Divadelná Nitra je medzinárodným divadelným festivalom, ktorý vznikol v roku 1992. Od roku 1996 sa na ňom udeľujú Divadelné Ocenenia Sezóny – Dosky inscenáciám a ich tvorcom vo všetkých scénických žánroch, uvedených v profesionálnych divadlách na Slovensku. Dosky sú podobné českej Cene Alfréda Radoka. Uplynulú sezónu hodnotilo 21 divadelných teoretikov a publicistov a medzi nominantov sa dostali aj tvorcovia z oblasti bábkového divadla. Už v minulom Zápisníku som spomínal Ivana Martinku, tvorcu návrhu a realizácie bábky do inscenácie Kukura v bratislavskom Divadle Aréna. Respondenti ho nominovali do kategórie Objav sezóny. Tu sa objavilo aj ďalšie meno – Tomáš Mischura, za postavu Gregora Samsu v inscenácii Premeny v Bábkovom divadle na Rázcestí v Banskej Bystrici, v réžii Mariána Pecku. Tretím kandidátom v tejto oblasti bol Martin Čičvák za text hry do spomínanej inscenácie Kukura. Víťazom sa stal mladý absolvent herectva na banskobystrickej Akadémii umenia Tomáš Mischura, ktorý jednu sezónu pôsobil v Divadle na Rázcestí, odkiaľ sa vrátil späť na školu, aby si mohol získať ďalšie vzdelanie. Mischurov výkon je pozoruhodný vo všetkých hereckých zložkách, keď v kostýme Chrobáka využil svoje pohybové vyjadrovacie danosti na presvedčivé vytvorenie postavy. Musím pripomenúť, že jeho herecký talent sa prejavil už aj predtým v postave Básnika v Brožkovej inscenácii Rúfusových Rozprávok. Do nominácie na Cenu za najlepšiu hudbu sa dostal aj Andrej Kalinka za hudbu do inscenácie Epos v žilinskom Bábkovom divadle. Jeho meno som už tiež minule spomínal v súvislosti so scenáristickým spoluautorstvom (s Ivanom Martinkom) na tomto projekte. Kalinka má za sebou bohatú skladateľskú činnosť a hudobnú spoluprácu s progresívnymi režisérmi (Ondrej Spišák, Jakub Nvota, Dodo Gombár, Peter Palik). Scénickú hudbu do projektu Epos založil na slovenských ľudových pesničkách, ktoré pretransformoval do nových metaforických významov, podporujúcich tragickú atmosféru príbehu. A hoci sa mladý hudobník (1978) nestal víťazom v silnej konkurencii, nominácia je nepochybne jeho víťazstvom. Počas Divadelnej Nitry sa uskutočnilo medzinárodné sympózium na tému Festival ako (kreatívny) priemysel, na ktorom domáci i zahraničný účastníci kládli aktuálne otázky spojené s kultúrnou ekonomikou festivalov, jeho finančným prínosom pre regionálny a lokálny rozvoj. Riaditeľka a duša nitrianskeho festivalu Darina Kárová, autorka publikácie podrobne mapujúcej dvadsaťročnú činnosť festivalu, otvorila aj otázku diváckej návštevnosti festivalu. Teda záujem bežného, platiaceho diváka o každodenné festivalové predstavenia. Zistenia neboli povzbudzujúce (z rôznych dôvodov: finančných, vplyvu telenoviel, náročnosti inscenácií a pod.) A tak som si položil otázku, či by sa práve v Nitre, kde v máji každoročne prebieha medzinárodný festival Stretnutie, organizovaný Starým divadlom Karola Spišáka, nemali spojiť spoločné organizačné skúsenosti o získanie mladého diváka. Toho diváka, ktorý napr. chodí do Starého divadla na predstavenie Johsonho Absolventa, ktorý sa v réžii Jakuba Kroftu stal samozrejmou súčasťou tohtoročného programu Divadelná Nitra. Ľutoval som, že organizátori medzinárodného sympózia nepozvali zástupcov Starého divadla a medzinárodného festivalu Bábkarská Bystrica, aby sa podelili so svojimi skúsenosťami pri získavaní mladého a dospelého diváka na im určené predstavenia. Zostalo azda v povedomí, že inscenácie realizované v bábkovom divadle sú iba pre detskému divákovi? * Kremnica tento problém nemá, lebo v Kremnici sa nerazia iba mince. V tomto historickom meste sa každoročne uskutočňujú európsky festival humoru a satiry Kremnické gagy. Už minulý rok sa laureátmi ceny Zlatý gunár stalo nitrianske Teatro Tatro za Zázračný divadelný automat a Staré divadlo Karola Spišáka za inscenáciu Jánošík. Jeho autor Jozef Mokoš získal Cenu Stana Radiča za objav roka. Tohtoročný 31. ročník bol bezmála ďalším bábkarským festivalom divadiel s inscenáciami pre deti, mládež a dospelých. Prišlo liberecké Naivní divadlo s Labutím jazierkom a Pandemoniumom (obe získali Zlatého gunára 2011), plzeňské Divadlo Alfa s Jamesom Blondom (Zlatý gunár 2011), študenti Bábkarskej tvorby VŠMU zahrali Kyrmezerovu Komédiu o boháčovi a lazarovi (Zlatý gunár 2011), nitrianske Staré divadlo s inscenáciou Žena, pánboh, čertisko a 7 zakliatych (Zlatý gunár 2011) a maďarský bábkoherec A. Lénárt z Mikropódia zahral predstavenie Stop!. Atmosféru pripomínajúcu starú kočovnú tradíciu dotváral nitriansky bábkoherec Ivan Gontko so svojím jedinečným tridsaťpíšťalovým flašinetom, ktorý je v súčasnosti jediným svojho druhu na Slovensku. A to som nevymenoval ďalšie podujatia, besedy, výstavu karikaturistov, cirkusovú školu gagov a Múzeum gýču. Veselého ľudstva bolo toľko, že sa ledva pomestilo na všetky podujatia.
Loutkář 5/2011, s. 313.
14. 11. 2024
Divadlo Radost, Brno
1950: Horáková ON AIR
15. 11. 2024
Divadlo loutek, Ostrava
Pilot a Malý princ
15. 11. 2024
Divadlo Spejbla a Hurvínka, Praha
Hurvínkova vánoční záhada
16. 11. 2024
Malé divadlo, České Budějovice
Uneste mě, prosím
Markéta Kočvarová Schartová (20. 4. 1934 – 12. 11. 2014)
Iva Peřinová (25. 6. 1944 – 6. 11. 2009)
Jiří Krba (17. 11. 1949)
Helena Štáchová (18. 11. 1944 – 22. 3. 2017)
Jana Sypalová (22. 11. 1959)
Marcela Jechová (25. 11. 1934)
Bohuslav Olšina (27. 11. 1924)
Erik Machart (28. 11. 1959)
Provozovatelem těchto stránek je Sdružení pro vydávání časopisu Loutkář, Celetná 595/17 Praha, IČ: 67363741. Obsah těchto stránek je předmětem práva autorského a bez svolení provozovatele stránek jej nelze dále šířit. Provozovatel neodpovídá za obsah stránek třetích osob, na které na svých stránkách odkazuje. Vstup do administrace zde.
Twitter
RSS