoju tvorbu prezentuje v súkromných bytoch. Je to divadelný útvar na tému antického mýtu Médey, transformovaný a rozvinutý osobitým jazykom samotnej Esther, ktorá je určená malému publiku a domácemu, komornému priestoru. Po prezentácii nasleduje ďalšia časť divadelného zážitku. Ester sa v diskusii stretáva s divákmi, ktorí majú možnosť vyjadriť sa, zdieľať svoje pochybnosti, pocity, či položiť jej otázky na tému Médey a na tému Esther v úlohe Médey.

Alternatívne divadlo je pre populárne publikum pomerne neznáme, v zásade nevedia, čo majú od neho čakať, preto si radšej vyberú populárnejšie kultúrne formy. Myslíš, že sa postupom času môže priblížiť k širokému spektru divákov, ktorí zákonite nemusia mať kultúrne vzdelanie? Má alternatívne divadlo šancu túto hranicu prekročiť?

Jeden z fenoménov tohto festivalu je rôznorodosť nášho publika. Od divákov tuto zo štvrte až po ľudí, ktorí sú viac spätí s novými vyjadrovacím prostriedkami súčasného divadla. A teda, my sa snažíme nájsť akúsi rovnováhu v programe a navrhnúť napríklad riskantnejšie kúsky, ktoré sa realizujú na ulici. Tak, aby ľudia mohli vidieť tradičnejšie veci, činohry, či komédie, s typickým herectvom, no zároveň povedzme zvláštne divadelné produkcie, ktoré môžu publikum tak trochu zdvihnúť zo stoličky, vyvolať otázky a na druhej strane aj prebudiť chuť vidieť veci. Aby mali znovu potrebu znovu prísť do divadla.

Ako vyzerá kultúrny život a činnosť vašej organizácie mimo festivalu, teda v priebehu celého roka?

Spolupracujeme s viacerými priestormi, ktoré máme k dispozícii v rámci tejto štvrte. Pravda je taká, že štvrť ako taká je v rámci celkovej panorámy Barcelony jedinečná, pretože sa v priebehu posledných desiatich rokov do veľkej miery premieňala. Momentálne poskytuje výborné podmienky a zároveň tu vznikla výborná umelecká platforma – ako centrum kreativity, ktorá združuje umelcov. Toto nám dovoľuje spolupracovať s viacerými priestormi, vychovávať nové publikum a podporovať silné projekty. Snažíme sa prihliadať ani nie tak na lokálny, ako celonárodný, respektíve medzinárodný charakter podpory, v tom spočíva náš hlavný záujem.

V Španielsku je citeľná silná tradícia odkazu commedia dell’arte, cirkusu a pouličného divadla, rovnako tu prežíva veľká popularita klaunov. Má tradičné bábkové divadlo priestor v moderných produkciách španielskeho alternatívneho divadla?

Samozrejme! Tu v Katalánsku máme veľmi dôležitý festival bábkového divadla v Lleide a až donedávna sme mali jeden aj v Barcelone. Je to disciplína, ktorú v konkrétnej podobe na festivale nemáme, ale na druhej strane je to veľmi otvorená forma, ktorá má svoje miesto v nových divadelných formách a nových jazykoch, ktoré v súčasnosti divadelné spoločnosti využívajú.

Rovnako je v Španielsku veľmi populárna „stand-up comedy“; diváci tieto formy vyhľadávajú, je to vďačná umelecká aktivita.

Áno, ide o to, že nové divadlo, respektíve súčasné divadlo, nemá žiadnu určitú formu. Mieša formy, disciplíny, divadelné útvary, s cieľom, nazvime to – urobiť niečo naviac. Niečo nové, inovatívne, napríklad tento rok máme viacero útvarov, ktoré sa snažia zbúrať hranicu medzi hľadiskom a javiskom. Úprimne, je to viac-menej aj naším programom. Tento rok sme sa snažili venovať týmto typom projektov. Tiež sme sa snažili venovať časť programu hľadaniu projektov s hudbou.

Čo to znamená v praxi? Divák skutočne spolupracuje s hercami?

Nie, aj keď niektoré pouličné predstavenia skutočne pozývajú publikum na javisko. Ale, treba podotknúť, že táto metóda sa už využíva dlho, a skutočne to nie vždy úplne dobre. V zmysle – publikum spolupracuje, musí predvádzať nejaké veci, pomáhať hercom, a teda sa stáva súčasťou predstavenia. My sme sa ale snažili skôr zbúrať pomyselnú hranicu medzi umelcami a publikom po ľudskej stránke. Vytvoriť aj okamihy stretnutia, ktorý sa môže stať aj momentom výmeny pocitov, názorov, kladenia otázok alebo zdieľania emócií, ktoré v divákoch predstavenia vyvolali. Tohto roku sme napríklad ešte pred začatím festivalu venovali publiku teoretický workshop s renomovaným profesorom Institutu del teatro (Divadelného inštitútu) Robertom Frattinim, ktorý tento projekt ešte viac rozvinul. Spolu s ním sme vybrali spoločnú tému – telo. Pretože telo je na súčasnej scéne veľmi prítomné. Telo v tanci alebo aj telo tanečníka, ktorý netancuje, ktoré je vlastne telom herca, ktoré sa v scénickom priestore pohybuje. Je to veľmi zaujímavá téma. Na každom zo stretnutí sa zároveň zúčastnil aj jeden z umelcov, ktorý prezentoval svoj projekt v rámci festivalu. Myslíme si, že to od nás publikum žiada. Vedieť viac. Ako sa rozvíjalo divadlo, tanec, nové vyjadrovacie prostriedky, aby poznali všetky halúzky toho veľkého divadelného stromu, aby sa mali o čo zachytiť, keď pôjdu do divadla. Je to rovnaké ako ísť do múzea. Znalosť umenia môže pomôcť lepšie pochopiť, viac do umenia preniknúť.

Má rádový španielsky divák dostatok znalostí o alternatívnom divadle? Vie si predstaviť čo tento pojem znamená?

Nie, myslím, že španielsky divák nemá dostatok vedomostí a hlavne má veľký strach z týchto nových divadelných ponúk. Existujú aj krajiny, kde je tento kultúrny aspekt rozvinutý oveľa viac. Napríklad Francúzsko. Španielsko sa v tomto smere stále obracia k Francúzsku. Ale myslím, že mestá ako Barcelona majú svoje publikum a svoj okruh divákov, ktorí sú pripravení a dokonca si pýtajú stále viac. A teda to, čo scéna momentálne ponúka pre nich stále nie je dosť. Je veľa tvorby, ktorá má veľmi málo príležitostí byť videná, pretože chýbajú priestory na exhibíciu.

Myslíš, že v dnešných podmienkach španielskeho kultúrneho prostredia môže existovať mladá divadelná skupina bez akýchkoľvek podporných projektov na realizáciu a fungovanie?

Všetko môže existovať. Aj preto, že mladí umelci majú obrovské množstvo chuti a energie. Ale myslíme si, že je veľmi dôležité čerpať granty a podporu, rovnako, ako je dôležitá existencia priestorov na prezentáciu, tvorbu a podporu. Nie tak v zmysle financií, ako skôr v zmysle umeleckej spolupráce, a hlavne rozširovania. Pretože existuje veľa projektov, ktoré majú dosť peňazí na realizáciu inscenácie, no zanikajú, lebo sa nemajú kde prezentovať, nemajú dostatočnú schopnosť pohybu. Na lokálnej úrovni je Barcelona malé mesto, umelci sa navzájom poznajú, rovnako ako divadelné priestory a organizácie. V súčasnej dobe sa všetci spoločne snažíme hľadať možnosti spolupráce medzi jednotlivými priestormi. Aby sme mohli viac komunikovať, hľadať možnosti získavania publika a plniť sály. Lebo je veľmi dôležité, aby sa tvorili veci, ale nech ich aj ľudia vidia.

Mária Karoľová, 15. 12. 2011

Provozovatelem těchto stránek je Sdružení pro vydávání časopisu Loutkář, Celetná 595/17 Praha, IČ: 67363741. Obsah těchto stránek je předmětem práva autorského a bez svolení provozovatele stránek jej nelze dále šířit. Provozovatel neodpovídá za obsah stránek třetích osob, na které na svých stránkách odkazuje. Vstup do administrace zde.