Přelet nad loutkářským hnízdem

Predmerský, Vladimír: Od festivalov k Faustovi

Komu sa od mája do konca septembra 2013 azda mália festivaly v Čechách a v zahraničí, môže si poznamenať podujatia na Slovensku. Tradičný, už 15. ročník medzinárodného festivalu Stretnutie, Setkání, Spotkanie, Találkozás bude prebiehať v nitrianskom Starom divadle Karola Spišáka od 29. mája do 1. júna. Po minuloročnom nultom ročníku festivalu VIRVAR uskutoční Bábkové divadlo v Košiciach v dňoch 6.-9. júna 1. dni bábkového divadla a hier pre rodiny s medzinárodnou účasťou. Bratislavské bábkové divadlo pozýva od roku 2005 na svoj festival divadlá nielen zo Slovenska, ale tiež zo zahraničia. Každý druhý rok určuje dramaturgia tému, podľa ktorej potom vyberá inscenácie do festivalového programu. Predchádzajúce ročníky boli venované napríklad Dobšinského rozprávkam, predstaveniam divadiel susediacich so Slovenskom, alebo rozprávkam bratov Grimmovcov. Tohtoročný festival sa nesie pod dostatočne širokým názvom Veľký svet malých hrdinov a uskutoční sa v dňoch 13.-16. júna. Žilinčania sa pustili do dlhodobo pripravovanej rekonštrukcie svojej budovy. Treba im držať palce, aby sa III. ročník festivalu slovenských bábkových divadiel Bábková Žilina mohol uskutočniť v predpokladaných dňoch 18.-20. septembra.

Režisér Gejza Dezorz, principál Dezorzovho lútkového divadla v Bratislave, natočil so svojimi vernými „lútkovými artistami“ 41 minútový film Johanes Faust. Je to na Slovensku ojedinelý počin zachytávajúci predstavenie hrané tradičnými marionetami. Podkladom scenára bola hra Matěja Kopeckého, ktorú dramaturgicky pripravila Ida Hledíková. Má niekoľko vydarených „šplechov“ typických pre vyjadrovací slovník kočovných bábkarov (mohlo byť ich aj viac z „klenotnice“ Anderlovcov) a premiérové obecenstvo (31. 1. 2013), ktoré si prišlo film pozrieť do Kabinetu bábkového umenia, sa dobre bavilo. Predstavenie je hrané prevažne s tradičnými marionetami zo zbierky Antona Anderleho (okrem Gašparka a Smrťky), do ktorých, vrátane scénického riešenia plošných maľovaných kulís, vstúpil scénograf Von Dubravay a hudobne Alexander Maďar. Na Slovensku sa nemôžeme pochváliť s takými vydaniami textov kočovných bábkarov, akými sú v Čechách Hry Matěja Kopeckého (vrátane aj s ich spochybnením autorstva), Bartošovými dvoma publikáciami Loutkářské hry českého obrození a Komedie a hry českých lidových loutkářů. Môžeme sa iba zmieniť o neúplnom texte česko-slovenskej hry Doktor Faust českej rodiny Dubskovcov, pôsobiacej od polovice 19. storočia na Slovensku. Hoci sa o existencii tejto verzie „slovenského“ Fausta vedelo, časť hry objavila až popredná divadelná historička Milena Cesnaková-Michalcová v maďarskom časopise Philologiai Kőzlőny z roku 1896. Zaznamenáva text dvoch dejstiev a stručný obsah tretieho, štvrtého a piateho dejstva Fausta, ktorý po prvý raz uverejnila v roku 1979 v odbornom časopise Slovenské divadlo. Zapísané bábkové hry najvýznamnejšej slovenskej bábkarskej rodiny Stražanovcov sa nám nezachovali.

Historici slovenského bábkového divadla sa orientačne môžu opierať iba o názvy hier kočovných bábkarov, ktorých jednotlivé tituly uviedli najmä slovenskí spisovatelia a kultúrni dejatelia vo svojich spomienkach na detstvo. Na druhej strane z bohatého repertoáru vymenovaného samotnými kočovnými bábkarmi je evidentné, že vedľa titulov klasických bábkarských hier sú v ňom početne zastúpené už aj hry prevzaté od slovenských dramatikov píšucich pre vtedajšie ochotnícke činoherné divadlá. Z tohto obdobia sú najcennejšie dochované tlačené plagáty rodiny Stražanovcov, Pavla Nosálka a ďalších, potvrdzujúce túto tematickú orientáciu. Celkový obraz o ich repertoári nám dotvára rodina Anderlovcov, najmä činnosť bratov Bohuslava a Jaroslava. Ako je všeobecne známe o ich dedičstvo sa aktívne a systematicky staral, až do svojho predčasného odchodu, syn Bohuslava Anderleho Anton Anderle (1944–2008). Podarilo sa mu úspešne obnoviť nielen rodinnú tradíciu hrania, ale zaznamenať tiež hry svojho otca a strýka. Treba pripomenúť, že na ich vydanie tlačou sme museli čakať niekoľko rokov. Iniciatívy sa nakoniec chopil Antonov osobný priateľ, vynikajúci znalec tradície Anderlovcov, estetik, etnológ a folklorista Juraj Hamar. Na základe vzájomných konzultácií mal už v roku 2005 v rukopise prepísanú rozhodujúcu časť textov, z ktorých historička bábkového divadla Ida Hledíková uverejnila vo svojej knihe (Komedianti – kočovníci – bábkari, 2006) hru Bohuslava Anderleho Ján doktor Faust a verziu Antona Anderleho Johanes doktor Faust. Niekoľko hier z repertoáru Anderlovcov zverejnil neskoršie Hamar v knihe Ľudové bábkové divadlo a bábkar Anton Anderle (2008), ale kompletné vydanie Hier ľudových bábkarov Anderlovcov z Radvane vyšlo až v roku 2010. Medzi nimi je aj Ján doktor Faust alebo Nevesta z pekla. Je to materiál, na ktorom môžu ďalej stavať a uvažovať slovenskí historici bábkového divadla, práve v súvislosti s neexistujúcimi textami Stražanovcov… Veď Stražanovci a Anderlovci boli v úzkom rodinnom vzťahu. O Hamarovej knihe už zasvätene písal český historik bábkového divadla Jaroslav Blecha v Loutkáři 1/2012.

Loutkář 2/2013, s. 6.

Provozovatelem těchto stránek je Sdružení pro vydávání časopisu Loutkář, Celetná 595/17 Praha, IČ: 67363741. Obsah těchto stránek je předmětem práva autorského a bez svolení provozovatele stránek jej nelze dále šířit. Provozovatel neodpovídá za obsah stránek třetích osob, na které na svých stránkách odkazuje. Vstup do administrace zde.