Predmerský, Vladimír: Zápisník zo Slovenska

Bratislavské bábkové divadlo si v dňoch 21. – 25. marca 2007 pripomenie svoju päťdesiatročnú existenciu. Pod názvom Okolo sveta za 50 rokov uvedie súbor inscenácie zo svojho staršieho i nového repertoáru. Bývalý člen umeleckého súboru, režisér viedenského divadla MOKI, Štefan Kulhánek naštuduje so súborom Čapkovu rozprávku O psíčkovi a mačičke, s ktorou divadlo začínalo svoju činnosť 17. apríla 1957. Bohatý program bude doplnený o vystúpenia divadiel zo zahraničia. Predstavia sa aj študenti katedry bábkarskej tvorby VŠMU s inscenáciami, ktoré vznikli v spolupráci s divadlom. Okrem toho pripravuje Divadelný ústav seminár o tvorbe jubilujúceho divadla. Keď pred dvoma rokmi predčasne odišiel mimoriadne talentovaný žilinský herec a básnik Ivan Kmeco (1961 – 2004), vyslovil som na adresu vedenia divadla nádej, že by sa jeho autorská tvorba mala spracovať a publikovať. Po dvoch rokoch držím v ruke publikáciu s názvom Tristan Jonatan, vlastným menom Ivan Kmenco, ktorú zostavila jeho sestra Janka Jančárová. Vyšla v žilinskom vydavateľstve Pavla Chomu v graficky nápaditom a citlivom dizajne Marcela Benčíka. Autorom komentárov je Kmecov priateľ Nikita Slovák, bývalý dramaturg žilinského bábkového divadla. Útla knižka s prebalom, na ktorom je opakovane zobrazená Kmecova civilná fotografia s neodmysliteľnou cigaretou v ruke, obsahuje okrem vydaných aj doteraz nezverejnené básne z rodinného archívu a pesničky z inscenácií Bábkového divadla a Mestského divadla v Žiline a Starého divadla Nitra. Zo strohého súpisu Kmecovej divadelnej činnosti (spracoval O. Dlouhý z Divadelného ústavu) sa dozvedáme o jeho postavách vytvorených od roku 1982 v banskobystrickom a žilinskom BD a hereckých kreáciách v martinskej činohre a v žilinskom Majáku, scény pre deti a mládež. Súpis zaznamenáva aj premiéry jeho troch pôvodných hier: Keď veľryby spievajú (spoluautor, 1994), Terra geminia (1997) a Popoluška (2001). Knižka je doplnená Kmecovými fotografiami z rodinného archívu (aj s jeho milou fľaškou v ruke), zábermi jeho postáv z niektorých divadelných inscenácií, obohatená o rukopisne zaznamenané básne a vtipné kresbičky, vytlačené na kartónovom papieri. N. Slovák v jednom zo svojich komentárov o Kmecovom živote konštatuje, že ich nepíše pre tých, čo ho poznali, ale pre tých čo ho nepoznali. Ale práve druhej skupine čitateľov zostal Slovák veľa dlžný. Ťažko si Kmecovu tvorbu zaradia na základe expresívnych viet, mien a prezývok, ktoré sú známe iba blízkemu okruhu divadelníkov. A hoci ďalej píše, že neosvetlí žiadne tajomstvá, nevytiahne škandály, vzápätí ich vyťahuje… Zdá sa mi, že N. Slovák niekedy viac píše o sebe ako o Ivanovi Kmecovi. Aj pri týchto výhradách ide o pozoruhodný a záslužný vydavateľský počin, na ktorom sa podieľali viacerí jeho kamaráti a spolupracovníci, zaznamenávajúci tvorbu mladého básnika a herca. Jedna z jeho piesní má aj tieto verše: Kaviár a šampanské / dnes nepôjdem na panské / a dám si ŠLITER SUCHÉHO / vína / nech opojí ma. Žilinské BD uviedlo pôvodnú hru Michala Ditteho Legenda o zbojníkovi (premiéra 24. 11. 2006), víťazný text súťaže ARTÚR 2006. Réžiu mal Peter Hejhal. 16. a 17. decembra 2006 hosťovali pražskí študenti v bratislavskom Divadle Aréna s medzinárodným projektom vysokých divadelných škôl (DAMU, PWST, VŠMU) s inscenáciou Ráj srdce labyrint světa režisérskej dvojice Skutr (M. Kukučka, L. Trpišovský). Režisér Martin Kukučka poskytol redaktorke denníka SME rozsiahly a kritický rozhovor pod názvom Hľadáme diváka, ktorý divadlo nepotrebuje. Neprítomného, chorľavého Trpišovského zastupovala aspoň fotografia pod Kukučkovou tvárou a briadkou V Žiline oslávila svoje okrúhle narodeniny (23. 1. 1937) Božena Lenčová, bývalá členka bábkového súboru, spisovateľka pre deti, autorka televízneho scenára a niekoľkých rozhlasových a bábkových hier (O Rámovi a Síte, 1972, Vzácne korenie draka Jozefa, 1976, Rozprávka z pralesa, 1993), z ktorých najväčší úspech zaznamenal staroindický epos o vernej manželskej láske. Spomínam si na Božku Lenčovú, keď som ju v roku 1960 prijímal ako mladú adeptku bábkoherectva do súboru. Zakrátko uplatnila svoj hlas vo viacerých detských a mladých postavách. Neskoršie sa zaradila do progresívnych premien žilinského súboru. V roku 1995 odišla do dôchodku. Pripájame sa ku gratulantom! Jubilujúci režisér a autor bábkových hier Bedřich Svatoň (14. 2. 1922) prišiel do košického BD v roku 1968 a pôsobil v ňom až do svojho odchodu na dôchodok v roku 1982. S hudobným skladateľom Ali Brezovským a s výtvarníčkou Janou Pogorielovou vytvárali hudobno-zábavné bábkové inscenácie, pre ktoré hľadal syntetizujúce divadelné výrazové prostriedky. Hudobná zložka zohrávala v jeho réžiách rozhodujúcu úlohu a mala profilujúci zástoj v smerovaní košického súboru. Pohostinsky režíroval aj v banskobystrickom a žilinskom bábkovom divadle. Za svoju tvorbu získal viacero ocenení – najvyššie, Hlavnú cenu IV. Bábkarskej Bystrice, dosiahol v roku 1984 za inscenáciu hry Ľ. Podjavorinskej Čin-Čin, ktorú naštudoval s banskobystrickým súborom. Od roku 1969 externe spolupracoval s košickým televíznym štúdiom ako režisér a scenárista bábkových večerníčkových seriálov, relácií a detských televíznych muzikálov. Doplnil tak svoju životnú divadelnú tvorbu, ktorú začal v roku 1949 v libereckom Severočeskom bábkovom divadle. Srdečne gratulujeme!

Loutkář 1/2007, s. 11.

28. přelet nad loutkářským hnízdem

Provozovatelem těchto stránek je Sdružení pro vydávání časopisu Loutkář, Celetná 595/17 Praha, IČ: 67363741. Obsah těchto stránek je předmětem práva autorského a bez svolení provozovatele stránek jej nelze dále šířit. Provozovatel neodpovídá za obsah stránek třetích osob, na které na svých stránkách odkazuje. Vstup do administrace zde.