Predmerský, Vladimír: Festival zaliatý slnkom

Dá sa predpokladať, že každý normálny človek po dvanásťhodinovej ceste autobusom na VII. Medzinárodný festival divadiel pre deti (12. – 17. 10. 2008) v Banja Luke (Srbská republika), padne v hoteli do postele a začne vnímať festivalový život až na druhý deň. Nie však ja.

Vybral som sa v neskorých večerných hodinách smerom k Detskému divadlu s neskrývanou zvedavosťou, čo sa ešte od minuloročného festivalu, podarilo zrealizovať riaditeľovi Bieloševičovi na zrekonštruovanej budove divadla. Sekretárka a duša divadla Draška Despenič mi nedala vydýchnuť a už ma viedla do novovybudovaných priestorov zákulisia vediac, že už poznám prestavanú sálu a rozšírené a zmodernizované javisko. Práve k nemu sa už dnes dá dostať autom aj s dekoráciami. Prešli sme nové priestory pre realizáciu bábok a scény, nazrel som do šatní pre hercov a herečky a vstúpil aj do moderne vybaveného apartmánu pre hosťujúceho režiséra a výtvarníka. Dokončujú sa miestnosti pre prevádzku a riaditeľa. Vydýchol som si. Druhý deň večer som už vchádzal do divadla. Nad jeho preskleným vchodom viseli zástavy zúčastnených štátov. Ak bol minuloročný festival zameraný na poľské bábkové divadlá, tohtoročnému dominovali divadlá z Bulharska. Potvrdili to hneď v úvode sofijskí bábkari. Po otvorení festivalu predsedom vlády SR Rajkom Kuzmanovićom predviedli bábkovými prostriedkami krátky prierez festivalovými ročníkmi. Milá pozornosť domácim pozývateľov. A potom sa už predstavilo Bratislavské bábkové divadlo so Žiškovou inscenáciou Soľ nad zlato.

Medzinárodná porota, ktorej predsedal poľský režisér Jaroslav Antoniuk, mala možnosť v dňoch 12. – 17. októbra 2008 vidieť po štyri inscenácie z Bulharska a zo Srbska, po jednom predstavení z Chorvátska, Bosny a Hercegoviny a zo Slovenska, nemeckého a francúzskeho sólistu a Nelu Dušovú zo Slovenska. Všetci súťažili o festivalové ceny, iba domáci súbor nie. Takú zásadu každoročne presadzuje riaditeľ divadla a festivalu. Domáci sa však prezentovali Folklórnou mágiou bulharského autora a režiséra Bonju Lungova hranou v strhujúcom tempe zohratou šesticou hercov na hudbu Mladena Matoviča, vychádzajúcou z národných folklórnych motívov. Videl som už Lungovu prácu postavenú na folklórnej podstate s ľudovou muzikou, kde sa tvorili postavy z prírodných plodov a samorastov, z dedinského náradia a predmetov dennej potreby, vyšívaných látok a stužiek i časti ľudových krojov, z drevného nábytku i hudobných nástrojov apod. S takto vytvoreným predstavením v Lungovej réžii, ale na inú muziku, vystupoval pred niekoľkými rokmi súbor zo Skopje, ibaže pod názvom Macedónska rozprávka. Nie ináč postupoval režisér Lungov aj teraz. Predpokladám, že talentovaný banjalucký súbor, ktorý má už za sebou také vynikajúce inscenácie akou bola Mozartova Čarovná flauta, alebo Orwellova Farma zvierat, potreboval dostať do svojho repertoáru aj atraktívny, vývozný titul. A predviedol ho znamenite. Spolupráca divadiel bývalej Juhoslávie s bulharskými umelcami má už dlhoročnú tradíciu. Pripomeniem aspoň meno režiséra Atanasa Ilkova, alebo scénografov Ivana Coneva a Maju Petrovu a mohol by som pokračovať ďalej. Ako vidieť, v spolupráci pokračuje ďalšia generácia bulharských tvorcov.

Inscenácie s ktorými prišli bulharské divadlá na tohtoročný banjalucký festival mohol by som veľmi zjednodušene rozdeliť do dvoch skupín. Myslím si, že tak ich hodnotila aj porota. Na jednej strane to boli predstavenia postavené na sile bábkohereckého prejavu a na strane druhej hľadajúce nové vyjadrovacie prostriedky v bábkovom divadle. V tom prvom prípade reprezentovalo tento názor Rozprávka o rozospievanom strome v podaní divadla z Varny. Verbálna rozprávka hraná javajkami na malom hracom priestore, udržala pozornosť detského diváka. Technologicky dokonale skonštruované bábky neurobili v rukách citlivých bábkohercov zbytočný pohyb, ani nezdôvodnené gesto. Jednoducho, úcta a viera bábkohercov v silu bábkového prejavu. Emília Petkova a Jevgenija Vasileva získali od poroty oprávnene herecké ceny. Pod inscenáciu aj pod tento bábkový rukopis sa podpísal uznávaný bulharský režisér Slavčo Malenov, ktorý si odniesol cenu za réžiu. Hlavnú cenu festivalu získalo Ústredné bábkové divadlo zo Sofie za predstavenie Pinokio – deťom zakázané. Priradili sa k nej aj dve ďalšie ceny pre výtvarníčku Marietu Golomechovú za scénografiu a za kreatívne riešenie bábok a cena pre predstaviteľa Pinokia Marija Rosena. Autorka hry Nina Božidarova s režisérkou Veselkov Kunčevou rozoberajú na tmavom členenom javisku, bohato popretkávanom bielymi elastickými gumami, známu otázku života bábky, jej ovládania človekom a jej ovládania človeka. Medzi bábku vstupuje nielen bábkoherec ale aj živý predstaviteľ Pinokia a postavy zo známej rozprávky. Predstavujú ich výtvarne zaujímavé štylizované bábky, niekedy vytvorené iba z drôtených skeletov, inokedy predstavené iba maskami. Opäť sú tu bábky profesionálne dokonale animované v čiernom divadle. Vedú medzi sebou a živými postavami iste zaujímavé a vtipné rozhovory, ale bulharčina nie je bežnou hovorovou rečou, takže v hľadisku spontánne reagovali iba bulharskí kolegovia z divadiel. Škoda, že tvorcovia nepočítali s týmto handicapom a nepripravili pre zahraničných divákov titulky alebo aspoň podrobnejší obsah hry. V každom prípade bol však Pinokio netradičnou inscenáciou. Bulharskí bábkari ovládli aj pouličné atraktívne vystúpenia na chodúľoch a hry s ohňom.

Organizátori venovali Bulharom aj priestor na informáciu o ich súčasnom bábkarstve. Prednášatelia však začali od historického prehľadu, takže z časových dôvodov sme sa o súčasnom bulharskom bábkarstve už nič nedozvedeli.

Pri spomínaných kritériách poroty sa vôbec nedostalo na ocenenia ďalších zahraničných súborov. Ešte aj špeciálna cena za režijnú koncepciu bola udelená bulharskému súboru z Krdžale za inscenáciu Divadelná výstava. Medzi hereckými cenami sa však okrem sólistov z Berlína a Paríža objavilo aj meno Janky Sovičovej z Bratislavského bábkového divadla za postavu Marušky v Soli nad zlato. Je to už jej druhá herecká cena na tomto festivale (prvú získala roku 2002).

Dobre organizovaný festival, odohrávajúci sa v príjemnom prostredí, bohato zohrievalo októbrové slniečko.

Loutkář 1/2009, s. 22–23.

28. přelet nad loutkářským hnízdem

Provozovatelem těchto stránek je Sdružení pro vydávání časopisu Loutkář, Celetná 595/17 Praha, IČ: 67363741. Obsah těchto stránek je předmětem práva autorského a bez svolení provozovatele stránek jej nelze dále šířit. Provozovatel neodpovídá za obsah stránek třetích osob, na které na svých stránkách odkazuje. Vstup do administrace zde.