Chcem upozorniť čitateľov Loutkáře na dve publikácie, ktoré vyšli v ostatnej dobe na Slovensku. Ide o monografiu Divadlo – interaktivita, inscenovanosť, diskurz. Táto práca je pozoruhodná skúmaním širokého záberu kultúrnych fenoménov popri dôslednom sledovaní vytýčenej koncepcie. Druhá publikácia vyšla pri príležitosti 50. výročia založenia Košického bábkového divadla. Za oboma prácami stojí kolektív autorov.
Knižku Od Gulivera k Filipkovi. 50 rokov Bábkového divadla v Košiciach 1959–2009 vydalo divadlo v novembri 2009. Publikácia obsahuje dve nosné textové časti. Autori, Mgr. Vladimír Predmerský a PhDr. Ľubomír Šárik, sa venujú prierezu dejín divadla a bilancovaniu jeho pôsobenia. Štúdie sú oddelené obrazovými prílohami kombinovanými s výpoveďami pamätníkov.
Vladimír Predmerský spracoval prvých tridsať rokov existencie divadla (1959–1989). Problematiku sleduje po línii pôvodnej dramatiky, animačných kvalít, režisérskych, dramaturgických, výtvarných a hudobných tvorcov. Štúdia Vladimíra Predmerského hodnotí tvorbu Košičanov predovšetkým v celoslovenských a československých súvislostiach. Dominantným rysom štúdie je jej kontextovosť. Okrem uvedených nosných česko-slovenských kontextov zasadzuje tvorbu divadla do európskych súvislostí. Pripomína tiež politicko-ideologické reálie.
Najväčší priestor venuje autor osobnostiam, ktoré sa v košickom divadle profilovali. Spomedzi nich venuje zaslúžený priestor umelcom z Česka. Hodnotí tvorbu osobností ako Karel Brožek, Bedřich Svatoň, Vladimír Čada. Pre čitateľa budú konkrétne príklady spolupráce českých a slovenských umelcov isto zaujímavé. Sledovaním línií tvorby významných osobností možno v štúdii sledovať jednotlivé vývojové etapy divadla.
Autor dôsledne pátra po príčinách výhier, rovnako ako neúspechov. Prístup autora k problematike je dôsledne kritický. Jeho závery sú založené na presnom zdôvodňovaní.
Iný prístup k problematike rokov 1989 až 2009 zvolil Ľubomír Šárik. Hlavným predmetom záujmu sú prínosy jednotlivých inscenácií z hľadiska ich filozoficko-estetických aspektov. Vniká do štruktúry inscenácií a odhaľuje posolstvá zakódované v jednotlivých inscenačných zložkách. Následne prezentuje axiologickú syntézu. I keď ani tu nechýbajú kritické reflexie, nepredstavujú ťažisko štúdie.
Autor venuje veľkú pozornosť charakteristike poetiky divadla. Podrobnejšie sprostredkúva najinvenčnejšie inscenačné zložky, ktoré zaujmú predovšetkým praktických divadelníkov.
V publikácii plní viacero funkcií graficky a obsahovo mimoriadne kvalitne spracovaná obrazová príloha nasledujúca za každou štúdiou. Fotografie sú vyberané tak, aby čo najviac korešpondovali so spomienkami pamätníkov. Pochopiteľne, nejedná sa vždy o texty s nárokmi na objektivitu. Neraz ide o vyznania pracovníkov „svojho“ divadla.
Pri tejto publikácii je potrebné zmieniť sa o vzhľade i forme knihy. Košické bábkové divadlo vydalo výpravnú publikáciu na hodnotnom papieri a v kvalitnej väzbe. Má formát A4 a 174 strán. Všetky strany obsahujúce fotografie sú v pastelových farbách, ktoré umocňujú estetickú hodnotu príloh.
Okrem sumy informácií a analýz v oboch štúdiách, dodávajú publikácii ľudský a angažovaný rozmer. Spomenuté výpovede isto ocenia aj historici slovenského a českého bábkového divadla.
Publikácia obsahuje súpis doterajších premiér, evidenciu doterajších pracovníkov divadla, zoznam účastí na domácich a zahraničných prehliadkach spolu s oceneniami.
Druhou významnou publikáciou je monografia od kolektívu autorov pod vedením Dagmar Inštitorisovej Divadlo – interaktivita, inscenovanosť, diskurz. Ide o prácu pozoruhodnú svojím rozsahom (506 strán), predovšetkým však zameraním.
Riešiteľka si za cieľ vytýčila uchopenie dynamických transformácií a akcelerácií súčasnej kultúry. Riešitelia, pristupujú k fenoménom interaktivity, inscenovanosti a diskurzu cez rôznorodé oblasti kultúrneho života. Pomocou analýz ich pôsobenia definujú zmeny v aktuálnej divadelnej tvorbe.
Dôležitú časť monografie tvoria príspevky, ktoré pristupujú k problematike cez rozpracovanie pôsobenia menovaných javov v mimodivadelných umeleckých druhoch. Závery výskumov smerujú neraz k pokusom o definovanie novej paradigmy súčasného divadla a všeobecne umeleckej tvorby.
Väčšina príspevkov sa zaoberá prirodzeným pôsobením menovaných fenoménov v umeleckej komunikácii. Nechýbajú príspevky venujúce sa ich využívaniu, či dokonca až zneužívaniu v mimoumeleckých oblastiach, ako je politika a oblasť masmédií. Súčasťou príspevkov je spravidla historický prierez a premeny skúmaných problémov.
Niekoľko riešiteľov sa zaoberá pedagogickými otázkami. Zo všetkých spomeňme Aleša Bergmana z brnenskej JAMU a Petronelu Dušovú z bratislavskej Bibiany.
K samostatnému okruhu možno priradiť príspevky venujúce sa problematike paradivadelných prejavov, liturgike a dejinám filozofie. Prvej oblasti venoval pozornosť profesor Jurkowski z Poľska. Dramatickosť v liturgike priblížil Jozef Pavlovič Humboldtovej univezity v Berlíne. František Novosád zo Slovenskej akadémie vied podrobil špeciálnej analýze dielo Marxa a Nietzscheho.
Menovali sme iba niekoľko osobností z plejády renomovaných riešiteľov projektu z viacerých krajín.
Napriek značnej tematickej rôznorodosti príspevkov sa podarilo udržať ucelenosť publikácie. Preštudovaním monografie získa čitateľ prehľad o širokom spektre prejavov interaktivity, inscenovanosti a diskurzu.
PhDr. Matej Šiška
externý doktorand katedry estetiky FF UKF v Nitre
Matej Šiška, 1. 4. 2010
21. 4. 2024
Loutkové divadlo Dokola, Tábor
Husiti
26. 4. 2024
Buchty a loutky, Praha
Postradatelní
12. 4. 2024 – 17. 4. 2024
Dítě v Dlouhé 2024
19. 4. 2024 – 21. 4. 2024
20. Pimprlení
10. 5. 2024 – 12. 5. 2024
16. loutkářské letnice
Josef Brozman (2. 4. 1949)
Marta Bártková (4. 4. 1929)
Jiří Švec (4. 4. 1939)
Miroslav Skála (6. 4. 1924)
Aleš Kisil (8. 4. 1964)
Kateřina Melenová (9. 4. 1964)
Hana Lamková (11. 4. 1934)
Jiří Ferby (14. 4. 1964)
Josef Špachta (15. 4. 1934)
Petr Matásek (17. 4. 1944 – 25. 7. 2017)
Markéta Kočvarová Schartová (20. 4. 1934 – 12. 11. 2014)
Marta Jurečková (23. 4. 1944)
Bohuslava Roháčková (25. 4. 1949)
Alena Popelková (28. 4. 1944)
Zuzana Skalníková (20. 6. 1949 – 12. 4. 2019)
Provozovatelem těchto stránek je Sdružení pro vydávání časopisu Loutkář, Celetná 595/17 Praha, IČ: 67363741. Obsah těchto stránek je předmětem práva autorského a bez svolení provozovatele stránek jej nelze dále šířit. Provozovatel neodpovídá za obsah stránek třetích osob, na které na svých stránkách odkazuje. Vstup do administrace zde.
Twitter
RSS